Skaut Patrik Baláž z Bardejova: Na tie malé deti tu je naozaj srdcervúci pohľad, ťažko sa na to pozerá
Aktuálna situácia, ktorá na vojnou zmietanej Ukrajine panuje, prinútila mnohých jej obyvateľov odísť z vlastnej krajiny preč. Mnohí z nich smerujú do Česka alebo Nemecka, pre iných sa dočasným útočiskom stane i Slovensko. Situácia na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom je naozaj ťažká a zároveň veľmi smutná na pohľad. S aktuálnymi správami priamo z miesta diania na východnej hranici s Ukrajinou sa s nami podelil mladý Bardejovčan Patrik Baláž, ktorý tam prišiel pomôcť ako skaut.
Patrik, kto ťa oslovil, aby si prišiel na východnú hranicu do Vyšného Nemeckého a pomohol tam?
Som skautom a tento víkend sme mali ísť do Vysokých Tatier na zimný zraz, ten mal byť od piatka do nedele. Vo štvrtok večer nám písal náš vedúci, že sa táto akcia ruší a ideme pomôcť Červenému krížu do Vyšného Nemeckého. Dostali sme sa tu cez o. Kamila Ganóczyho, ktorý mal tiež ísť s nami do Tatier. Cez ich gréckokatolícku eparchiu posielajú na toto miesto aj ich bohoslovcov, tak pozval aj nás, že môžeme prísť pomôcť. Prišli sme sem na obecný úrad v piatok poobede a ostaneme tu do nedele. Uvidíme podľa situácie, kto bude môcť, tak sem ešte príde.
NIEKTORÍ STARÍ ĽUDIA ODVIEDLI DETI DO BEZPEČIA A VRACAJÚ SA SPÄŤ NA UKRAJINU
Čo je tam vlastne vašou úlohou ako skautov?
Nachádzajú sa tu skauti aj niektorí domáci. Máme tu na starosť obecný úrad. Potom tesne pri hranici na našej slovenskej strane je taký malý stánok a tiež sa tam nachádzajú bohoslovci i naši skauti, oni pomáhajú tým, ktorí idú cez hranicu s kuframi alebo im ponúkajú teplý čaj a občerstvenie. Tu na úrade sa nachádzajú len tí, ktorí tu určitý čas len počkajú na odvoz ďalej na západ. Vonku je zima a aby nečakali v mraze niekoľko hodín, niektorí sú tu. Keď sa k nám dostanú nejaké zásoby potravín alebo hygienické veci, my to tu na úrade následne triedime a ukladáme na stoly. Tiež je našou úlohou testovať ich antigénovými testami. Mnoho ľudí tu smeruje do Česka. Niektorí starí ľudia napríklad prišli na hranicu, aby odviedli deti do bezpečia a vracajú sa späť na svoju stranu na Ukrajinu, lebo nechcú odísť zo svojej zeme.
Zo záberov z televízie je vidieť, že sú tam väčšinou ženy s maličkými deťmi, lebo ich otcovia museli ostať na Ukrajine…
Ľudia neustále prichádzajú a pomaly ich púšťajú sem na slovenskú stranu. Áno, prichádzajú väčšinou ženy s malými deťmi, pretože ich muži a otcovia musia ostať na Ukrajine. Na tie malé deti tu je naozaj srdcervúci pohľad, ťažko sa na to pozerá, boja sa a plačú.
KEĎ NÁS TU PÁN BOH POVOLAL, VERÍME, ŽE TO MÁ ZMYSEL
Mal si možnosť sa s niektorými z nich rozprávať osobne?
Áno, keď som sa s niektorými rozprával, hovorili mi, že nevedia, čo bude ďalej, či sa vôbec ešte niekedy vrátia domov na Ukrajinu a keď sa vrátia, či vôbec nájdu svoj dom či len tehly. Asi nikto by nechcel byť na ich mieste, keď musia odísť z vlastného domova preč.
Patrik, si mladý chalan, asi nikdy si si nepredstavoval, že vo svojom živote zažiješ niečo také ako vojnu. Vidieť toto všetko na vlastné oči bude pre teba asi skúsenosťou na celý život…
Áno, určite je to aj pre mňa veľká skúsenosť do života. Ešte pred pár dňami by som si nebol pomyslel, že vôbec budem musieť niečo také riešiť. No keď nás tu Pán Boh takto povolal, veríme, že to má zmysel a bude to dobré a prospešné nielen pre týchto ľudí tu, ale aj nás to posunie a pomôže nám to. Ťažko povedať, čo bude ďalej, ale určite je to skúsenosť do života.