Panamské zážitky redaktora Juraja alebo „Jorge” v Paname (4)
Juraj je zdá sa nielen pekne od slniečka opálený, ale chytá a hreje ho najmä lúč vďaky, pokory či služby. Ale kto by to bol povedal, čosi ho aj mierne vytáča. Tušíte, čo by to mohlo byť?
Hola! Estoy muy bien!
Opäť sa ozývam z ďalekej Panamy. Máme tu veľmi príjemné počasie, ako u nás v lete, v noci je príjemných 20-25°C, takže aj sa vyspíme, aj sa počas dňa trochu opálime.
Včerajší deň sa aj poobede niesol v duchu katechéz o našej charizme, ktorou dúfame, že zapálime celý svet. Veď čo môže byť viac katolícke, ako pokračovať v diele Ježiša Krista a slúžiť mu v chudobných, s ktorými sa on sám identifikoval? Musím potvrdiť, že toto stretnutie ma napĺňa nesmiernou radosťou a dodáva mi nové sily k službe ostatným, k životu s otvorenými očami, ktoré vidia chudobu a v chudobe Krista, ktorý je trpiaci, no zároveň vstáva z mŕtvych. Nakoľko som tu najmä v mene Združenia mariánskej mládeže, napĺňa ma to tiež čoraz väčšou vďačnosťou Panne Márii za to, že si ma pozvala do tejto rodiny a mohol som sa skrze ňu zasvätiť Ježišovi na celý život.
Je však jedna vec, na ktorú si musím zvykať. Program vždy začína 15-30 minút po čase, na ktorom sa s niekým dohodnete. Zo začiatku mi to prekážalo, teraz si však začínam zvykať. Až sa bojím, aby som si doma neprestal plniť povinnosti (smiech). Je však pravda, že aj to počasie vedie človeka k ležérnejšiemu spôsobu života…
Večer okolo 19:30 sa začal takzvaný kultúrny večer, na ktorom postupne krajiny predstavovali svoju kultúru skrze tance, spevy a podobne. Je nádherné vidieť rôzne podoby kultúry toho istého ľudského pokolenia. Naša krajina sa bude prezentovať až dnes večer (20. 1.), tak nám držte palce, aby sme našu krajinu predstavili hodne a dôkladne. Veď máme byť na čo hrdí! Naša história je totiž omnoho bohatšia a dlhšia ako história tunajších národov… Máloktorý národ sa môže popýšiť svojou existenciou od 9. storočia (možno aj skôr).
Po predstavovaní rôznych kultúr sme si spolu zaspievali a večer ukončili chválením Pána a vzájomnou modlitbou. Napokon nám o. Jozef Kudla CM, slovenský vincentín, ktorý momentálne pôsobí na Hondurase, udelil požehnanie a okolo 22:45 sme sa pobrali spať.
Dnes sme opäť začali deň svätou omšou, pri ktorej sme rozjímali o Márii, Matke chudobných. Počas kázne nás P. Esteban Grozio CM povzbudil príbehom o matke, ktorá sa starala o syna s veľmi závažným fyzickým postihnutím (mnoho orgánov mal na nesprávnom mieste v tele, potreboval rôzne prístroje a hadičky, aby mohol prežiť ďalší deň). Opisoval, s akou láskou a jemnosťou sa táto matka starala o svojho chlapca, pričom neustále mala uši na stopkách, či niektorý z prístrojov nezačne pískať alebo chlapec netrpí nejakým nedostatkom. O tom nás poúča aj dnešné evanjelium, že Mária je vnímavá na naše potreby, bolesti a trápenia, stále sa o nás stará a predbieha naše prosby svojou vnímavosťou a pripravenosťou do pomoci svojim deťom. Preto sa nemusíme báť prichádzať k nej, ale tiež máme od nej čerpať vzor v pripravenosti do služby ostatným. Po svätej omši nám požehnali a rozdali misionárske kríže so znakom SV – svätý Vincent – a balíčky so zázračnými medailami. Dostali sme tiež misionárske poslanie. Počas týchto dní máme všetky medailičky (v balíku ich je asi desať) rozdať ľuďom, ktorí nikdy o Zázračnej medaile a možno ani Panne Márii nepočuli ani žiadnu takú medailičku nemajú. V tejto z veľkej časti veriacej krajine to nebude jednoduché, ale takou nie je žiadna misia, takže hor sa do služby!
Pred obedom a po ňom bol ďalší cyklus katechéz. Hľadali sme základné „zloženie“ pravého kresťana a vincentína, aké vlastnosti ho musia charakterizovať a ako sa navonok prejavuje jeho vnútro. Myslím, že je to pre nás všetkých veľmi obohacujúce. Poobede nás čaká svedectvo, o ktorom viac informácií prinesiem zase onedlho (možno už zajtra – uvidím, ako nám to vyjde, nakoľko sa sťahujeme do Balboy, kde sa pridáme k ostatným slovenským pútnikom).
Neprestávam prosiť o modlitby a uisťujem vás o tých našich!
https://www.slovoplus.sk/panamske-zazitky-redaktora-juraja-alebo-jorge-v-paname-3/