Páter Jaroslav Jablonský: Som presvedčený o tom, že diabol má v nenávisti kňazov

Bývalý exorcista páter Jaroslav Leopold Jablonský, v súčasnosti pôsobiaci ako vojenský kaplán v Nitre, v rozhovore priblížil, čo sa deje počas exorcizmu a prečo neodporúča čítať exorcistickú literatúru alebo pozerať filmy, ktoré sa tejto téme venujú.

Čo vás motivovalo stať sa exorcistom?

Vstúpenie do služby exorcistu nebolo mojou iniciatívou. Reagoval som na pozvanie biskupa diecézy, v ktorej som pôsobil, a potrebu, ktorá vtedy vyvstala zo strany diecézy. Prijal som teda pozvanie do tejto služby zo strany Cirkvi. Prečo pán biskup oslovil mňa, neviem zdôvodniť. Akokoľvek, bol to prejav odvážnej dôvery z jeho strany, keďže som bol v tom čase mladým kňazom s chýbajúcimi skúsenosťami.

 

Čo sa deje počas exorcizmu?

Exorcizmus patrí medzi sväteniny, teda formy požehnania, ako je požehnanie domov, predmetov a osôb. Táto forma „požehnania“, na rozdiel od ostatných, ktoré bežne vykonáva diakon alebo kňaz, je rezervovaná biskupovi, prípadne ním delegovanému kňazovi. Osoba, nad ktorou sa vykonáva exorcizmus, sa podľa stanoveného obradu účastní počúvania Božieho slova. Prvou a základnou časťou je teda liturgia slova. Druhou časťou obradu je obnova krstných sľubov a záverečnou, treťou časťou je samotná modlitba za oslobodenie, najprv formou príhovoru a následne imperatívnou formou. V závere modlitby exorcizmu je poďakovanie za vyslobodenie a požehnanie kňaza.

 

 

KŇAZ AKO OHROZENIE DEŠTRUKČNÉHO PLÁNU ZLÉHO

Ako si vysvetľujete, že niektorí ľudia stále neveria v existenciu zlého?

Samozrejme, súčasťou našej viery je aj presvedčenie o existencii zla, či už je jeho pôvodca samotný človek a jeho slobodné voľby, alebo bytosť, ktorú biblicky nazývame diabol, alebo ich vzájomná spolupráca. To, že niektorí neveria v existenciu zlého, si popravde nevysvetľujem nijak a nijak zvlášť ma to ani nevyrušuje. Mnohí síce popierajú existenciu diabla, ale nestretol som sa, že by popierali existenciu zla, ktorého sme denne svedkami a ktorého protagonistom je človek. Človek má totiž tú výsadu a slobodu vygenerovať zlo a ubližovať bez toho, že by sme za to primárne robili zodpovedného diabla. Ježiš nás záväzne poveril oveľa závažnejšou úlohou, než presviedčať ľudí o existencii diabla. Samozrejme, začiatkom obrátenia sa je uznanie svojho hriechu, svojho osobného zla. Bez toho cesta ku Kristovi nevedie.

 

Cítili ste sa počas exorcizmu niekedy ohrozený, napríklad na zdraví?

Nie. Takúto skúsenosť som nemal. V niektorých prípadoch sa javilo zdravotné ohrozenie ľudí, nad ktorými bola modlitba exorcizmu vykonávaná, ale po modlitbe sa všetko vrátilo do normálu.

 

Má diabol v nenávisti kňazov? Ak áno, prečo?

Som presvedčený, že áno. Myslím, že my sami si v plnej miere neuvedomujeme, čoho sme sa prijatím kňazskej vysviacky stali súčasťou, čo je snáď aj dobre. Sv. Ján Mária Vianney hovorí, že keby kňaz pochopil, čo je to byť kňazom, zomrel by od lásky. Pečať sviatosti kňazstva a s ňou spojené obdarovanie, ktoré kňaz ďalej odovzdáva v službe slova, sviatostiach a žehnaní, zlý vníma ako ohrozenie v jeho deštrukčnom pláne voči ľudskej bytosti a jej dôstojnosti, ktorú dostala pri stvorení a neskôr v krste.

 

 

Podľa čoho ste vedeli rozlíšiť, či má niekto psychiatrickú poruchu alebo či je posadnutý?

Vždy to bolo v spolupráci s odborníkmi, psychológmi, psychiatrami, ktorí mi potvrdili, že daná osoba je mimo ich kompetencie a teda jej stav nie je z ich strany diagnostikovateľný. Tu treba byť veľmi opatrný, aby služba oslobodenia nebola diskreditovaná nekompetentným prístupom aj zo strany nás kňazov, kedy v úprimnej snahe pomôcť zjednodušene redukujeme problém osoby na duchovné príčiny, bez zhodnotenia celého komplexu. Dôležité je mať na zreteli efektívnu pomoc trpiacemu človeku a mať odvahu nechať si poradiť či nechať sa poučiť, nestavajúc sa do role duchovného guru, ktorý vie všetko najlepšie. Takýmto prístupom sa poplietli hlavy mnohým ľuďom hľadajúcim pomoc a zasieva sa tak mentalita strachu, obáv, a pripisuje sa zlému vplyv a moc, ktoré nemá. Však „Pánova je zem a všetko, čo ju napĺňa.“ (Ž 24)

 

Aké nepravdivé alebo skreslené veci mohol vidieť divák vo filmoch ako Exorcista či V moci diabla (Exorcizmus Emily Rose)?

Filmy na túto tematiku, ako aj mnohé iné komerčné snímky, potrebujú získať pozornosť diváka a tomu prispôsobia aj žiadané efekty. Žiaľ, nie je to problém len komerčných filmov. Mentalita istej duchovnej exotiky a efektov je prítomná aj medzi kresťanmi. Ako inak si vysvetliť, že exorcistom a exorcistickej literatúre sa venuje taká pozornosť? Ovocím je na jednej strane stavanie exorcistu do akejsi pozície duchovného guru, čo je úplne neadekvátne. Informácie a skúsenosť, ktorú získa, za žiadnych okolností nemôžu byť stavebným kameňom duchovného života. Je absurdné urobiť z informácií od otca lži „duchovné cvičenia.“ Na druhej strane, čitatelia tohto typu literatúry sú často nositeľmi spirituality strachu a obáv, čo nie zriedka vedie aj k strate zdravého úsudku a skutočného rozlišovania duchov.

 

Musí napríklad démon povedať svoje meno, aby odišiel z tela niekoho?

Nie, nie je potrebné poznať meno, aby bol človek oslobodený z moci zla.

 

 

ČÍTAJME EVANJELIÁ NAMIESTO EXORCISTICKEJ LITERATÚRY

Prečo Cirkev zakazuje vyvolávanie duchov?

Špiritistické seansy patria podľa katechizmu k druhu mágie. Pri takýchto seansách sa účastníci usilujú vyvolať duše zosnulých. V skutočnosti si však spôsobujú odcudzenie od súčasného diania a falšujú vieru v posmrtný život, obyčajne podvodnými trikmi, pričom sa reálne stávajú nástrojmi síl zla, ktoré ich následne zneužívajú na deštruktívne ciele, aby človeka zmiatli a vzdialili od Boha.

 

Čo znamená, keď sa niekomu sníva, že je posadnutý alebo že sám vykonáva exorcizmus? Môže zlý ovplyvňovať aj naše sny? 

Obvykle to neznamená vôbec nič, pokiaľ nejde o špecifický životný kontext, sprevádzaný zrelým rozlišovaním a objektivizáciou. Tak ako sa Pán v dejinách spásy prihováral aj prostredníctvom snov, iste aj zlý môže využiť tento kanál. Opäť by som však apeloval na zdravý úsudok a rozlišovanie. Človek sa sám bez sprievodcu môže stratiť. Tu je veľkou pomôckou skúsenosť a pravidlá rozlišovania Sv. Ignáca z Loyly.

 

Existuje niečo ako expiračná doba exorcistu? Kto určuje, do kedy bude niekto vykonávať túto službu a prečo? Od čoho závisí, ako dlho bude niekto exorcistom?

Dobu pôsobenia exorcistu určuje biskup diecézy. Buď ide o delegáciu na konkrétny prípad a končí s vyriešením konkrétneho prípadu, alebo je delegovaná na časové obdobie určené diecéznym biskupom. Dĺžka služby exorcistu záleží iba na rozhodnutí biskupa.

 

 

Ako si v súčasnosti môžeme zachovať pokoj, nepanikáriť a úplne dôverovať Bohu?

Prorok Zachariáš vo svojom mesiášskom proroctve hovorí: „Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa tvoj Kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu.“ Mať radosť z toho, Komu som uveril, a z jeho evanjelia. To je stred a centrum môjho života. My Slováci sa často, a mám podozrenie, že aj radi, staviame do pozície „tragédov“. Vidiac zlo, nebezpečie a hrozby a v tom všetkom si radi nájdeme miesto obete, ktorá sa však prejavuje navonok vcelku nahnevane a podráždene, pretože za týmito emóciami sa v skutočnosti skrýva jedna základná – strach. Pomaly, možno aj pod vplyvom strachu, ktorý priniesla pandémia, sa premieňame na hnevlivých  a nespokojných ľudí bez života. Toto však nie je cesta plného života, toto nie je Božia vôľa pre nás, toto iste nie je život Ducha, ktorý vyviera zo srdca vzkrieseného Krista, parafrázujúc pápeža Františka. Dovolím si dať jednu radu, hoci si ju nikto nepýtal. (úsmev) Prestaňme čítať exorcistickú literatúru, prestaňte čítať exotické skúsenosti exorcistov a vezmime do ruky evanjeliá. To je ZDROJ daný od Otca. Od tohto radostného posolstva sa nám od radosti zatočí hlava.