Páter Vojtěch Kodet: Diabol predstiera, že má záujem o človeka a jeho dobro

Aký vplyv má na človeka hriech? Skutočne stačí vyznať ho na svätej spovedi a všetko je tým vyriešené? Páter Vojtěch Kodet (65), uznávaný kresťanský autor prezrádza, ako správne formovať svedomie, ktorý hriech dnes najviac trápi ľudí a na ktorý z hriechov pokúša diabol najviac jeho. Rozhovor je úryvkom z našej knižnej novinky zo série Inšpirujúci.

Pojem hriech je dnes nepoužívaný a zosmiešňovaný – akoby hriech už neexistoval. Ako by ste súčasnému človeku moderným jazykom vysvetlili, čo je to hriech?

Sväté písmo hovorí, že páchať hriech znamená minúť cieľ, teda aj životný cieľ. Hriech prináša stratu osobnej slobody, v tom je jeho obrovské nebezpečenstvo.

Jeho podstatou je neposlušnosť voči Bohu a jeho zámerom, ktoré s nami má – ide predovšetkým o večný život. Dôsledok toho je, že si vyberieme smrť namiesto života, ktorý Boh ponúka tým, ktorí si priznajú, že zhrešili, a prosia o odpustenie.

 

Čo sa deje – znova pre uši moderného človeka – pri sviatosti zmierenia?

Stretávame sa v nej s Bohom ako naším milujúcim Otcom a on nám odpúšťa. Môže nám odpustiť, lebo za naše hriechy už zaplatil Boží Syn – Ježiš.

 

SVEDOMIE TREBA FORMOVAŤ

Je dnešný človek menej citlivý na hriech?

Citlivosť na hriech strácame vtedy, keď sa vzďaľujeme od Boha ako od Pravdy… a vytvárame si vlastné pravidlá pre život vrátane tých morálnych.

 

Je možné otupiť si svoje svedomie natoľko, že prestaneme vnímať hriech aj v zásadných veciach, napríklad pri vražde alebo nevere?

Isto je to možné. Svedomie je Boží hlas v srdci človeka, ktorý nás vedie k tomu, čo je správne, a varuje nás pred tým, čo je nesprávne. Počúvaním svojho svedomia sa stávame vnímavejšími na Božie vedenie.

Ako veriaci človek formujem svoje svedomie podľa učenia evanjelia. Svojou neposlušnosťou môžem svoje svedomie umlčovať a otupiť až do takej miery, že bude mylné.

 

Odvážna otázka: Stalo sa niekedy aj vo vašom živote, že ste si otupili svedomie?

Nemám takú skúsenosť. Skôr som s pribúdajúcimi rokmi videl spätne svoje konanie v inom svetle ako predtým – a musel som činiť pokánie z toho, čo som kedysi za hriech nepovažoval.

 

Ako postupovať v opačnom prípade: ak je moje svedomie také precitlivené, že je úzkostlivé a hriech vidím aj tam, kde nie je?

Ak mám úzkostlivé svedomie alebo škrupule, musia mať niekde svoju príčinu. Môžu byť napríklad prejavom psychickej poruchy. Častejšie je to však dôsledok zlej výchovy alebo prejav dedičnej predispozície.

 

Dá sa s tým niečo spraviť?

Takýto človek potrebuje niekoho, ku komu má dôveru, kto mu pomôže pri uzdravení jeho svedomia – okrem iného tak, že mu sprostredkúva Božiu lásku a prijatie, milosrdenstvo a Božiu veľkorysosť. Plné uzdravenie svedomia môže človek zakúsiť v osobnom dôvernom vzťahu s Ježišom.

 

PÝCHA ČLOVEKA ZASLEPUJE

Vedeli by ste „diagnostikovať“, ktorý hriech je dnes najčastejší – v zmysle, že najviac postihuje a trápi dnešnú spoločnosť?

Domnievam sa, že ide o bezbožnosť. Bezbožný človek zažíva najväčšie minutie cieľa, akého je len človek schopný. Žije iba podľa seba, podľa svojej vôle a bez Boha. Ak žijeme bez Boha a bez vedomia závislosti na ňom, dochádza k rozkladu nielen jednotlivca, ale aj celej spoločnosti.

 

Aké miesto má v súčasnosti medzi hriechmi „známa“ pýcha?

Pýcha je staršia než ľudstvo samo. Je to diablov hriech, ktorým zviedol prvých ľudí, aby sa vzbúrili voči Bohu. Podstatou pýchy je to, že sa človek stavia zarovno Bohu a odmieta akúkoľvek závislosť vrátane závislosti na Bohu.

Pýcha je koreňom bezbožnosti a tiež ostatných hriechov. Boh sa v Biblii vymedzuje na mnohých miestach voči pyšným, pretože pýcha je absolútne nezlučiteľná so životom s Bohom. Pýcha je klamstvo o nás a o Bohu.

Svätá Terézia Veľká napísala, že pokora je pravda. Pýcha sa začína tam, kde sa začíname vidieť nepravdivo.

 

Ako sa pýcha prejavuje?

Jej znamením je prehnaná dôvera v seba a nadradenosť nad inými. Je s ňou tiež spojené zameranie na seba samých a snaha ovládať druhých. Človek, ktorý je postihnutý pýchou, je zaslepený svojím vlastným hriechom, uzatvára sa pre akúkoľvek milosť, nedokáže sa v tomto stave obrátiť a pokoriť sa.

 

 

DIABOL POKÚŠA VŠETKÝCH ROVNAKO

V jednej prednáške ste zdôraznili, že niektoré hriechy otvárajú Zlému dvere viac dokorán ako iné. A lepšie mu umožňujú vstúpiť do nášho života. Prečo?

Ide napríklad o modlárstvo a okultizmus. Vtedy si zvolíme iného boha namiesto jediného a pravého Boha. Pochopiteľne, za každým falošným bohom sa ukrýva Nepriateľ, ktorý je klamár, zlodej a vrah od počiatkov, ako o ňom čítame v evanjeliu.

 

Diabol používa rafinované spôsoby, ako človeka nalákať na hriech. Aké taktiky sú to najčastejšie?

Robí to rovnako ako v raji, keď vstúpil prvýkrát ako pokušiteľ na scénu – v podobe hada. Prišiel a predstieral, že má o človeka a jeho dobro záujem. Prvých ľudí naviedol, aby Bohu nedôverovali a neposlúchali ho.

Vložil im do hlavy myšlienku, že sa sami môžu rozhodovať o dobre a zle, o živote a smrti. Prví ľudia sa takto nechali zviesť – postavili sa proti Bohu a odmietli ho poslúchať. Podobne to skúšal aj s Ježišom na púšti.

 

A skúša to aj dnes?

Aj dnes pokúša rovnako, rovnako nás láka, aby sme zobrali svoj život do vlastných rúk a neposlúchali Boha.

 

Osobnejšia otázka: Na čom sa darí Zlému nachytať vás?

Najviac ma v živote pokúša v tom, aby som „prepínal“ svoje sily v službe druhým. Hovorí sa, že keď diabol nevie, ako na človeka, ženie ho k tomu, aby veci preháňal.

 

SPOVEĎ PRINÁŠA ÚĽAVU

Mal by mať človek vo svojom živote nejaký progres, alebo je v poriadku, ak neustále opakuje roky tie isté hriechy?

Ako sa to vezme. K lekárom tiež nechodíme stále s novými chorobami. Je teda pochopiteľné, ak sa nám niektoré zlyhania opakujú. Na druhej strane by bolo divné, ak by sme po rokoch života v Ježišovej blízkosti hrešili ako pred rokmi.

 

Ako často vstupujete do spovednice vy ako kajúcnik?

Spovedám sa väčšinou raz za mesiac a spovedám sa rád. Prináša mi to vnútornú úľavu.

 

Ako ten, ktorý je kňazom a rozhrešuje kajúcnikov, ktoré spovede považujete za najsilnejšie, keď sa v nich mohutne prejaví Božie milosrdenstvo?

Veľmi silné sú vyznania po životných obráteniach, keď kajúcnik dostane milosť po rokoch vidieť svoj život iným pohľadom ako dovtedy.

 

Na začiatku každej svätej omše priznávame ľútosť nielen nad tým, čím sme sa previnili, ale aj nad tým, čo dobré sme zanedbali. Prečo je hriechom vlastne to, čo sme neurobili?

Pretože sme povolaní robiť to, čo chce Boh. Pre Ježišovho učeníka nie je hriechom iba porušenie mravného zákona, ale každá neposlušnosť voči Božiemu vedeniu. Hriechom je teda aj to, čo sa rozchádza s Božou vôľou v mojom živote. Teda aj to, čo som mal urobiť a neurobil som.

 

Ktorý „nevykonaný“ hriech je podľa vás dnes najviac rozšírený a zanedbávame ho?

Často ním býva nedostatočná vnímavosť voči ľuďom, ktorí sú na okraji spoločnosti, sú chorí alebo chudobní. Žijeme vo svete, ktorý kladie dôraz na úspech, výkon a zábavu. Sú však medzi nami ľudia, ktorí nie svojou vlastnou vinou majú zložitú životnú cestu.

 

Knihu Páter Vojtěch Kodet: Denne sa pýtam Boha, čo odo mňa chce si môžete kúpiť na tomto linku:

https://www.nakupujemplus.sk/nase-knihy/pater-vojtech-kodet–denne-sa-pytam-boha–co-odo-mna-chce/

 

VOJTĚCH KODET

Český karmelitánsky kňaz a exercitátor. Jeden z najčítanejších a najpočúvanejších duchovných autorov na Slovensku. Člen národného tímu charizmatickej obnovy a spoluzakladateľ Karmelitánskeho nakladateľstva, v ktorom vydal niekoľko svojich publikácií. Spoluzakladateľ neziskovej organizácie BAKHITA zameranej na pomoc ľuďom, ktorí zápasia s rôznymi formami moderného otroctva. Venuje sa duchovnému sprevádzaniu, prednáškovej a formačnej činnosti.