Panamské zážitky redaktora Juraja alebo „Jorge” v Paname (2)

Juraj šťastne docestoval do cieľa a veru nezaháľa, hneď píše, čo má nové. Nezničil ho ani teplotný rozdiel, ani temperament latinskej Ameriky. Vlastne sa tam cíti skoro ako doma…

Ahojte, priatelia!
Tak nakoľko som sa opäť dostal na WiFi, s radosťou sa s vami všetkými podelím o ďalší deň tentokrát už z Panamy.
Po päť hodinovom lete sme sa z Toronta dostali do Panamy, kde nás hneď „oslovilo” 35°C, ktoré po torontských 10°C boli značným šokom. Navyše tunajšie tropické prostredie je omnoho vlhšie, takže to bol pocit, ako keď sa u nás na Slovensku v lete posadíte do rozpáleného auta. Keď sme sa ale prezliekli do kraťasov, vyzliekli tielka a ponožky a obuli si šľapky a sandále, bolo to omnoho lepšie a navyše nás Boh požehnal jemným vánkom, čo spríjemnilo cestu autobusom do miesta nášho pobytu.

 

 

Po asi hodinovej ceste, počas ktorej sme obdivovali zaujímavosti Panamy – videli sme prales prelínajúci sa s mestečkami, v ktorých hneď vedľa obrovských mrakodrapov sa ukrývali drobné domčeky chudobných obyvateľov; ako aj vysušenú časť pobrežia kvôli nedávnemu odlivu a prichádzajúcemu obdobiu sucha – sme dorazili do Malamby, kde sme sa stretli s ostatnými členmi vincentskej rodiny. Pred každými svetovými dňami mládeže sa totiž konajú na tom istom mieste vincentské dni. Prijali nás veľmi srdečne a od prvého momentu nám spievali piesne plné radosti.
Keď sme sa zapisovali u miestnych policajtov kvôli dokumentom, objímali nás a hovorili, aká je to pre nich obrovská česť, že nás tu môžu pohostiť. Neskôr sme sa dozvedeli, že policajt je protestantským pastorom. Jednoducho, iný svet… Ľudia medzi tým samozrejme stále spievali…
Po ubytovaní nám ukázali objekt, kde budú tieto vincentské dni. Všade palmy, nízke domčeky, sprchy so studenou vodou na dvore – má to svoje čaro. Nakoľko sme na území sirotinca, ktoré spravujú sestry vincentky, stretli sme sa aj s tunajšími deťúrencami, ktoré túžili po jedinom – hrať sa a objímať. Mnohé z nich nosia v sebe vírus HIV, ale omnoho nebezpečnejšie sú ich zranenia z dôvodu odlúčenia od rodičov, ktorí ich opustili dobrovoľne, alebo ich dokonca týrali. Deti, ktoré v tomto sirotinci vyrastú, neskôr pomáhajú ako dobrovoľníci. Boli sme z tohto diela veľmi povzbudení.
Jedlo sa nám tu snažili prispôsobiť podľa európskych pomerov, takže zatiaľ sme neochutnali mieste špeciality, hoci sme si už stihli zakúpiť v blízkom obchodíku sušený nedozretý banán v octe a cesnaku – niečo ako naše čipsy, ibaže omnoho zdravšie a veľmi, veľmi chutné.Pán sa nám postaral o príjemné počasie, nakoľko občas bolo pod mrakom, občas zafúkalo. Ak však svietilo slnko a bolo bezvetrie, človek musel pamätať na neustále prijímanie tekutín, pretože sa potí už len so samotného státia. Nie je to však nič, na čo by sa nedalo zvyknúť. Večerná sprcha vo vlažnej až studenej vode je na nezaplatenie.

 

Spať sme išli okolo 22:00, čo je 4:00 nášho času, aby sme si oddýchli a prispôsobili sa časovému posunu. Dnes sme vstávali okolo 7:00, teda 13:00 nášho času a po raňajkách sme mali spoločnú omšu, ktorá bola celebrovaná zväčša po španielsky, ale tiež po slovensky, ba dokonca (kvôli prítomnosti čínskeho biskupa z Taiwanu) aj kúsok po čínsky.

Oficiálny program sa ešte nezačal, no pomaly sa tu začínajú schádzať mladí, kňazi a sestričky z rôznych kútov sveta – Kolumbia, USA, Dominikánska republika, Taiwan, Poľsko, Honduras, Venezuela,… pričom z Európy najpočetnejšiu skupinu (18 kusov) tvoríme my, Slováci. Veľmi sme si seba navzájom obľúbili, všetci sa tu spolu zdravia, pýtajú sa, kto odkiaľ je, ako sem docestoval, ako sa žije v našich krajinách – jednoducho tvoríme jednu veľkú rodinu, ktorá zdieľa svoje radosti i ťažkosti.
Onedlho bude obed, pred ktorým ideme ešte nacvičiť náš kultúrny program, ktorým budeme prezentovať našu kultúru počas predstavovania jednotlivých krajín na týchto vincentských dňoch. Chystáme tiež mariánske večeradlo, ktoré sa bude niesť v duchu Zvestovania, zjavenia Panny Márie Kataríne Labouré a asi dvojhodinovej adorácie so zamysleniami a hudbou. Teším sa na spoznávanie ostatných kultúr a budovanie medzinárodných vzťahov, ktoré raz môžu priniesť spoluprácu na rôznych projektoch v duchu vincentskej charizmy – spoznávať Krista a slúžiť mu v chudobných a trpiacich.

Pozdravujem všetkých čitateľov a budem sa snažiť čoskoro poslať ďalšie správy so zážitkami z tejto nádhernej, i keď chudobnej a malej krajiny. Prosím naďalej o modlitby, my zahŕňame do modlitieb vás všetkých.

 

 

https://www.slovoplus.sk/panamske-zazitky-redaktora-juraja-alebo-jorge-v-paname-1/