Otec nás chráni pred svetom a učí nás, ako sa v ňom presadiť
„Otec musí byť spoľahlivý. Slovo robí chlapa. Čin robí chlapa. Otec najväčšmi pomáha deťom tým, že ich pravidelne utvrdzuje, že sa im niečo podarilo, že niečo zvládli no musí pri tom hovoriť pravdu. Je láskavý diktátor. Vľúdny tyran,“ hovorí uznávaný český psychológ Marek Herman.
S Marekom Hermanom, pedagógom na Fakulte telesnej kultúry Univerzity Palackého v Olomouci a autorom bestselleru o výchove detí Najděte si svého marťana sme sa rozprávali o tom, akú podstatnú úlohu majú vo výchove otcovia.
Je pre deti veľmi dôležité, aby sa do ich výchovy aktívne zapájali obaja rodičia?
Základná dreň, ktorá vyživuje zdravú rodinu, je pevný pár: keď mama s otcom držia pokope, keď sa majú radi a vedia sa dohodnúť. To je to najlepšie, čo vás môže na začiatku života postretnúť. Potom vás mama môže zabaliť do nehy a otec vás spevní. A vy sa pomaly učíte čeliť životu. Tento model je ale, bohužiaľ, dnes skôr luxus než bežná realita, ktorú by ste videli okolo seba. Život v neúplnej rodine, to je jedna z najväčších bolestí dnešného sveta. Viac ako polovica párov sa rozvádza a v drvivej väčšine prípadov sa potom o deti stará matka. Obraz dnešnej rodiny je na jednej strane osamotená, unavená a preťažená mama a na druhej strane slabý otec na úteku: nespoľahlivý táraj a veľké dieťa, ktoré má panickú hrôzu zo zodpovednosti.
Ako na deti vplýva neprítomnosť, pasivita otca?
Dobrý otec vie rodinu spevniť. Taktiež ju ochraňuje pred vonkajším svetom, takže deti bez otcov sa cítia väčšmi zraniteľné. Niektoré deti sú tiež pasívne: chýba im disciplína a schopnosť postaviť sa životu, zdravo sa s ním popasovať. Okrem toho, že nás otec pred svetom chráni, takisto nás učí, ako sa v ňom presadiť. Jednoducho vám bude chýbať obranný val, ktorý by vás ochraňoval a zároveň by ste mali výhľad do okolia. Ťažké to má, samozrejme, najmä žena, na ktorú padne váha starosti o celú rodinu: je večne na všetko sama. Zabudol som na ďalšiu veľmi dôležitú vec – deti z rodín, kde chýbajú otcovia, bývajú často agresívne. Ihneď, ako mi niekto povie, že má agresívne dieťa – čo s ním, tak moja prvá otázka znie: „Čo otec? Je tam? Funguje?“ A matky mi často odpovedia, že nie je, je stále v práci, alebo je nepoužiteľný. Zvýšená agresivita, to je veľmi častý dôsledok.
Dá sa charakterizovať úloha, ktorú by vo výchove mali mať otcovia?
Keď vám chýba otec, chýba vám polovica sveta. Matka vás zabalí do nehy. Vykúpe vo svojej priazni. Je nežná a vľúdna. Prijíma deti bezpodmienečne: „Mám ťa rada, pretože si.“ Otec mamu dopĺňa tak, že je symbolom prijatia s podmienkou: „Budem ťa mať rád, až keď…“ Otec vyžaduje a zaťažuje. Kladie na dieťa nároky. Je „večne nespokojný“. Je kráľom: symbolizuje poriadok, nastavuje pravidlá a limity, za ktoré dieťa nesmie ísť. V tom je veľmi dôležitý. Tam, kde chýba otec, tam sa zo ženy musí stať „otcomama“ a to je pre ňu extrémne zložité, vlastne nesplniteľné. V každom prípade ju to bude stáť obrovské dávky energie, pretože mamy sa prirodzene prikláňajú k tomu, aby deťom vždy nakoniec všetko odpustili. Mama je v rodine určitý inštitút odpustenia a zmierenia: „Kým zaspíš, všetko ti odpustím.“ Pre otca je naopak prirodzené požadovať to, na čom sa dohodli: „A bude to! Už si to urobil? Tak šup, šup.“
Môžu neprítomnosť otca suplovať iné osoby? Matka, starí rodičia, učitelia…
Vždy, keď vám chýbajú matka alebo otec, tak je to problém. Pri otcovi to ale predsa len prekáža o trochu menej než pri mame. Matka je nenahraditeľná. Nikým a ničím. Otec nahraditeľný je. A prvé záchranné koleso, ktoré hľadáme, je vždy v rodine: starší brat, dedko, strýko, bratranci. Keď to nepomôže, ideme mimo rodinu a hľadáme starších kamarátov, trénerov, učiteľov. Ale videl som jeden zaujímavý výskum, ktorý hovoril o tom, že tým prvým, kto spravidla nahradzuje chýbajúceho otca, je babička. Vie dosýtiť mužskými vzorcami a deti za ňou často úplne prirodzene chodia. Veľmi sa mi to páči. A mám overené z reálneho života, že to tak naozaj je.
Čo majú robiť muži, ktorí sami nemali to šťastie na dobrých, starostlivých otcov, prípadne vyslovene vyrastali v negatívnom prostredí a chýba im vzor otcovstva? Môžu tento deficit prekonať?
Musím zabojovať a pobiť sa s tým! Musím pochopiť, že svet nie je dokonalé miesto, a že nikto z nás nezažil dokonalú výchovu. Takže každému z nás niečo urobili. Z toho dôvodu nie je až také dôležité, že mne chýbal otec. Mohlo to byť aj horšie. Veľmi dôležité je to, čo s tým JA urobím. To je ten kľúč: na čo premeníte fakt, že vám v každej bunke vášho tela chýba otec. Môžete sa celý život sťažovať a skučať, alebo môžete zabrať a poctivo na sebe zapracovať. To znamená hľadať svoju zdravú mužskú silu. Tú už tisícky rokov hľadáme stále tak isto: prostredníctvom záťaže, odopierania, samoty, skúšok. Musím objaviť svoje silné stránky. Mužom sa stávam hlavne činmi – tak, že niečo zmysluplné robím. Tým, že som spoľahlivý a držím slovo, ktoré som dal. Lebo slovo robí muža. Doťahujem veci do konca, takže si dám ciele, za ktorými následne vytrvalo idem. Tým, že som schopný ochrániť svoju rodinu. Tým, že objavím svoju silu a česť. Najlepšie je ísť za skúsenosťou do sveta a po návrate si nájsť dobrú ženu. A potom spoločne ísť za tým najdôležitejším cieľom: nájsť svoje „doma“.