Otec Peter Jakub: Poznám mužov, ktorí sa stali horlivejšími vo viere ako ich manželky
Gréckokatolícky kňaz z Centra pre rodinu Sigord otec Peter Jakub (46) má päť detí, z toho troch chlapcov. Aj keď vyrastal ako jediný syn popri šiestich sestrách, rodičia sa snažili vychovať z neho dobrého muža. Ako by mal muž dozrieť a dokonca sa stať kňazom rodiny? Otec Peter spomína svoje skúsenosti a radí mužom, ako by mohli napredovať.
Čo môže mužom pomôcť, aby dozreli v rôznych oblastiach na dobrých mužov?
V prvom rade vnímam, že je potrebné mať dobrý vzor. Najprv vzor dobrého otca. No to úplne nestačí. V čase dospievania je dobré sa modliť a napomôcť, aby mal syn aj dobrú partiu chlapcov a neskôr aj to, aby v jeho okolí bol aj iný dobrý muž, ktorý môže v čase jeho dozrievania syna usmerniť a potvrdiť hodnoty, ktoré žije jeho vlastný otec. Ak aj otec absentuje alebo neplní svoju úlohu, stále máme aj nebeského Otca, od ktorého pochádza každé otcovstvo na nebi a na zemi a tiež každá autorita. Aj výborný ujo, strýko, učiteľ, tréner s výbornými ľudskými a kresťanskými hodnotami môže byť veľmi užitočným nástrojom v dozrievaní v muža.
HĽADAŤ KRAJINU, KDE LIETAJÚ PEČENÉ HOLUBY, JE ZBYTOČNÉ
Ako vychovávate svojich synov? Máte nejaké špeciálne rituály alebo čím podporujete ich chlapčenský vývoj?
Máme troch synov. Každé obdobie je individuálne, ako sú individuálni aj chalani. Čo sa podarilo s jedným, nemusí sa podariť s druhým. Ak má niektorý záujem o futbal, druhý môže inklinovať k umeniu alebo k hudbe. Moju úlohu vnímam ako tú, že mám ponúknuť chalanom príležitosť nájsť samých seba – kým sú, čo chcú dosiahnuť a ako to dosiahnuť. Prakticky sme im s manželkou ponúkali a aj ponúkame nielen hodnotové veci, ale aj dobrodružno-zábavné. Lezenie, skialpinizmus, lukostreľba, vzduchovka, pobyt v prírode… Potom ich učíme aj mať pevný charakter a zodpovednosť, aby sa na ich slovo dalo spoľahnúť. No a ako sa to v jednej rozprávke hovorí: hľadať krajinu, kde lietajú pečené holuby, je zbytočné, lebo všade sa musí „makať“, tak súčasťou výchovy je získavať zručnosti a zodpovednosť skrze prácu primeranú veku a schopnostiam. Najprv sa učia s otcom ako pomocníci, neskôr im zveríme malé aj väčšie úlohy v domácnosti. A týka sa to nielen chlapcov, ale všetkých našich detí.
Na čo si vy osobne spomínate vo výchove vašich rodičov, že to z vás urobilo zrelého muža (otca, manžela, kňaza…)?
Mám výborných rodičov a vnímam, že mužom a otcom sa stávate postupne; myslím si, že je to celoživotná úloha. Najprv byť synom, potom mužom, manželom, otcom, starým otcom. Učím sa celý život. Moja rodina bola základom. Keďže som vyrastal v rodine, kde som bol sám chlapec a mal som šesť sestier, nemal som možnosť mať skúsenosť, aké je to mať vzťah s bratom. No rodičia podporovali všetky moje dobré priateľstvá a partie. Tak som mal podľa „winetuoviek“ tzv. pokrvných bratov. Doma som sa učil zodpovednosti postupne. Najprv domáce práce, potom pomoc s hospodárstvom: sliepky, kačky, neskôr húsky, zajace, nakoniec aj ovečky a kozy. Síce život sa môže zdať bez týchto činností a povinností čistejší, jednoduchší, menej náročný, zodpovednosti som sa naučil práve tam. No a nemal som tak čas na márnenie nesprávnym spôsobom.
Čiže vás doma učili skôr praktickým veciam?
Nebolo to len o práci. Pekný príklad mi dával aj otec, ktorý priniesol mamke kvety, sladkosť pre nás, po návrate zo služobnej cesty. Každý večer sa s nami modlil ruženec a brával nás na prechádzky v nedeľu poobede k rybníkom. A aj mamka, svojou ochotou pomôcť, obetavosťou, zanietenosťou nielen pre rodinu, ale aj pre cirkev a spoločenstvo. Vidieť ich ochotu pomôcť, obetovať sa v rodine, starať sa, ctiť, dodržiavať hodnoty aj napriek prenasledovaniu v komunizme vo vás dostatočne zakorení hodnoty, ktoré chcete nasledovať. Tiež som vďačný za ich nasmerovanie – za tábor, kde sa stretávali deti z kresťanských rodín – niečo ako dnešný skauting (vtedy bol skauting oficiálne zatvorený), alebo neskôr evanjelizačné kurzy. Samozrejme, nie všetko bolo ideálne, ale aj prijatie reality, že rodičia nie sú dokonalí, je súčasťou dozrievania.
KŇAZOM V RODINE JE KAŽDÝ MUŽ, AJ KEĎ SA TAK NECÍTI
Čo by ste poradili rodičom, čo majú robiť, aby zo synov vychovali mužov a snáď aj budúcich kňazov rodín?
V prvom rade odporúčam byť milujúcimi rodičmi. Žiť manželskú lásku a prejavovať lásku. To je základ. Potom sú hodnoty, vlastný duchovný život, život v spoločenstve kresťanov a kresťanských rodín, potom náročnosť, zodpovednosť, spoločný čas, spoločná hra a zábava… To všetko primerane veku, vedomostiam a schopnostiam dieťaťa.
Čo to vlastne znamená byť kňazom v rodine?
Každý muž v rodine v skutočnosti zastáva tri úrady, ktoré mu Boh zveril – prorocký, kráľovský a kňazský.
Byť kňazom znamená podľa mňa mať príkladný osobný vzťah s Bohom. Tento je potom vzorom hlavne pre rodinu, deti, manželku a okolie. Kňazstvo nežijeme len v rodine, ale aj navonok. No a to je aj úloha muža – viesť svoju rodinu k takému vzťahu.
Kto môže byť kňazom v rodine? Zrejme to nemusí byť naozaj vysvätený kňaz. Má niečo študovať?
Kňazom v rodine je každý muž, aj keď sa tak necíti alebo to vníma inak. Boh zveril jemu autoritu a tento úrad. Je k tomu pozvaný skrze povolanie sviatostného manželstva. Kňazom, myslím teraz vysväteným kňazom, nemusí byť. K tomu, aby mohol dobre kráčať po tejto ceste, nie je potrebné nejaké veľmi veľké vzdelanie. Stačí mať základné poznatky získané na náboženstve alebo neskôr. Potrebné je mať otvorené srdce a odmalička, ak mal túto možnosť, alebo od okamihu, keď spoznal Pána Ježiša a spásne dielo nebeského Otca, sa nechal skrze cirkev viesť Svätým Duchom. Samozrejme, že dnes máme aj množstvo dokumentov cirkvi, ktoré mu môžu poslúžiť v tejto úlohe. Prvou a základnou je Biblia.
Treba mať na úlohu kňaza v rodine nejaké predpoklady?
Predpoklady by mal mať rovnaké ako každý muž, ktorý chce vstúpiť do manželstva a prijať sviatostné manželstvo. Nielen prijať, ale hlavne túto sviatosť žiť spolu s manželkou. Do manželstva vstupujú osoby, ktoré sú zrelé v každej oblasti – duchovnej, telesnej a duševnej. Na týchto základoch môžeme budovať.
Kňazom v rodine môže teda byť každý manžel, lenže čo ak to tak nie je? Čo treba robiť, aby sa ním muž stal? Alebo ako sa má zachovať jeho manželka?
V prípade, že je muž neveriaci, túto úlohu podľa Svätého písma dočasne zastáva žena, ktorej úlohou je svojím príkladným životom zapáliť vieru svojho manžela a povzbudzovať ho k tomu, aby túto úlohu prevzal. Vo veriacej žene sa posväcuje neveriaci muž. K obráteniu je potrebná v prvom rade milosť Božia a ochota počúvať, mať otvorené srdce pre Boží hlas. Boh hovorí ku každej osobe, no záleží na nás, či sme schopní alebo ochotní počúvať. Odporúčam z praktického hľadiska neveriaceho muža, ak je hľadajúci a súhlasí, pozvať k absolvovaniu nejakého evanjelizačného kurzu, ktorý by v ňom mohol zapáliť túžbu po poznaní Boha a jeho plánu pre náš život. Poznám mužov, ktorí sa po takomto kurze stali horlivejšími vo viere ako ich manželky. Poprípade ho treba pozvať na kurz pre manželské páry alebo neskôr na kurz pre rodičov, aby vedel, aká je jeho úloha v manželstve a v rodičovstve.
SNAŽÍME SA DENNE SPOLOČNE MODLIŤ
Ako sa vám darí byť kňazom v rodine, keď ste aj naozaj kňaz v službe?
Byť kňazom v rodine a tiež vo farnosti nie je jednoduchá úloha. Síce sa navzájom dopĺňajú, ale niekedy mám osobne tendenciu zabúdať na potreby tých najbližších s tým, že „veď to pochopia“, kvôli službe iným. Musím si na to dávať pozor. Je to však nádherná úloha. V kňazskej role vo farnosti a v rodine sa veľmi opieram o slovo Pána Ježiša, parafrázujúc: Ja rozsievam, ale Boh dáva vzrast. Teším sa, že aj ja môžem na našich deťoch vidieť, ako ich Boh osobne pozýva a posúva k zrelosti či v rodine alebo vo farnosti, alebo teraz v špeciálnej pastorácii vidieť rast toho, čo Boh požehnal.
Čo doma robíte s manželkou a deťmi ako kňaz rodiny?
V prvom rade sa snažíme byť pre nich príkladom, no nie stále nám to ide. Nik nie je dokonalý, ale náš hriech, nezhoda, pochybenie nie je prekážkou pre Božiu milosť. Naša úloha je neustále poukazovať na nebeského Otca a na to, k čomu nás pozýva, aj napriek našim zlyhaniam a nedokonalostiam. Čo sa týka rodinných rituálov, snažíme sa denne spoločne modliť, čo najviac podľa možností komunikovať, prejavovať si lásku a pomáhať si. Denne pozývam ako kňaz svoju rodinu k sviatostnému životu, konkrétne k svätej liturgii a k prijatiu Eucharistie, k čítaniu Svätého písma, k budovaniu spoločenstva a podľa potreby k sviatosti zmierenia. Osobne prítomný Kristus vo sviatostiach nás neustále premieňa stále viac na svoj obraz. Tiež im ponúkame okrem kresťanskej literatúry a médií aj možnosť zúčastniť sa na programoch, ktoré by ich vieru a vzťah s Bohom pozdvihli a upevnili.
Aký to má na nich vplyv? Čo sa deje s ich životmi?
Je to rôzne podľa veku. Menšie deti sa tešia, ale ešte nerozumejú, o čo ide. Z nášho duchovného života ich však nevynechávame. Od malička im ukazujeme túto cestu a pozývame ich ku kráčaniu po nej. Keď trošku vyrastú a hľadajú vlastnú identitu, tak váhajú alebo si dávajú otázku: „Prečo znova ísť do chrámu? Veď sme tam boli včera, alebo pred niekoľkými dňami. Môj spolužiak alebo kamarát žije inak, on toto nemusí.“ Myslím si, že týmto prechádza každá rodina. Dôležité je načúvať, vysvetľovať, pozývať a ak je potrebné, usmerniť. Tiež odporúčam, ak nie je rodina začlenená v nejakom spoločenstve, kde môžu vidieť aj iné rodiny kráčajúce rovnakým smerom, dovoliť deťom absolvovať kurzy alebo pobyty, kde sa stretnú s ďalšími veriacimi deťmi, aby sa necítili osamotene. Zároveň tak môžu získať aj odborné informácie, ktoré im niekedy rodič nebude vedieť sám vysvetliť. Keď dospievajú, snažíme sa ich povzbudzovať, motivovať, vysvetľovať, prečo to, čo žijeme doma, a k čomu ich pozývame, je iné a prečo je to lepšie možno od života ľudí, ktorí Ježiša nepoznajú. Dospelé deti musia už rozhodnutia robiť samy, naša úloha je povzbudzovať ich. No a v každom období sa snažíme modliť sa za nich.
Prečo je dobré, že ste aj doma kňazom?
Pokiaľ myslíte na sviatostné kňazstvo, tak preto, lebo ak deti a rodina chcú, môžu mať otca ako kňaza denne k dispozícii. Pokiaľ ide o všeobecné kňazstvo otca, tak je to dobré preto, lebo môžeme deťom sprostredkovať vybudovanie si toho najlepšieho vzťahu s nebeským Otcom, a to skrze láskavý, dobrotivý a príkladný život. Byť kňazom v rodine je životná cesta každého muža, je to pozvanie k nasledovaniu osoby Ježiša Krista. Možno by som to mohol vystihnúť citátom: „Muži, milujte svoje manželky, ako aj Kristus si zamiloval Cirkev a vydal za ňu seba samého.“ Pozývam každého muža k takejto láske, ktorá je ochotná položiť život za svoju manželku a deti, za svoju rodinu.