Píšem Tebe, ktorý/á zápasíš s depresiou…

Aj keď sa nepoznáme, vedz, že vo svojom boji nie si sám. Modlím sa za Teba. Možno sa Ti zdá, že tento zápas nemá zmysel, riešením je len útek. Neboj sa postaviť sa mu zoči-voči. Hoci to bude ťažký boj, stojí za to. Lebo tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. Všetko. Aj depresia.

Radi by sme svoju depresiu preskočili a tak prišli k Bohu, ale cesta k Pánovi vedie cez ňu. Zmierme sa s tým a vtedy nám môže byť depresia pripomienkou, že máme zostúpiť do svojej temnoty a na dne tejto temnoty, smútku môžeme nájsť Boha. A zároveň sa naša depresia môže premeniť v perlu a tak sa stať niečím cenným v našom živote. A to aj pre druhých.

Nevybrali sme si to sami, ale prijímame to ako kríž a urobíme všetko pre to, aby sme nerezignovali a neupadli do beznádeje… Možno máme s pokorou prijať svoju chorobu a skrze depresiu nájsť cestu k Bohu. Dôverujme, že nás i tento kríž otvorí Bohu, ktorý sa zjavil ako nekonečná láska práve na kríži, v zdanlivej prehre.

V zajatí depresie sa často cítime nemilovaní, nepotrební, ba až zavadzajúci. Až začneme uvažovať nad tým, že by bolo lepšie, keby sme vôbec neboli… Hoci necítime ľudskú lásku (čo ešte neznamená, že nám ju nikto nedarúva), faktom je, že Boh nás miluje. A väčšinou nám o svojej láske hovorí prostredníctvom ľudí a vecí. Buďme všímaví voči znakom jeho lásky.

Prosme Pána, aby nám preukázal svoj súcit, ako ho prejavoval pri chorých, s ktorými sa stretával. Súcit, ktorý je spojený s aktívnym konaním. Aby nás naučil vzhliadnuť hore. Pozdvihnúť oči, aby sme vo svojej temnote zbadali svetlo, ktoré nás obklopuje. Chceme odhliadnuť od vlastného utrpenia a zamerať svoj zrak na Boha. Boh plače spolu s nami, aby sme sa jedného dňa mohli tešiť spolu s ním.

Ježiš sa nás pýta: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Nebojme sa vykríknuť, hoc aj výkrikom plným bolesti: „Aby som videl! Aby som videl teba, Bože! Aby som videl a uveril, že tvoje cesty nie sú mojimi cestami a moje cesty nie sú tvojimi cestami, že ty máš zámer aj s mojím životom, mojou tmou a bolesťou!“

Nebojme sa veriť Pánovi. On je ten, ktorý nás bezpodmienečne prijíma. Chce, aby sme prijali i my samých seba. A zároveň, aby sme svoj pohľad zamerali väčšmi na neho ako na seba. Je v nás, je nám nablízku a ide s nami našou cestou. Ale to ešte nemusí znamenať, že z nás sníma našu depresiu. Prijíma nás aj s ňou.

 

 

Ak prijímame psychiatrickú či psychologickú pomoc, stáva sa, že veľmi rýchlo dostaneme nežiaducu nálepku na čelo (i na celý náš život): blázon, duševne chorý. A okúsime, že sa s ňou vôbec nežije ľahko. Bolí to. Byť niekým, kto je zaškatuľkovaný v stereotype, čo vie veľmi ublížiť. Ale my sa s tým musíme naučiť žiť. A pritom by sme potrebovali jediné označenie – človek. Kričíme a voláme po láske, ľudskej blízkosti. Po prijatí. A pochopení.

Prosme Otca, aby nám poslal do cesty niekoho, kto sa nás s láskou dotkne a podrží svoje ochranné ruky na našich „nevidiacich“ očiach, aby sme mali odvahu vzhliadnuť. Chceme zamieriť pohľad skrze všetok chaos, bolesť svojho srdca až na dno. Tam, kde prebýva Boh. Aké dôležité je pre nás priateľstvo s niekým, kto nás bezpodmienečne prijíma a je pripravený tráviť čas a bojovať s nami v našom zápase. To najdôležitejšie, čo môžu druhí pre nás urobiť, je zostať priateľom, keď už nevládzeme kráčať.

Prosme Syna, aby sa modlil v nás, keď je to pre nás nemožné. Vo chvíľach, keď sa modlitbou stáva plač a výkriky bolesti. Aby sme boli autentickí aj vo svojich modlitbách a nenasadzovali si falošné masky hrdinstva. Aby sme tak dovolili Bohu darovať nám svetlo, s ktorým môžeme kráčať do neznáma. On je s nami v našej tme a neopúšťa nás. Jeho blízkosť a ochrana v temnote je bezpečnejšia, ako tá známa svetlá cesta bez neho.

„A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rim 8, 38-39) A ani depresia.

Nedajme si zobrať nádej. Nádej, ktorá nie je založená na našej ľudskej snahe, ale na tom, že Boh si zamiloval každého z nás. Nádej ako životný postoj, ktorý je vlastný ľuďom chudobným a pokorným. Cnosť opierajúca sa o istotu Božej lásky (ku mne). Boh prišiel, aby nás vykúpil a aby sme mohli byť naveky s ním. A stane sa to napriek našim depresiám. A niekedy i skrze ne a vďaka nim. Pretože často sme práve v utrpení nádeji oveľa bližšie ako vtedy, keď sa nám darí.

 

 

Otče,
hoci kráčam tmavou dolinou, pretože trpím depresiou,
nedaj mi zapochybovať o tom, že ty si so mnou.
Ďakujem ti, že si so mnou vo chvíľach krásnych i ťažkých,
v smiechu i plači, radosti i bolesti.
Chcem ťa velebiť v každom čase.

Ďakujem ti, že ma prijímaš takého, aký som.
A zároveň mi pomáhaš stať sa takým, akého ma chceš ty mať.
Aby sa zračila v mojej tvári tvoja tvár.
Aj keď sa často cítim nepotrebný, nemilovaný, zbytočný, chválim ťa za to, že si ma stvoril tak zázračne, utvoril ma v lone mojej matky a od začiatku ma CHCEL.

Ďakujem ti, že mi dávaš odvahu vstať a čeliť každému dňu.
Kráčať ďalej, aj keď ma to stojí veľa síl.
Fungovať v bežnom živote, hoci to nie je také samozrejmé. I keď sú pre mňa normálne činnosti ťažké, prosím ťa o silu. Urob ma schopným, premieňaj na svoj obraz.
Ježiš Kristus, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.

Prosím ťa, chráň ma od sebazničenia a myšlienok na smrť.
Pomôž mi radikálne sa rozhodnúť pre život
a nepodliehať depresívnym príznakom,
aj keď možno neustúpia, no ja si chcem vybrať život.
Vďaka za modernú medicínu, ktorú môžem prijímať
a cez ktorú ma ty sám uzdravuješ, dodávaš mi úľavy.

Odpúšťam tým, ktorí (ma) nechápu, odsudzujú, posudzujú.
Napĺňaj ich svojou láskou, pokojom, radosťou.
Prosím, dotkni sa ma, buď mi blízko,
lebo mnohí majú strach byť so mnou v mojej temnote.
Daruj mi priateľov, ktorí budú mať odvahu a trpezlivosť,
sprevádzať ma v mojich zápasoch.

Daj mi odvahu, aby som nezostal ukrytý len vo svojej ulite,
ale aby som mohol byť aj ja oporou tým, ktorí trpia podobne.
Daj, aby som viac hľadel na teba a na blížnych ako na seba,
aby som veril viac tebe ako sebe.
Obráť svoju tvár ku mne a daruj mi pokoj, radosť,
ktoré som stratil, aby som mal v tebe večný život.
Amen.

(Modlitba len pre súkromnú potrebu)