Päť prípadov nenaplnenia manželských potrieb

Začína to už kdesi v detstve. Brat naháňa sestru a chce ju pobozkať. Ona len uteká a kričí. Vraj ju otravuje a nedá jej pokoj. „Ale veď ja ju ľúbim!“ vysvetľuje svoje správanie chlapček. Hoci sa zdá, že to myslel dobre, sestre zjavne treba vyznať city inak.

Poznať toho druhého je veľmi dôležité. Vtedy si vieme ľahšie naplniť svoje citové potreby. Ale keď to nejde a nechceme prejavovať lásku spôsobom, ako to potrebuje ten druhý, môže to vyzerať ako v týchto piatich prípadoch. Odporúčania treba brať presne naopak, čiže sú naschvál napísané tak, aby trochu s humorom vyznel ich (ne)zmysel:

 

Nepochváliť

„Daj sem! Ty nič nevieš!“ vytrhne manžel varechu manželke a začne variť po svojom. Veď tam vôbec nedala toľko zeleniny, ako chcel. Ochutené je to mizerne. Ide jej to navyše akosi pomaly… Najlepšie bude, ak to urobí za ňu. Aspoň si môže ísť žena oddýchnuť. Veď jej vlastne spravil dobrý skutok.

A tak žena odišla do izby, vyplakala sa a pohundrala na svojho nevďačného muža. Stačilo jej len pekne povedať, čo by chcel inak a ona by to urobila. Keby si aspoň raz všimol, ako dobre navarila, koľkokrát mu chutilo. A nepochválil! Zato skritizovať a ofrflať, to mu ide najlepšie.

Odporúčanie: Ak manželia vedia o sebe, že im slová kritiky robia zle a chcú si ublížiť, nech sa len pekne skritizujú a neďakujú si. Ani lásku si nemusia vyznávať slovne. A ak chceme toho druhého poriadne zraniť, najlepšie je použiť slová: nikdy, nič, ty stále len, atď.

 

Neobjať sa

Kedy už konečne príde tá moja žena do spálne? Čakám ju tu dobrú polhodinu. Ešte stále je v kúpeľni? To robí isto naschvál! Naťahuje čas, aby nemusela byť so mnou. A nakoniec povie, že ju aj tak bolí hlava alebo čo. Možno sa jej už nepáčim. No nie som už taký štíhly ako pred desiatimi rokmi. Asi by som mal viac cvičiť. Potom si hádam na mňa nájde čas. No konečne, už ju počujem. Teraz mi už len ostáva dúfať, že sa aj pritúli a neotočí sa spať po prvej sekunde. Aha, no dobre. Aspoň pusu mi mohla dať na dobrú noc. Snáď zajtra.

Odporúčanie: V tomto prípade prejaviť si lásku fyzicky stačí veľmi obmedzene alebo lepšie vôbec nie. Pre toho, koho to napĺňa, to bude isto veľmi ťažké. Teda žiadne pusy, objatia a už absolútne nijaký intímny styk. Nenaplnenie potreby príde zaručene rýchlo.

 

Nepodarovať

Zajtra mám sviatok. Opäť som o rok staršia, ale to vôbec neprekáža. Som aj o rok krajšia, skúsenejšia, pripravenejšia do nových vecí… A všetko je pekne prichystané na moju oslavu. Torta sa pečie, občerstvenie nachystané, hostia prídu. Hádam všetko dobre dopadne, veď to celé plánujem už aspoň týždeň. Či dva? Kedy som to len môjmu mužovi pripomínala, aby nezabudol? Tak možno aj mesiac, no…, pre istotu. Och, pokiaľ si on zapamätá dátum mojich narodenín! Po toľkých rokoch by už aj mohol. Včera mi povedal, že si pamätá, že bude hostina. Takže asi chystá nejaké „prekvapko“.

…A mám po hostine! Všetci prišli s takými originálnymi darčekmi, a môj muž… Mala by som sa už zmieriť s tým, že iný už nebude. No ale balíček cukríkov?! Čo som ja nejaké decko?! Vraj načo mi je darček. A že mám kopec hlúpostí. To vôbec nie sú hlúposti. Je to pozornosť, ktorá mi robí radosť. Čo to nechápe? Má toľko možností, čo by mohol vymyslieť a on len narýchlo v potravinách kúpi cukríky. To som sa teda dožila! Nabudúce mu asi spravím zoznam, čo by sa mi páčilo ako darček.

Odporúčanie: Načo darčeky, veď ten druhý si asi domyslí, že sa máme radi aj bez nich.

 

 

Nepočúvať sa

„Drahá, keby si mohla na chvíľku, chcel by som ti niečo povedať. Pamätáš si, čo som ti minule spomínal, že by sme mohli naplánovať?“ Snaží sa manžel zastaviť svoju ženu, ktorá len pobehuje po dome a pritom niečo odkladá, zbiera ponožky zo zeme, naháňa deti, aby si spravili svoje úlohy… No nie a nie si sadnúť a vypočuť svojho manžela. Chcel by jej toľko toho povedať. Vymyslel už práce na záhrade, výlety s deťmi, služby vo farnosti. To všetko však treba spolu prebrať, premodliť a spísať na nejaký plánovací papier, aby v tom mali prehľad.

„Moment, sekundu, už len dokončím všetko v kuchyni a prídem k tebe. Čo si vravel, že chceš?“ Nepočula žena ani pol slova z toho, čo predtým jej manžel hovoril. Akosi jej vôbec neprišlo na um, že to môže byť dôležité. Má predsa kopec svojej roboty a nemajú doma žiadnu slúžku, ktorá to za ňu urobí. A tak kým všetko dokončila, spomenula si až neskoro večer, že sa mali s manželom o čomsi porozprávať. Našla ho v spálni. Lenže už pekne spiaceho. A bolo po rozhovore.

Odporúčanie: Najlepšia možnosť, ako sa odcudziť, ak túži partner po pozornosti toho druhého, je nevenovať sa mu, nevypočuť ho a možno si ani naňho nenájsť čas.

 

Nepomáhať si

Od rána sa ani nezastavím. V práčke je plno. Nepovysávané. Hračky ani náhodou nie sú na svojom mieste. Kuchyňa je ako po výbuchu. Do toho jedno malé ledva chodiace drobča, ktoré si každú chvíľu pýta svoju pozornosť. Ale veď nejako to zvládnem.

Aspoň navarím, keď už som nestihla povysávať. Ale najprv by predsa len bolo treba dať prať, veď už ani nie sú čisté veci. Potom sa pôjdeme niekam prejsť, aby sme len doma nesedeli. Vlastne už treba ísť, lebo je dosť veľa hodín a malý by mal spať. Tak po prechádzke sa do všetkého pustím.

O chvíľu príde drahý z práce. Jedlo má, vypraté je, ale to vysávanie som už nezvládla. Aj s malým by sa mohol trochu pohrať. Na chvíľu by som si za ten čas zdriemla.

Tak zdriemol si on. Vraj bol po práci taký unavený, že až. No, možno nebude spať dlho?

Odporúčanie: Keď vidíte, že ten druhý potrebuje pomôcť, ani náhodou sa neponúknite. Máte predsa dosť svojich starostí. Veď to nejako zvládne sám.