Päť denných tabletiek na lepšie vzťahy s puberťákmi

Niekedy to vyzerá ako vojna bez konca, názor proti názoru, decibel proti decibelu. A vyčerpáva to. Možno by to však chcelo iba zmeniť spôsob, akým my ako rodičia pristupujeme k našim deťom. Že čo urobiť inak?

Dávkujte denne päť týchto liekov, aspoň po kvapkách:

 

1. Dôvera

Hoci na to nevyzerajú, veľmi potrebujú istotu. Všetky tie búrlivé procesy a prejavy sú len zakrytím ich zápasu o seba samých, o hľadanie svojho „ja“. Nik iný im nedokáže viac dodať sebavedomie a istotu ako vy sami – ako rodičia ich poznáte najdlhšie. Nešetrite slovami povzbudenia, motivácie, ocenenia – a to aj za malé veci.

Povedať: „Teším sa, že dnes si si upratala posteľ,“ alebo: „Včera som si všimol, ako rýchlo si si poradil so zaseknutým zámkom na bicykli,“ urobí viac, než si myslíme, a viac, než dajú naše deti vonkajšou mimikou poznať. Pridať slovíčka „verím, že to dokážeš“ je potrebné aj vtedy, ak sa im do niečoho nechce.

 

 

2. Čas

Stále ho máme primálo a stále sa nám zdá, že ho nikdy nebude dosť. Možno sa nám zdá aj to, že naše dospievajúce deti nás už nepotrebujú tak ako v čase, keď bolo treba prebaľovať ich, kŕmiť a učiť chodiť. Opak je pravdou. Vyčleňte si teda čas na to, aby ste mohli spolu niekam vypadnúť – na kofolu, na futbal, na čokoládu alebo na nákup topánok.

Dajte čas aj v tom, že budete spolu robiť to, čo baví vášho dorastenca – aj keď je to pre vás trošku nezaujímavé. Uvidíte, ocení to – o to viac, ak sa budete zaujímať, ako to celé funguje a beží.

 

3. Trpezlivosť

Aj teraz je vývoj do dospelosti otázkou dní, nie hodín. A treba skúšať mnohé veci, situácie, okolnosti znovu a znovu, aby sa dostavil výsledok. Trpezlivosť je vlastnosť lásky, ktorá stále dáva dostatočný priestor na to, aby sa „natrénovalo“ niečo nové.

Nestrácajte ju – to znamená: zabudnite na uhundrané poznámky, sťažnosti, vykrikovanie, nespokojnosť. Možno veci trvajú pridlho, ale – pozrite sa sami na seba, ako sa posúvate, a to ste dospelí!

 

 

4. Milosrdenstvo

Odpustenie a nová šanca je cvičiskom, ktoré dostáva počas puberty na iný stupeň zrenia dvoch: dieťa aj rodiča. Kým naše deti dospejú, denne zažijeme tisíc situácií, keď jednoducho musíme urobiť to isté čo milosrdný otec svojmu synovi: čakať, dôverovať, odpustiť, prijať, objať, vrátiť späť.

Ani pre nás to nie je jednoduchý proces – ale je veľmi potrebný pre naše deti. Len takto sa naučia, čo znamená skutočná odpúšťajúca láska, vďaka ktorej je motivácia a vedomie nového začiatku oveľa zodpovednejšie a poctivejšie.

 

5. Vzor

Vaše deti potrebujú vidieť, zažiť viac ako počuť. Počujú toho dosť – od vás, v škole, vo farnosti, od starých rodičov. Každý má nejakú pripomienku. Rovnako ako chlapci dona Bosca brali predovšetkým jeho živý príklad a krátke, no výstižné slovo. Urobte to isté: menej rozprávajte, viac ukážte v praxi. Všetko: od modlitby cez obetu, odpúšťanie, správnu komunikáciu, prácu, postoj k manželstvu, službu vo farnosti.

Začnite obyčajným umývaním riadu, do ktorého sa nikomu nechce, ani tomu, kto by to mal urobiť. Deti príliš dobre vidia a vedia, ako to má byť, a vnímajú, čo rodičia urobia. Príde čas, keď vám už dospelé deti povedia: „Ďakujem, že som ťa mohol vidieť, ako sa modlíš… ako opravuješ bicykel… ako sa rozprávaš s mamou… ako si odvážne čelil zdravotným problémom…“ To je to, čo uvidia, čo ich formuje, aj keď možno nepoviete nič.