Páter Ján Benkovský: Už bolo načase, aby sa stal jezuita pápežom

Rodený Trnavčan jezuita páter Ján Benkovský momentálne pôsobí ako predstavený Exercičného domu sv. Ignáca z Loyoly v Prešove. V rozhovore spomína na návštevu pápeža Františka spred dvoch rokov, tiež jezuitu, ktorý tam osobne pozdravil nielen svojich spolubratov. Prezradil nám aj svoj najemotívnejší zážitok so Sv. Otcom a priblížil nám tiež jeho podobnosti so sv. Ignácom.

Autor: František Baláž

Spoločnosť Ježišova vznikla už v 16. storočí, jej zakladateľom je Svätý Ignác z Loyoly. Jezuiti sú v súčasnosti najväčším rímskokatolíckym rehoľným rádom. V čom spočíva ich poslanie?

Hlavným poslaním nás jezuitov je pomáhať dušiam na ceste k Bohu. Táto myšlienka oslovila Ignáca z Loyoly v čase, keď nemohol zostať vo Svätej zemi. Od tohto poslania sa odvíjajú naše súčasné tzv. Apoštolské preferencie, ktoré sú postavené na niekoľkých pilieroch. Prvým z nich je ukazovať cestu k Bohu prostredníctvom Duchovných cvičení a rozlišovania. Rozhodli sme sa ponúknuť duchovné cvičenia toľkými spôsobmi, ako je len možné, aby sme čo najväčšiemu počtu ľudí, predovšetkým mladým, ponúkli príležitosť využiť ich na začatie alebo prehĺbenie nasledovania Krista.

Aké sú tie ďalšie piliere, o ktoré sa opierate?

Druhým pilierom je kráčať s chudobnými, stáť po boku tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, ktorí sú zraniteľní, vylúčení, marginalizovaní, a to Ježišovým spôsobom. Byť blízko nich a ohlasovať im evanjelium nádeje. Jednoducho ísť na ľudské periférie.

Potom sú ešte dva piliere. Sprevádzať mladých ľudí, naučiť ich rozlišovať, aby si postavili svoj život, svoju budúcnosť na pevnom základe, aby pozerali na svoj život s nádejou. A napokon sa angažujeme v starostlivosti o náš spoločný domov, teda náš stvorený svet, ako nás k tomu povzbudzuje pápež František v encyklike Laudato Sí.

Značnú časť vášho poslania tvoria duchovné cvičenia, ktoré vychádzajú z osobnej skúsenosti sv. Ignáca. Je to teda vaša hlavná pracovná náplň?

Momentálne sa venujem tomuto apoštolátu najviac. Dynamiku a proces duchovných cvičení som mal možnosť študovať v Madride. Prostredníctvom exercičného apoštolátu duchovných cvičení vedieme ľudí k tomu, aby si usporiadali svoj život, urobili akúsi reformu, aby hľadali a našli Božiu vôľu. Je to vynikajúci nástroj, ktorý ľudí vedie k osobnému stretnutiu so vzkrieseným Kristom.

Duchovné cvičenia sú zároveň predpokladom k tomu, aby sme dokázali hľadať Boha vo všetkom a všade. To je tiež posolstvo sv. Ignáca, hľadať viac, to magis, vybrať si to, čo je na väčšiu slávu Boha a pre väčšie dobro ľudí.

V koľkých komunitách na Slovensku sú jezuiti v súčasnosti zastúpení?

V siedmich – Bratislava, Ivanka pri Dunaji, Trnava, Piešťany, Ružomberok, Košice a Prešov. Poslanie dávať duchovné cvičenia uskutočňujeme najmä v Piešťanoch a v Prešove.

Čomu sa okrem toho venujú jezuiti?

Intelektuálnemu apoštolátu na Trnavskej Univerzite, kde máme aj Teologickú fakultu. Ďalej je to tlačový apoštolát – aktuálne vydavateľstvo Dobrá kniha. Naposledy sme vydali Sväté písmo, mnohé životopisy svätých a inú duchovnú literatúru. Okrem toho vydávame mesačník Posol. Máme Centrum spirituality v Košiciach, ktoré je zamerané na prepojenie východnej a západnej spirituality.

Ďalej sa venujeme spomínanému sociálnemu apoštolátu. V Trnave a v Piešťanoch sa nachádza Centrum pre rodinu. Spolupracuje v ňom s nami veľké množstvo laikov, psychológov, učiteľov, právnikov. Venujeme sa tam deťom, krízam v rodinách, rozvedeným. Samozrejme, medzi naše činnosti patrí aj pastoračná činnosť a teda naša práca v kostoloch. Pri každej našej komunite máme kostol, kde spovedáme, vysluhujeme sviatosti, sme k dispozícii pre duchovný rozhovor.

VNÍMAJME CIRKEV TAK, AKO JU VIDEL JEŽIŠ

V súčasnosti najviac známym členom Spoločnosti Ježišovej je pápež František. Čo to znamená pre vás osobne, ako aj pre celú komunitu, že práve niekto z vašich radov bol zvolený za 266. hlavu Katolíckej cirkvi?

Už bolo načase, aby sa stal nejaký jezuita pápežom (smiech). Samozrejme, v našej komunite, a aj ja osobne, sme boli veľmi milo prekvapení, keď zvolili nového pápeža. Po zvolení ma naplnila veľká radosť a teraz po desiatich rokoch jeho pontifikátu je to vnútorná útecha a vďačnosť za to, že Boh nám dal takéhoto pastiera, blízkeho jednoduchým ľuďom, ktorý miluje Cirkev. Vidieť to napríklad z jeho gest, posolstiev, či dokumentov.

V septembri uplynú už dva roky od pastoračnej cesty pápeža po Slovensku. Jeho prvé kroky viedli do Bratislavy, kde sa tiež stretol s mnohými zástupcami rádu jezuitov. Ako prebiehalo toto stretnutie?

Veľmi dobre si naň pamätám, prebiehalo na Apoštolskej nunciatúre. Všetci sme prežívali veľkú radosť, že sme mohli byť prijatí na osobitnej audiencii so Svätým Otcom, ktorá trvala takmer hodinu a pol. Bolo to veľmi jednoduché neformálne stretnutie. Pápež s nami komunikoval otvorene a jednoducho. Pamätám si aj na prvý dojem, ako si k nám sadol do kruhu na stoličku, medzi svojich bratov – ako brat medzi svojimi, namiesto toho, aby sedel v kresle pri vatikánskej a slovenskej zástave. Nedodržoval žiadny odstup, takže stretnutie bolo naozaj priateľské, veľmi odľahčené. Odchádzal som z neho obohatený.

S odstupom času sú známe aj niektoré témy, ktoré ste prebrali. Ktorá vás osobne zasiahla najviac?

Na stretnutí boli vskutku položené otázky rôzneho druhu od teologických tém až po bežný život, ktorý sa týka ľudskej spoločnosti, ale aj života komunít a nášho poslania. Mňa najviac oslovilo to, čo pripomína aj Sv. Otec, aby sme boli blízko Bohu a blízko Cirkvi; myslel tým aj blízko biskupovi, keďže on sám je biskup. Cítil som povzbudenie, aby sme sa držali práve tohto, byť blízko ľuďom.

Čo zaujímavé na stretnutí ešte odznelo?

Kládol tiež dôraz na to, aby sme dokázali uvádzať dokumenty II. vatikánskeho koncilu do života Cirkvi. Pripomínal obnovu Cirkvi, ktorú začal už sv. Ignác. Už v 16. storočí za čias sv. Ignáca začala obnova Cirkvi práve cez Spoločnosť Ježišovu v mnohých častiach Európy a sveta. Ako poslanie nám kládol, aby sme Cirkev vnímali tak, ako ju zamýšľal mať Ježiš, ako ju vlastne videl on. Prízvukoval, aby sa Cirkev vrátila opäť k Evanjeliu. O tomto hovorí najmä v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium.

Otvorili sme aj viaceré teologické témy, ale aj migráciu a iné. Pápež sa veľmi zaujímal o naše poslanie, ktoré robíme na Slovensku. Niečo nám porozprával zo svojich spomienok, ktoré prežíval ako biskup, alebo ako jezuita.

SMS S TEXTOM: ZÁZRAKY SA DEJÚ

Svätý Otec mal na svojej pastoračnej ceste po Slovensku bohatý trojdňový program. Z Bratislavy sa následne presunul do Prešova, kde sa konala bohoslužba východného obradu. Boli ste na nej prítomný?

Na tejto bohoslužbe som, žiaľ, nebol, pretože sme mali veľmi veľa povinností v Exercičnom dome. Boli u nás ubytovaní mnohí, najmä východní biskupi a ich delegácie. Neskôr som si prečítal jeho homíliu. Zaujímalo ma posolstvo, ktoré tam pápež povedal. Konkrétne si pamätám jednu myšlienku: „Svedok je ten, ktorý má kríž v srdci, nie iba na krku.“Sv. Otec nevidí nikoho ako nepriateľa, ale všetkých vidí ako bratov a sestry, za ktorých Ježiš dal život. Ten kríž treba mať v srdci a uvedomiť si, že Pán Ježiš naozaj zomrel, dal život za všetkých. Je to veľká Božia láska, Božia dobrota ku všetkým.

Po liturgii, keď sa pápež presúval do Košíc, sa stala taká nečakaná udalosť, o ktorej nikto nevedel, až kým sa reálne neudiala. Sv. Otec zavítal do Exercičného domu medzi vás.

S prvotnou myšlienkou, že by k nám mohol prísť, sa uvažovalo ešte pred jeho príchodom na Slovensko. Uvažovalo sa dokonca o tom, že by u nás mohol byť aj ubytovaný. Ako som spomínal, mali sme v ten deň na starosť pohostiť počas obeda biskupov a ich delegácie, čo nebola príjemná správa pre našich zamestnancov, ktorí sa sv. liturgie chceli zúčastniť. Namiesto toho museli prísť do práce. Keď som videl ten smútok v ich očiach pri tom oznámení, skrsla vo mne myšlienka, že by ich Sv. Otec mohol prísť aspoň na chvíľu pozdraviť. Keď som však túto myšlienku viackrát predložil, bola zamietnutá.

A ako sa to stretnutie napokon podarilo zrealizovať?

Táto myšlienka vo mne stále žila, tak som sa ho to počas neformálnej diskusie dovolil opýtať. Spolubratia sa trošku smiali, keďže v rámci diskusie sa kládli hlboké teologické otázky, no Sv. Otec mi povedal, že mu svoju požiadavku ešte mám pripomenúť. Bolo vidieť, že pápež František má obrovskú slobodu. To sa všetko udialo v nedeľu na stretnutí na Apoštolskej nunciatúre v Bratislave. Následne sa s ním v pondelok stretol ešte môj spolubrat, ktorý mu túto moju prosbu opäť pripomenul, no a v utorok ráno 14. septembra, keď sa v Prešove mala uskutočniť liturgia so Svätým Otcom, som dostal sms s jednoduchým textom – „zázraky sa dejú“. Vtedy som tušil, že pravdepodobne pápež zavíta aj ku nám do Exercičného domu. Reálne som si to však uvedomil, až keď v strede liturgie prišla polícia zabezpečiť priestory.

Ako Sv. Otec na návšteve vystupoval?

Cieľom jeho návštevy boli práve tí ľudia, ktorí sa nemohli zúčastniť liturgie, čo ma veľmi milo povzbudilo. S nami jezuitmi sa stretol až na odchode. Celkovo sa tu zdržal asi sedem minút, ale každému podal ruku a venoval dar (ruženec). Požehnal všetkých, s ktorými sa stretol, dokonca aj jedlo, ktoré sa tu práve pripravovalo. Bolo to veľmi milé, spontánne, priateľské a otvorené stretnutie. Prišiel sem s obrovskou radosťou v srdci, čo potvrdili aj naši zamestnanci, ktorí cítili zo strany Sv. Otca nesmiernu blízkosť.

To je ten najviac emotívny zážitok, ktorý vo vás zostal z návštevy pápeža na Slovensku?

Emotívne bolo už aj to nedeľné stretnutie v Bratislave. Utkvela mi v pamäti aj malá perlička, keď bol u nás v Exercičnom dome v Prešove a opýtal sa nás spolubratov pri odchode: „Všetci jezuiti?“ My sme, samozrejme, odpovedali áno, na čo následne úsmevne dodal: „A všetci katolíci?“ Takže sme sa začali spolu smiať. Po jeho návšteve sme boli naplnení vnútornou útechou a radosťou, pretože taký veľký človek si našiel čas navštíviť úplne obyčajných ľudí.

PÁPEŽ FRANTIŠEK NÁS VYZÝVA, ABY SME SA PRIBLÍŽILI K JEŽIŠOVI

Sv. Otec sa považuje za veľkého reformátora Cirkvi. Spomenuli sme aj zakladateľa Spoločnosti Ježišovej sv. Ignáca z Loyoly, ktorý sa do cirkevných dejín zapísal obdobným spôsobom. To prepojenie ich vystupovania a učenia je teda citeľné…

Medzi pontifikátom pápeža a sv. Ignácom a ignaciánskou spiritualitou vidím veľkú súvislosť, už len keď si zoberieme Exhortáciu Evangelii Gaudium (Radosť evanjelia). To je vlastne vôbec prvá exhortácia pápeža Františka, ktorá hovorí o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete a o obnove Cirkvi. Sv. Ignác sa tiež snažil podobným spôsobom o obnovu Cirkvi. Ďalšie jeho dva dokumenty Gaudete et Exultate a Christus Vivit nám hovoria o svätosti a o sprevádzaní mladých ľudí, kde napríklad pápež veľmi využíva otázku duchovného rozlišovania. Presne toto je charakteristické pre svätého Ignáca. Totiž sv. Ignác rozpracoval Pravidlá o rozlišovaní duchov. V týchto dokumentoch vidím veľmi silné prepojenie.

Vidíte ešte nejaké ďalšie prepojenia?

Ďalej je to spôsob, ako nám pápež predstavuje osobu Ježiša Krista a ako nás učí modliť sa. Sv. Otec využíva niekoľko metód z duchovných cvičení sv. Ignáca, aby sme sa priblížili k osobe Ježiša Krista. Navyše sú mu veľmi blízki aj svätci. Veľa inšpirácií berie napr. od sv. Petra Fabra. Samotné duchovné cvičenia sú preňho hlavným pilierom jeho charizmy. V Encyklike Laudato Sí hovorí o našej planéte ako o spoločnom dome. Takým najvýraznejším prepojením ignaciánskej spirituality so Svätým Otcom je téma obrazu Cirkvi vo svete v porovnaní s tým, akú Cirkev chcel mať Ježiš, aby sme vo svetle Evanjelia prehodnotili jej schémy a štruktúry.

Využívate myšlienky Sv. Otca vo svojich homíliách?

Prečítal som takmer všetky encykliky aj exhortácie. Pravidelne si čítam jeho príhovory z Domu svätej Marty. Pri dávaní duchovných cvičení je veľmi veľa jeho tém, ktoré mi pomáhajú. Napríklad spomínané dokumenty Christus Vivit a Gaudete et Exultate o povolaní k svätosti v súčasnom svete. Tam nachádzam veľmi veľkú inšpiráciu pre dávanie duchovných cvičení.

Ak niekedy robím katechézy mladým, ktorí sa rozhodli uzavrieť manželstvo, inšpiráciu čerpám z exhortácie Amoris Laetitia (Radosť lásky), ktorá veľmi praktickým spôsobom približuje spiritualitu kresťanského manželstva, ale pápež v nej učí aj rozlišovať a sprevádzať tých, ktorí prechádzali rôznymi krízami, a toto tiež učil svätý Ignác. Sv. Ignác nám spomína, že poslaním jezuitov je šíriť vieru kázaním, povzbudzovaním, dávaním duchovných cvičení. Týmto spôsobom chceme byť spojení práve so Svätým Otcom.