Pavol Hudák: Pri Ankinom blahorečení bude nebo veľmi štedré

V posledných rokoch sa odkaz mladej slovenskej mučenice Anny Kolesárovej (zomrela ako šestnásťročná) šíril rýchlo. Netrvalo dlho a púte v Domčeku vo Vysokej nad Uhom prilákali stovky mladých – a nielen ich – inšpirovaných odvážnym svedectvom čistej lásky. O tom, aká bola cesta k blahorečeniu a čo môže Anka ponúknuť Slovensku, sme sa rozprávali s rektorom Pastoračného centra Anny Kolesárovej Pavlom Hudákom.

Kde a kedy sa prvýkrát preťal príbeh Pavla Hudáka s príbehom Anky Kolesárovej?

Prvýkrát som o nej ako o adeptke na blahorečenie počul v septembri 1997 v Košiciach na kňazských rekolekciách. Vtedy som už dva roky prednášal po školách a spoločenstvách o rodine, o vzťahoch mladých a o čistote. Anku som prijal ako výzvu, ako živý príklad čistoty dokázaný obetou vlastného života. A prijal som ju aj ako patrónku týchto tém. Stala sa pre mňa inšpiráciou a pomocníčkou pri prednáškach. Objavoval som v nej dar pre mladých – slovenskú Máriu Gorettiovú.

 

Anka Kolesárová bola mladé dievča, mučenica čistoty. Čím môže byť vzorom dnešnému mladému človeku – osobitne chlapcom a osobitne dievčatám?

Anka je pre mladých vzorom vo vernosti sebe, Bohu a budúcemu životnému partnerovi. Je vzorom vytrvalosti v dobre. Dosť veľa chlapcov sa mi po prednáškach priznáva, že im často chýbala úcta k dievčatám, že ich niekedy vnímajú deformovane, ako predmet uspokojenia vlastných túžob. Tak ako im tento svet predstavuje ženu: musí dobre vyzerať a musíš si ju užiť. Dievčatá sú zase nešťastné, že nemôžu nájsť stály vzťah, že niekedy sa cítia využívané a že chlapci si nevážia ich city ani telo. Anka Kolesárová mala samu seba i svoje telo v úcte, preto zomrela. A práve tým sa stala vzorom pre mladých. Pomáha im chrániť si či znova si vybudovať sebaúctu a sebadôveru, vzájomnú úctu a dôveru vo vzťahu. Úcta a dôvera sú dva základné piliere, bez ktorých by sa most lásky zrútil.

 

Ankino meno sa prevažne spája s mladými a s čistotou. Čo však povie Anka napríklad ich rodičom či starým rodičom?

…že zdravý rozum existuje. Rodičia aj starí rodičia sa prirodzene boja o svoje deti a chceli by ich chrániť pred zraneniami z nezdravých vzťahov. Morálna hodnota čistoty milujúcim rodičom šepká: ak ste to náhodou vy, rodičia, kedysi nezvládli v čistote, dal by Pán Boh, aby to zvládli aspoň vaše deti. No mám aj takú skúsenosť, že mladí majú v morálnych hodnotách jasnejšie ako rodičia. Chcú si chrániť nevinnosť, ale rodičia nemajú zmysel pre tento dar. Možno sú deformovaní nerozumnými filmami alebo sami v mladosti nežili čisto, a tak si teraz myslia, že to tak má byť. Dnes mladí privádzajú svojich rodičov k Bohu aj k morálnym hodnotám.

 

Čo ponúkne Ankin príbeh tým, ktorí sa rozhodli žiť zasväteným životom?

Zasvätený život je obrovský dar od Boha. Zasvätením sa človek stáva nepriateľom zlého ducha. Diabol vie, že ak sa mu podarí jedno duchovné povolanie zničiť, dostane množstvo ľudských duší, ktoré ten človek mohol zachrániť pred zatratením svojou duchovnou službou. Každé povolanie od Boha má vytvoriť určité duchovné dobro na zemi. Zasvätení práve dnes veľmi potrebujú duchovnú pomoc a ochranu. Poprosme Anku o pomoc pre zasvätených. Modlitbou poskytujeme duchovnú pomoc a ochranu pre toho, za koho sa modlíme. Čistota je dar, ktorý sa dá vymodliť – aj na príhovor mučenice čistoty.

 

VO VYSOKEJ JE VYSOKO

Kedy sa začalo uvažovať o tom, že práve Anka by mohla byť povýšená na oltár svätosti? Ako prebiehali jednotlivé fázy procesu blahorečenia?

Mladí z vysokých škôl v Košiciach sa ma zvykli vypytovať, či bude blahorečená a kedy by to mohlo byť. Začali sa za to aj modliť. Po čase bol na skúmanie a posudzovanie prípadu Anky Kolesárovej zriadený súdny tribunál na úrovni diecézy a tiež teologická a historická komisia. Vypočuli 38 svedectiev ľudí a vypracovali posudky. Na Valentína v roku 2012 bola slávnostne ukončená diecézna fáza procesu a odovzdaná do Vatikánu na rímsku fázu skúmania. A 6. marca 2018 pápež František podpísal dekrét o mučeníctve Anky Kolesárovej.

 

Čím podľa vás priťahuje Anka toľkých mladých do Domčeka vo Vysokej nad Uhom?

Zakúšajú tam radosť z čistého srdca. Posilňujú sa v čistote a liečia z rán tak, že urobia hrubú čiaru milosrdenstva za minulosťou. Anka je pre nich povzbudením a priateľkou na ceste dospievania.

 

Povedomie o Anke medzi ľuďmi spočiatku úzko súviselo s košickým UPC. Predsa len, istý čas ste boli jeho správcom. Vnímate, že práve títo mladí ľudia sú vhodným kvasom pre Ankino posolstvo?

Mladá inteligencia je veľmi vhodnou skupinou na prijímanie týchto hodnôt. Mladí ľahko pochopia, že tu ide o vážne veci, o celoživotné šťastie a rodinnú pohodu zdravých vzťahov. Keďže je predpoklad, že budú zastávať dôležité úlohy v spoločnosti, stávajú sa tak aj zdravými osobnosťami formujúcimi iných k pravým hodnotám.

 

Od roku 2007 ste rektorom Domčeka Anky Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom. Spočiatku komornejšie akcie viedli až k Púťam radosti či zrelosti, na ktoré dnes chodia stovky mladých. Ako vnímate tento nárast? Čo mladých ťahá do Vysokej?

Mladí sa radi stretávajú a zoznamujú. Vznikajú tam nové priateľstvá, nové vízie, nový život a prijímajú znovuzrodenie pre normálne zdravé vzťahy. Uvedomujú si, že tu vo Vysokej je „vysoko“ a oni chcú ísť v láske aj do výšky, aj do hĺbky. Myslia to s láskou vážne a to ich tam opäť láka.

 

OTVORILI STE MI OČI, ĎAKUJEM

Dôležitou súčasťou vašej pastorácie sú aj prednášky o kráse a hodnote muža a ženy. Je to ešte vôbec potrebné, keď dnes majú ľudia takmer pretlak informácií, a ak chcú, môžu si o tom prečítať či nájsť rôzne svedectvá na internete?

Formácia je o formovaní. Tých, ktorí žijú čisté vzťahy, stačí povzbudiť, aby vytrvali v rozhodnutí vychádzajúcom z ich vnútra ako tichučký hlas nevinnosti či nezdeformovaného svedomia. Jeden ateista mi povedal o tom, ako vždy cítil, že má byť čistý pre jedinú ženu, tak mu hovorilo svedomie. A tak pre ňu zostal čistý. Iné neveriace dievča, ktoré vystriedalo piatich partnerov, povedalo, že keď to urobila prvýkrát, vedela, že to malo patriť do manželstva. Zdravé svedomie – jasný hlas Boha.

No a ostatným treba ohlásiť posolstvo o čistej láske – dať im informáciu o poklade, ktorý v sebe skrývajú, ale vôbec si to neuvedomujú. Prevažná väčšina ľudí je veľmi vďačná, že si vypočuli prednášku o bohatstve čistej lásky. „Otvorili ste mi oči. Nesmierne som vám vďačný/vďačná za vaše slová. Začnem odznova. Nech vás Boh žehná vo vašej práci.“ Takéto slová veľmi často nachádzam v spätnej väzbe. Keby som nevidel po dvadsiatich troch rokoch svojich prednášok to krásne ovocie mnohých požehnaných manželstiev a šťastných rodín, možno už dávno by som nemal síl prednášať. Cítim, že Boh ma k tomu pozval, dal mi charizmu, za ktorú teraz nesiem zodpovednosť. Beda mi, keby som ten talent zakopal. Viem, že ide o lásku, o dušu, o všetko. Nespočetnekrát som podával ruku topiacemu sa a on – Bohu patrí chvála – žije, dokonca šťastne. Preto to robím. Je to náročné aj vyčerpávajúce, stojí ma to veľa osobného času, ktorý mi potom chýba, ale snažím sa to nejako dobehnúť.

To, čo robím, je predevanjelizácia. Mladých treba nadchnúť, vzbudiť v nich túžbu po čistom mori. Nestačí informácia, je potrebná formácia. Ovocím toho je šťastný život. Mnohí sa totiž nevedia vymotať z „chorých“ vzťahov, nevedia sa uzdraviť zo zranení z minulosti, nevedia sa oslobodiť od zlého a nevedia si odpustiť svoje zlyhania. Snažím sa ukázať im cestu a pomôcť nájsť odvahu a silu urobiť konkrétne rozhodnutie. Potrebujú podporu a povzbudenie a potom víťazia. Nádherné príbehy sú dôkazom toho, že sa to dá.

 

O čistote dnes možno hovoriť v dvoch klasických rozmeroch. Je tu skupina „prudko konzervatívna“ v očiach dnešného sveta a rozhodne sa o svoju čistotu bojovať, dá si predsavzatie čakať so sexom až do svadby. A potom je tu „drvivá väčšina“, pre ktorú je sexuálny život prirodzenou súčasťou vzťahu medzi dvoma ľuďmi a čakať do svadby je pre nich šialenstvo. Ale čo s tými, ktorí nemajú vyhranený názor?

Vďaka príbehu Anky Kolesárovej, ktorý zmenil už príbehy mnohých, sa stala kultúra čistých vzťahov jedným z dosť výrazných štýlov života dnešných mladých ľudí. Čistota sa stáva pre nich čoraz príťažlivejšia. Len ja som bol za minulý rok svedkom asi pätnástich manželstiev uzavretých v predmanželskej čistote. Boli to nádherné sobáše, ich atmosféra sa nedá opísať. Mnohí ľudia boli svedkami týchto hlboko duchovných slávností a môžu to dosvedčiť. Niektorí mladí dokonca chceli vydať svedectvo o čistom vzťahu tak, že k oltáru kráčala snúbenica s kyticou bielych kvetov a snúbenec mal v rukách svadobnú. Pred oltárom si kytice vymenili. Snúbenica mu odovzdala svoje biele kvety a on ich zaniesol na oltár. Tak sa začal sobáš. Viem, že je oveľa viac sobášov uzavretých v čistote, ako sa dozvedám. Mnohí mi hovoria, že si chránili panenstvo ako svadobný dar. Znovuzrodení zase vydali svedectvo, že už žili v čistote až do svadby. Tí, ktorí žijú čisto, necítia potrebu o tom hovoriť na verejnosti. Je to vzácnosť v ich vzťahu, ktorú si veľmi vážia, je to duchovný poklad krásy ich manželskej lásky.

A nezaradení mladí? Málo stačí, aby sa rozhodli pre čistú lásku. Hovoria mi, že to vždy tak cítili a že ja som ich len uistil o tom, čo sami chceli. Súkromie intimity je človeku vlastné, a preto pociťuje cudnosť. Prirodzený zákon je vpísaný do nášho srdca. Stačí ho objaviť, prečítať a vykročiť s odvahou a láskou. Na prirodzenom zákone funguje aj naša psychika. Morálka vždy posilňovala národy. Nemorálnosť spôsobila úpadok a zánik národov. Hovorí sa: aká je rodina, taký bude národ; aký je mladý človek, taká je rodina. Ak nebudeme povzbudzovať mladých k čistote, čo vychádza z prirodzeného morálneho zákona, tak sa budú čoraz častejšie rozpadávať vzťahy, manželstvá, rodiny… Nemorálnosť spôsobuje úpadok rodín. Rodina sa oslabí a rozpadne, ak tam nebude morálka.

Mnohí mladí sú znechutení tou amorálnosťou v spoločnosti, a preto chcú byť sami sebou a žiť čisto.

 

Je vôbec čistota iba o tom, že počkáme so sexom do svadby?

Mnohí mladí dnes nemajú dosť síl žiť čisto, a to pre emocionálny hlad z rozvrátených rodín, pre závislosť od konzumného štýlu života… Český psychiater Max Kašparů hovorí: „Dnes môže byť bežné, že mladí žijú sexuálne bez manželstva, ale nie je to normálne. Môže byť normalita nemorálna? Je to proti norme prirodzenej morálky. To, čo je legálne, ešte neznamená, že je morálne.“ Čistota je komplexnejšia vec. Týka sa celkových postojov človeka k hodnotám. Nemá byť samoúčelná – žijem čisto, len aby som dokázal sebe aj iným, že na to mám. Čistota je životný štýl milujúcich ľudí. Je ovocím skutočnej lásky. Je prejavom bázne pred dôstojnosťou a slobodou milovanej osoby, ktorá sa raz má stať tým najkrajším svadobným darom. Keď je vzťah pravdivý a mladí chcú byť pre seba výnimočným darom, túžia žiť čisto, aby sa mohli raz ako manželia jeden druhému darovať v neporušenosti. Je to čas veľkého očakávania. Je to čakanie na spečatenie manželskej zmluvy. Je to dôkaz toho, že ich láska je ozajstná, hodnotná, jedinečná, čistá a slobodná. Intímny život je súčasťou manželského života a vyjadrením ich lásky a plodnosti, nie cieľom vzťahu.

 

ANKIN ODKAZ PRE RODINY JE JASNÝ

Vek, keď treba hovoriť s mladými o sexualite, sa značne posúva. Anka mala šestnásť rokov a už veľmi dobre vedela, čo znamená rozhodnúť sa pre čistotu. Dnes vás často pozývajú prednášať na základné školy. Kedy a ako je vhodné hovoriť s deťmi o sexualite?

Niektorí mladí prídu o nevinnosť skôr, než si uvedomia, čo mali. Cítia sa potom veľmi oklamaní a okradnutí. Vyčítajú dospelým, prečo ich nikto neochránil, prečo im to nikto nepovedal. Mladý človek chce prirodzene pociťovať sebaúctu, a preto sa bráni zneužitiu. V dôsledku kultúry nemorálnosti sú deti poškodzované mentálne aj emocionálne. Zdravý rozum káže chrániť deti a mládež pred morálnym úpadkom. Aby vedeli, kde je v živote sever, aby sa vedeli naplniť svetlom a nie tmou. Niektorí začínajú so sexuálnym životom už na základnej škole. Sú nezrelí a zneužití svojou nezrelosťou. Kedy a ako teda hovoriť deťom o sexualite? Po prvé, vždy je lepšie rok skôr ako päť minút neskôr. Po druhé, vždy o tom rozprávať s úctou a láskou.

 

Ankino blahorečenie nemožno považovať za nejaké prekvapenie, skôr za milosť a za dar. Dnes, keď žijeme v presexualizovanej spoločnosti, nám pápež František dáva dar mučenice Anny Kolesárovej. Je však zaujímavé, že v priebehu roka získalo takpovediac slovenské nebo dvoch obyvateľov: Titusa Zemana a Anku Kolesárovú. Titus je patrónom povolaní, Anka mučenica čistoty. Myslíte si, že v dohľadnom čase sa dočkáme aj nejakých patrónov rodín?

Posledné slová Anky Kolesárovej, ktoré vyriekla pred smrťou, patrili rodine, tej pozemskej, keď sa lúčila s otcom: „Apočko, zbohom!“ A potom aj nebeskej, keď volala: „Ježiš, Mária, Jozef.“ Toto vnímame aj ako jej odkaz, aby sme sa venovali rodinám, aby boli zdravé, lebo v nich môže ľahšie kvitnúť svätosť. Anka je aj patrónkou rodín. Prežila bolesti rodiny, bola polosirota, ako sú aj mnohí mladí dneška. Verím, že čoskoro pribudnú na Slovensku ďalší blahoslavení. Pastorácia mládeže je nepochybne veľmi dôležitá. Ale jedna vec je zúčastniť sa na festivale či púti, druhá zase preniesť tieto myšlienky do praxe a skutočne žiť čisto. Čo to znamená – žiť čisto? Púte, ktoré prebiehajú pri mučenici čistoty Anke Kolesárovej, sú podpornou pastoráciou. To znamená, že tu je miesto povzbudenia, inšpirácie a duchovnej sily prameňa. Je potrebné povzbudiť sa a potom aj skutočne s láskou a vierou z neho čerpať. Ak sa stane, že niekto chodil na púte k Anke Kolesárovej a potom zblúdil, dobre vie, kde urobil chybu. Niektorí sa po rokoch vracajú a začínajú odznova. V Kaplnke Božej múdrosti v Domčeku máme knihy Rozhodli sme sa pre čisté srdce, kde sa mladí zapisujú, aby získali duchovnú pomoc v čistote. Doposiaľ je tam asi 1 500 zápisov v podobe krátkej osobnej modlitby. Za týchto ľudí sa denne na tomto mieste modlíme a prosíme Anku o pomoc.

 

Určite máte mnoho svedectiev o tom, aké zmeny spôsobilo Ankino posolstvo v živote mladých. Spomínate si na nejaké konkrétne, ktoré sa vás hlboko dotklo?

Je ich veľmi veľa. Spomeniem jedno nedávne. Minulý rok vyšiel knižne životopisný román o Anke Kolesárovej. Jedna mamka ho darovala dcére, ktorá žije v zahraničí. Keď si ho dievča prečítalo, napísalo mi, že musí zmeniť život. Potešilo ma, že hoci tu nikdy nebola, stačilo prečítať si Ankin príbeh a zatúžila zmeniť ten svoj. Na Ankinom hrobe môžeme čítať: Radšej smrť ako hriech. To je tiež silný impulz pre mnohých meniť život k dobrému. Kniha Dotyk radosti je tiež plná takýchto príbehov.

 

 

HRIECH TREBA NAZVAŤ HRIECHOM

Na jednej strane hovoríme o tom, že Anka si radšej zvolila smrť ako hriech. Na druhej strane tu máme stovky až tisícky mladých, ktorí sa už pre hriech rozhodli. Nie je nič nezvyčajné vidieť mladé dvojice, ktoré sa z partnerských či ekonomických dôvodov rozhodli pre spoločné bývanie pred svadbou. Ako môže na nich pôsobiť toto svedectvo? Nebudú sa cítiť odsúdení či sklamaní, alebo len mávnu rukou – nás sa to predsa už netýka?

Mladí ľudia, ktorí sa už rozhodli a žijú intímne, neriešia túto svoju situáciu, kým neprídu do takého stavu, že si nevedia rady. Často to býva po rozchode, opakovanej nevere, krízach vo vzťahu… Každý môže zmeniť svoj život. Otázka je, či to chce. Niektorí žili intímne a rozhodli sa, že to zmenia a budú žiť čisto až do svadby. Spoločné bývanie často nevedie do manželstva. Sobáš sa odsúva z roka na rok a nakoniec tí dvaja nevedia, prečo by ho ešte mali mať. Vždy je lepšie mať motív vo vzťahu rásť a uzákoniť ho spoločenským záväzkom. Každá etapa života v sebe nosí očakávanie novej, ktorá príde potom. Preto vznikajú vzťahy od lásky mladých cez snúbeneckú až k manželskej láske. Ak sa ľudia majú radi a ich vzťah má budúcnosť, mali by mať poriadok v týchto veciach, aby tomuto poriadku raz mohli naučiť aj svoje deti, inak nebudú pre nich vzorom. To mi píšu aj rodičia, ktorí majú veľké problémy s deťmi v tejto oblasti (ľahké nezáväzné vzťahy): „Nemôžeme im nič povedať, pretože nie sme pre nich vzorom, a tak sa trápime, lebo vidíme, ako si ubližujú a my im nemôžeme pomôcť.“ Príkladný život je viac ako milión dobre mienených slov. Ako sa budú cítiť pri Anke mladí, ktorí žijú intímne? Môžu mať výčitky, že nerobia správne, a to je prirodzené, lebo žijú v hriechu. Poznanie uzdravuje svedomie. Ankin príbeh poskytuje svetlo poznania, ale zároveň môže umocniť aj výčitky tým, ktorí žijú nečisto. Sviatosťou manželstva mladí získajú mimoriadne milosti pre manželov. Preto má veľký význam žiť s Božím požehnaním. Stará ľudová múdrosť hovorí, že bez požehnania sú márne naše namáhania. Ankin príbeh nás pobáda dať si do poriadku život, mať čisté srdce a otvoriť sa pre požehnanie.

 

Myslíte si, že by sme mali byť ticho, aby sme nespôsobili výčitky tým, ktorí žijú v hriechu?

Dôsledkom života v konkubináte je, že kňaz nemôže dať rozhrešenie. Najväčším hriechom súčasnosti je to, keď sa hriech nenazve hriechom. Je zle, keď rodičia a priatelia v takejto situácii mlčia. Ďalšia generácia prinesie potraty a neveru ako životný štýl bez výčitiek svedomia. Kultúra hriechu deformuje svedomie a zdeformované svedomie prináša neporiadok vo vzťahoch, sklamania, ublíženia, zbytočné zranenia. Ak by sa človeku vyoperovalo svedomie, pomohlo by mu to byť šťastnejším?

 

Mladí si z takýchto vzťahov nesú mnohé zranenia. Možno ich uzdraviť?

Áno. Práve toto je najsilnejším darom tohto miesta vo Vysokej nad Uhom. Tu sa mladí posilňujú v rozhodnutí mať čistý vzťah, ale veľmi často začínajú nanovo: „Odpustím si a začnem odznova. Robím hrubú čiaru za minulosťou. Už nechcem žiť ako predtým. Tu som opäť získala sebaúctu. Som šťastný znovuzrodený človek.“ Najsilnejšie je na tom to, že človek si uvedomí, kde urobí chybu, v pokore si ju prizná a potom je schopný začať odznova. Boh pokorným dáva milosť. Kto si nechce priznať chybu, nemôže prijať uzdravenie. Zlyhanie pokoruje a pokora je cenný dar. Nakoniec sa hriech, ktorý pokoril, stal požehnaním. Je to však iba vtedy, ak človek z hĺbky srdca oľutoval a začal čistý život. Ak to neurobí, nebude mať srdce čisté a pevného ducha a bude to s ním ešte horšie. Takže radšej nezlyhať, ako potom prežívať zápas s minulosťou. Ak sa to už stalo, tak prosiť na kolenách o milosť začať odznova, o milosť zvíťaziť nad pokušeniami, ktoré prichádzajú ako dôsledok predošlých zranení. Boh môže uzdraviť a robí to na príhovor mučenice čistoty, ktorú tu máme.

 

Vysoká však ponúka aj aktivity pre rodiny – Púť rodín. Čím sa líši od Púte radosti alebo od Púte zrelosti?

Za tie roky vzniklo z radov mladých pútnikov veľa pekných rodiniek. Keďže stále chceli prichádzať do Vysokej, začali sme organizovať Púte rodín. Odlišujú sa tým, že je tam program pre deti, prednášky pre manželov o výchove detí vždy na začiatku prázdnin a o manželskej láske na konci prázdnin. Púte rodín sa konajú dvakrát do roka. Počas nich je aj obnova manželských sľubov a adorácia na záver s osobitnou modlitbou za každý pár.

 

Púť zrelosti je pre mladých od 23 rokov. Je to akási forma kresťanskej zoznamky?

Je možné, že spĺňa aj tento účel. Našlo sa tu už veľa párikov. Cieľom je poskytnúť ľuďom v tomto veku prednášky na ich témy a modlitby na ich úmysel. Ale veľmi si to obľúbili aj manželia – či už tí, ktorí ešte nemajú deti, alebo tí, ktorým deti trošku odrástli a chcú duchovne načerpať.

 

Aké ovocie očakávate od samotného blahorečenia? Predsa len je to obrovská akcia, očakávate tisícky veriacich, organizácia bude určite dlhá a náročná. Prečo sa oplatí tak namáhať?

Nebeské kráľovstvo je ako najvzácnejšia perla. Keď ju kupec nájde, predá všetko, čo má, a kúpi tú perlu. Nebeské kráľovstvo je ako poklad ukrytý na poli, kto ho nájde, skryje ho, predá všetko, čo má, a kúpi toto pole. Oplatí sa predať všetko, čo si myslíme, že máme, a získať to najvzácnejšie bohatstvo pre vzťahy na zemi aj pre nebo.

Počas slávnosti blahorečenia Anky Kolesárovej bude nebo veľmi štedré a každý, kto otvorí srdce pre prijatie Božích darov, bude obdarovaný.

 

—

Mgr. Pavol Hudák (54)

Katolícky kňaz, rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, autor knihy pre mládež Ďakujem, že si. „Ak mladí prijmú Anku Kolesárovú za svoju priateľku na ceste dospievania, poskytne im duchovnú pomoc pri voľbe životného povolania a pri výbere manžela, manželky. Pomôže im žiť čisté vzťahy, ktoré sú predpokladom zdravých manželstiev a šťastných rodín. Napokon sa môžu naučiť žiť živú vieru, ktorá sa prejavuje činorodou láskou.“