Podľa čoho by sa mohol rozhodovať kresťanský volič?
Termín parlamentných volieb (29. 2. 2020) sa nezadržateľne blíži. Konečne – hovoria mnohí. Niektorí preto, lebo chcú mať už za sebou ten nepríjemný predvolebný humbug, iní preto, že sa už nevedia dočkať konečných výsledkov. Medzi potenciálnymi voličmi je však aj veľká skupina takých, ktorých blížiaci sa termín vôbec neteší. Stále totiž nevedia, koho a podľa akých kritérií by mali voliť.
1. Ísť voliť je zodpovedné
Nálady sú teda rôzne. A aj keď mnohým už tá nevraživosť a prekáračky nenormálne lezú na nervy, musia ešte chvíľu vydržať, a čo je tiež dôležité – zdvihnúť sa a prísť. Lebo stále platí, že účasť vo voľbách nie je iba právo, ale aj zodpovednosť. Sloboda, tá politická, bola ťažko vybojovaná. Preto si pri rozhodovaní o našej volebnej účasti či neúčasti spomeňme na obety, ktoré priniesli aj mnohí veriaci. Spomedzi tých známejších napríklad Vladimír Jukl, Silvester Krčméry, kardinál Ján Chryzostom Korec, alebo aj naši blahoslavení – biskup Pavol Gojdič, sestra Zdenka Schelingová, Titus Zeman a ďalší.
2. Široká ponuka kresťanských kandidátov
Ak politiku aspoň trochu sledujete, určite máte už dnes konkrétnu predstavu o dobrom správcovi vecí verejných. Iste máte vybraného jedného, možno viacerých politikov, ktorí ju spĺňajú.
Je dosť možné, že uvažujete o Erikovi Zbiňovskom zo Slovenského dohovoru za rodinu, ktorý je hlavným organizátorom akcií Zastavme zlo z Istanbulu a kandiduje ako nezávislý na kandidátke SNS. Alebo o Štefanovi Kuffovi, riaditeľovi Hospicu sv. Alžbety v Kežmarku, ktorý aj s kolegami z KDŽP si dal ako podmienku vstupu do vlády zastavenie zabíjania nenarodených detí. Kandiduje na kandidátke ĽSNS. Alebo ste si už vybrali poslankyňu NR SR a zároveň aj Žilinského kraja Annu Verešovú z KDH, ktorá už roky pomáha ženám, prípadne jej kolegu Mariána Čaučíka, riaditeľa Dobrej noviny. Ten si pred dvoma rokmi prevzal štátne vyznamenanie od prezidenta republiky Andreja Kisku. Alebo vaše úvahy smerujú skôr k poslancovi Eduardovi Hegerovi z kresťanského Spoločenstva pri Dóme sv. Martina? Kandiduje za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Ale je aj dosť možné, že svoj hlas chcete odovzdať Anne Záborskej z Kresťanskej únie, skúsenej dlhoročnej ochrankyni kresťanských hodnôt, významnej pro-life političke. Prípadne jej kolegovi poslancovi Richardovi Vašečkovi, tiež z Kresťanskej únie. V minulom roku predkladal v parlamente zákon na ochranu nenarodených detí a známy je aj projektom Milovať a ctiť.
Takto by sa dalo spomenúť ešte veľa významných kresťanských kandidátov. Lebo ponuka je široká. Nechajme však konkrétne mená a povedzme si niečo o kritériách, podľa ktorých by sme sa mohli rozhodovať.
3. Vyberať podľa doterajších skutkov
Ak sa zamyslíme nad tým, čo by malo byť pre nás kresťanov rozhodujúce pri rozlišovaní koho voliť, tak sa asi zhodneme na tom, že by to malo byť „dobré ovocie“. To znamená, že politikov by sme mali posudzovať podľa doterajších skutkov. A tie zase skúmame cez pohľad na evanjelium.
4. Jasná reč pri obrane života a rodiny
Na čo by sa mal vo svojej politickej práci kresťanský politik zamerať? Ktoré témy sú práve teraz dôležité? Pomôžeme si slovami bývalého významného kresťanského politika Vladimíra Palka, ktorý o tom, aké parametre by mala spĺňať kresťanská strana v súčasnosti, píše v knihe Šiel som až na hranu. Tvrdí, že politici hlásiaci sa ku kresťanstvu by mali dnes „v prvom rade čeliť veľkej antropologickej revolúcii, ktorá ide proti ľudskému životu a tradičnej rodine“. Mali by o tom hovoriť jasným jazykom. „Liberálni kresťanskí politici sú totiž absolútnymi majstrami v nejasnom jazyku. Nepoznám nikoho, kto by tak subtílne dokázal vodiť ľudí za nos ako oni.“
5. V mene hodnôt ísť až na hranu
„Kadekto zároveň vytvára ilúziu, že tu existujú len dva tábory – liberáli na jednej strane a Fico či Kotleba na druhej strane. Poctivá kresťanská strana nesmie byť nedeliteľnou súčasťou ani jedného z nich. Mala by byť treťou a nezávislou silou, ktorá je v mene svojich hodnôt schopná ísť až na hranu.“
„Normálny človek a politik netúži po konfliktoch, ale občas sa im nedá vyhnúť. Niekedy sa dá urobiť kompromis, ale v zásadných veciach to jednoducho nejde. Vtedy človek musí ísť na hranu a brániť svoje hodnoty. Aj za cenu, že ho to vyhodí z politiky. V istých otázkach sa nelavíruje a neustupuje. Nemá to nič spoločné s radikalizmom, skôr s obetavosťou.“
6. Budovať európske spoločenstvo silných národných štátov
Vladimír Palko v knihe Šiel som až na hranu ponúka svoju predstavu o dobrých politikoch aj v oblasti zahraničnej politiky. Píše, že v posledných rokoch národné štáty „akosi strácajú rozhodovaciu právomoc v rôznych vážnych hodnotových otázkach“. Je preto potrebné, aby kresťanskí politici tomu zásadne bránili. Politikom EÚ táto moc rozhodne nepatrí. Kresťanskí politici by mali presadzovať budovanie takého európskeho spoločenstva, ktoré budú tvoriť silné národné štáty. To znamená, že by sa určite nemali podieľať na postupnom vytváraní federácie veľkého európskeho štátu.
7. Vlastenectvo ako súčasť kresťanstva na Slovensku
Vladimír Palko považuje vlastenectvo za neoddeliteľnú súčasť kresťanstva na Slovensku: „K vlastenectvu však patrí aj spoliehanie sa na vlastný úsudok v otázkach vojny a mieru, a teda schopnosť nedať sa zatiahnuť do zbytočných vojen a medzinárodných konfliktov.“
8. Právo rozhodovať o imigračnej politike
Veľkou témou súčasného sveta je aj migrácia. Od kresťanských politikov sa očakáva, že budú brániť právo národného štátu rozhodovať o svojej imigračnej politike.
9. Myslieť na budúcnosť
Múdry kresťanský politik by mal zároveň myslieť na budúcnosť, a preto sa predpokladá, že bude vyhľadávať a následne podporovať mladých šikovných budúcich politikov, aby bola zachovaná kontinuita kresťanskej politiky. Toto sa v minulých rokoch zanedbalo, čo je príčinou, že dnes je kresťanská politika tam, kde je.
Ak ešte stále neviete, kto by nás mohol v parlamente najbližšie štyri roky zastupovať, odovzdajte svoju dilemu v modlitbe Bohu. On určite najlepšie poradí.