Peniaze z Plánu obnovy: Primárnu zdravotnú starostlivosť potrebujeme na lokálnej úrovni
Bratislava, 15. apríl 2021 – Chýbajúce finančné prostriedky na opravu zanedbaných budov zdravotných stredísk v regiónoch, nedostatok lekárov a sestier, ale aj zdĺhavé a byrokraticky zložité dotačné schémy bránia mestám a obciam vybudovať kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť prvého kontaktu. Upozorňujú na to predstavitelia KDH – starosta obce Zborov Ján Šurkala a tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková. Europoslankyňa Miriam Lexmann (EĽS/KDH) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že práve teraz máme na Slovensku rozhodujúcu príležitosť nastaviť čerpanie európskej pomoci tak, aby sme vytvorili synergiu Plánu obnovy a štrukturálnych fondov aj pre oblasť zdravotníctva.
V obci Zborov na severovýchode Slovenska prevádzkujú vďaka eurofondom čerstvo zrekonštruovanú 45-ročnú budovu Centra integrovanej zdravotnej starostlivosti, ktoré je strediskovým pre 14 obcí z regiónu. Pre tisícky ľudí zo severu bardejovského okresu tu pôsobia dvaja všeobecní lekári, stomatologička, zubná technička, pediater, internista a gynekológ. „Opravu nám komplikovala zložitá a zdĺhavá byrokracia spojená s čerpaním dotačných prostriedkov, no jednoznačne najväčším problémom podobných stredísk je nedostatok zdravotného personálu. V obciach zostávajú väčšinou tí v dôchodkovom veku a mladí sa na vidiek vôbec nehrnú,“ konštatuje starosta Zborova Ján Šurkala.
Prípad Zborova potvrdzuje, že medzi systémové opatrenia s dlhodobým účinkom by preto mali patriť aj integrované zdravotnícke centrá. „Fond obnovy, ale i ďalšie eurofondy však musíme cielene a strategicky využiť na efektívne vzdelávanie a implementáciu takých opatrení, ktoré budú motivovať lekárov a sestry pracovať na vidieku. Všetky reformné snahy stroskotávajú totiž na neustále poddimenzovanom vyrovnávaní obrovských regionálnych rozdielov. Nové moderné centrá, ktoré sa zas budujú väčšinou z klasických eurofondov, môžu zatraktívniť ochotu zdravotníkov pôsobiť na vidieku. Podľa starostu Zborova ide zároveň aj o recept na zamedzenie motivácie presunu obyvateľstva z menej solventných regiónov Slovenska,“ uviedol Ján Šurkala.
Zdravotnú starostlivosť je potrebné prebudovať nielen s dôrazom na koncové nemocnice, ale aj na vopred jasne definovanú transformáciu jednotlivých nemocníc. „Potrebujeme zlepšiť dostupnosť a kvalitu primárnej zdravotnej starostlivosti tam, kde ju ľudia potrebujú a zároveň odbremeniť špecializovanú ambulantnú, ale aj nemocničnú opateru v mestách, vysvetľuje tímlíderka KDH pre zdravotníctvo Monika Kolejáková a dodáva, že „hlavným problémom nie sú len samotné budovy či potrebná zdravotnícka infraštruktúra, ale nedostatok lekárov a sestier, nízke ohodnotenie zdravotných výkonov všeobecných lekárov a prehliadanie výkonov zdravotných sestier“.
Členka predsedníctva KDH podotýka, že reforma zdravotníctva zároveň musí zohľadniť socio-demografický vývoj Slovenska. „Výsledkom by malo byť posilnenie kapacít a nastavenie štandardov dlhodobej zdravotnej, ale aj sociálnej starostlivosti. Práve tá je v súčasnom režime nielen finančne podhodnotená, ale z pohľadu socio-demografického vývoja neudržateľná,“ dopĺňa Kolejáková.
Pritom až 73 % Slovákov si želá použiť peniaze z EÚ najmä na budovanie nemocníc a modernizáciu zdravotníctva. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO, vykonaného pre europoslankyňu Miriam Lexmann a frakciu Európskej ľudovej strany. „Aj z reakcií Slovákov je zrejmé, že peniaze potrebujeme investovať do oblastí s vyššou pridanou hodnotou. Zdravotná a sociálna starostlivosť sú kľúčové nielen v kontexte súčasnej pandémie, kedy sa naplno prejavili kritické nedostatky a potreba strategických reformných riešení. Fond obnovy musí preto vytvárať synergiu so štrukturálnymi fondami EÚ, aby nedošlo k premárneniu tejto jedinečnej možnosti uskutočniť víziu Slovenska ako zdravej, modernej a sebestačnej krajiny,“ hovorí v tejto súvislosti Lexmann, pričom vyzdvihuje európsky dôraz na zdravotníctvo aj cez nedávno schválený rozsiahly plánu pomoci pre túto oblasť s názvom EU4Health.