Päť viet, ktorými svojim deťom vyznávam lásku
Jednou z najnáročnejších vecí na rodičovstve bolo pre mňa naučiť sa byť mamou každému z mojich troch detí zvlášť. Všetky majú totiž svoj jedinečný spôsob prijímania lásky a vlastné reakcie na výchovu.
Za posledných šesť rokov, počas ktorých som stihla porodiť tri deti, som mala často pocit, že hrám nekonečné kolo Tetrisu: narábam s množstvom rôznych rodičovských kúskov a musím ich pretáčať a posúvať, aby som tak vytvorila pevnú základňu pre svoje deti. Základňu, na ktorú sa budú môcť postaviť, kým mi doma rastú.
Zistila som však jedno – hoci je každé z nich jedinečné, existujú i univerzálne frázy, ktorými môžem s nimi komunikovať. Utiekam sa k nim, keď vnímam, že moje kúsky Tetrisu začínajú padať na veľkú kopu chaosu.
V týchto momentoch sa pýtam sama seba dve otázky:
- Učí ich táto situácia, aká dôležitá je láskavosť?
- Povedala som im už dnes, ako veľmi ich ľúbim?
A kým sa usilujem robiť všetko, aby som bola živým príkladom toho, ako sa k ľuďom pekne správať, a ukazovať im, koľko miesta im patrí v mojom srdci… verím tiež v silu slov. Tieto využívam, aby som vo svojich deťoch prebudila city:
- „Milujem byť tvojou mamou.“
Spomeňte si, aké to je, keď vám niekto povie „Som rád, že si mojím priateľom,“ alebo vám váš milovaný povie: „Mám také šťastie, že ťa mám!“ Je to pekný pocit, však? Chcem, aby ho zažívali aj moje deti.
A preto z času na čas zašepkám do ich uška: „Milujem byť tvojou mamou,“ a vždy za to dostanem obrovský úsmev alebo výnimočne dlhé objatie. Viem, že sú chvíle, keď vnímajú môj stres, kým sa snažím riešiť život a materstvo… ale chcem, aby vedeli, že byť súčasťou ich životov je jednou z mojich najväčších radostí.
- „Som taká šťastná, že ťa vidím.“
Jednou z vecí, ktoré si v živote vážim, je pocit, že ľudia ma vnímajú. Že na mňa myslia. Keď vstúpim do miestnosti a vítajú ma, akoby som im chýbala.
Keď sa denne stretávame s niektorými ľuďmi, občas ich už berieme ako samozrejmosť. Preto sa snažím ubezpečiť svoje deti, že je pre mňa úžasné vidieť ich. Či už ich touto vetou zdravím, keď ráno vstávajú, alebo im ju šepkám do uška, keď sa stretávame pred školou, chcem, aby vedeli, že ich nielen vidím, ale že ma to napĺňa šťastím.
- „Dnes vyzeráš krásne! Ale čo ti dáva najviac krásy?“
Viem, že sa často rieši, ako sa s dcérami rozprávať o vzhľade. Niektorí tvrdia, že by sme im nemali vravieť, že im to svedčí, pretože by sme sa mali zamerať na dôležitejšie veci. Iní vravia, že im to treba hovoriť často, aby sme im tak pomohli vybudovať si sebavedomie.
Ja verím v oba tieto názory.
Preto sa tak často prihováram svojej šesťročnej dcérke. Vždy, keď jej poviem, že je krásna, spýtam sa aj ďalšiu otázku: „Ale čo ti dáva najviac krásy?“
A ona odpovie: „Moje srdiečko.“
Vie, že to znamená, že nech by bola zvonka akokoľvek nádherná, nezáleží na tom, pokiaľ nemá aj krásne srdce.
Veci ako láskavosť voči priateľom, odpustenie, myslenie na iných, prejavy lásky voči rodine či krásne šaty nikdy nezakryjú nedostatok týchto vecí. Srdce musí viesť.
- „Vyber si láskavosť.“
V mojom materstve bolo obdobie, keď som príliš často počúvala z vlastných úst slovo prestaň: „Prestaň vrieskať!“ „Prestaň byť odporná voči bračekovi!“ „Prestaň brať sestričke veci z ruky bez opýtania!“
Nebol to príjemný pocit a do negatívnej atmosféry to určite nevnieslo nič pozitívne. Vymenila som ich teda za slová: „Vyber si láskavosť.“ Moje deti dnes už vedia, že to znamená pekne sa správať, zmeniť tón hlasu alebo sa jednoducho nechať viesť láskou.
- „Chceš vedieť niektorú z vecí, ktoré mám na tebe najradšej?“
Nedávno som si užívala čas iba s mojím synom. Pozrela som naňho v spätnom zrkadle nášho auta a povedala som: „Hej, kamoško, chceš vedieť niektorú z vecí, ktoré mám na tebe najradšej?“ A on sa usmial ešte skôr, než som stihla čokoľvek povedať… a začal od radosti kopať nožičkami v očakávaní komplimentu.
„Veľmi sa mi páči, že vždy ľudí rozosmeješ,“ povedala som mu. Dal si ruky na tvár a chichotal sa. Potom začal robiť grimasy a túžil rozosmiať ma.
Niekedy vravím tieto veci svojim deťom, aby som povzbudila tie najlepšie kúsky ich osobností a najsilnejšie časti ich srdiečok, aby ich nezabudli používať… a aby si vždy pamätali, že majú čo ponúknuť tomuto svetu.
Počujte… nie som dokonalá matka.
Sú dni, keď až príliš často vrieskam: „Prestaňte!“ Často zažívam stres, ktorý mi bráni vravieť mojim deťom, ako veľmi sú milované. Stále ich upozorňujem na veci, ktoré robia zle, namiesto toho, aby som ich pochválila za to, v čom sú skvelí.
Ale snažím sa robiť, čo sa dá.
A hoci verím, že najväčší vplyv na moje deti má môj príklad, predsa len si nemyslím, že slová sú menej dôležité.
A verím, že moje deti si budú navždy pamätať tie moje a usmievať sa… a potom, keď vyletia do sveta, nechajú sa viesť láskavosťou a láskou.
Autor: Brea Schmidt