Otec biskup Ján Kuboš: Veľká noc je víťazstvo bez zloby a bez zbraní
So spišským pomocným biskupom, toho času aj administrátorom diecézy, sa rozprávame o veľkonočných sviatkoch a ich presahoch do jeho života, o evanjeliovej radosti a jej šírení a o poslaní a úlohe biskupa v súčasnom svete. Mons. Ján Kuboš (57).
To, čo je na Veľkej noci najpodstatnejšie, je prítomný živý Boh, ktorý porazil smrť a hriech. Akým spôsobom zažívate túto živosť a prítomnosť vo svojom živote, otec biskup?
Veľká noc dáva našej viere zmysel. Ak hovoríme o zmysle života, máme na mysli svoju večnosť a večný život – život, ktorý presahuje roky a desaťročia, ktoré tu na zemi sme. Keďže sme poznačení dedičným hriechom, nesieme si so sebou aj jeho následky a život každého človeka má aj svoj kríž.
Veľká noc nám hovorí, že nie je konečným údelom tento kríž vliecť, trápiť sa s ním a potom pod ním skončiť. Zmyslom je niesť svoj kríž tak, aby sa nám stal mostom k plnosti života.
Ak nám zomrie niekto blízky, náš pohľad na večnosť je týmto odchodom poznačený a viera nám v týchto ťažkostiach prináša zmysel.
Najväčším zmyslom Veľkej noci je, že život je veľký Boží dar a Boží Syn prišiel na svet, aby sme mali život a mali sme ho v hojnosti.
Je vo vašom živote smrť vašich blízkych optikou, ktorú si prinášate do veľkonočných sviatkov?
Áno, pred desiatimi rokmi sme pochovali sestru, ktorá bola najmladšia z nás šiestich súrodencov. Uvedomil som si, že nikde nie je napísané, že človek by sa mal štandardne dožiť dôchodkového veku a že… (ticho)… každý deň je veľký Boží dar.
Pred štyrmi rokmi zasa zomrel môj otec. Veľkonočné slávenie teda umocňuje už to, že máme najbližších, ktorí nás už očakávajú vo večnosti. Samozrejme, aj spolu s inými ďalšími príbuznými, známymi či dobrodincami, ktorí nás predišli skôr či neskôr.
Veľkonočné slávenie nám prináša kresťanskú radosť do nášho života. Aj tento rok sa naň teším….
BOŽIA LÁSKA VOČI NÁM
Poďme si prejsť jednotlivé dni veľkonočných sviatkov a vaše prežívanie a očakávania. Ako prežívate Palmovú (Kvetnú) nedeľu?
Vidíme tu, že aj v Ježišovej súčasnosti, aj inokedy je zjavná vrtkavosť ľudskej pochvaly. Ježišovi súčasníci dokázali otočiť v priebehu pár dní zo slávnostného „Hosanna“ na „Ukrižuj ho!“. Ako sa píše: Ľudská sláva je ako poľná tráva…
Toto si uvedomujem: Náš život nemá byť postavený iba na čisto ľudskom hodnotení a máme byť od neho slobodní. Oveľa viac nám má záležať na tom, ako nás vníma Boh.
Počas Palmovej nedele zaznievajú tiež pašie, tie nás motivujú uvedomiť si význam utrpenia, ktoré sprevádza život každého človeka.
Čím je pre vás dôležitý Štvrtok Pánovho utrpenia (Zelený štvrtok)?
V dopoludňajšom slávení si uvedomujeme hodnotu kňazskej služby a ďakujeme Pánu Bohu za dar kňazstva. Vo večernom slávení zasa zdôrazňujeme aspekt Božej lásky, ktorá sa prejavila ako najvzácnejší Boží dar v Eucharistii. Svätý Tomáš Akvinský o ňom hovorí: „Ó, Bože, hoci si všemohúci, viac si nám dať nemohol ako seba samého v tomto tajomstve lásky…“ Treťou dôležitou skutočnosťou je popri kňazstve a Eucharistii prikázanie lásky.
A tak je celý tento deň, Zelený štvrtok, vstupom do Veľkonočného trojdnia a tiež nádherným sviatkom a oslavou lásky. Božej lásky voči nám, ktorá sa prejavuje v Eucharistii, v ktorej sa Kristus sprítomňuje, obetuje a nám dáva. A aby nám mal kto Eucharistiu sláviť, ustanovil Ježiš sviatosť posvätného stavu. Aby všetci ľudia, nielen v Katolíckej cirkvi, ale každý človek dobrej vôle, mohli tvoriť spoločenstvo lásky.
Aj váš biskupský erb vyjadruje úctu k Eucharistii… Priviedol vás k nej niekto vo vašom živote?
Bol to páter františkán Matej Protáz Koleják, OFM, ktorý pôsobil počas môjho detstva a dospievania v našej farnosti a mal k Eucharistii veľkú úctu. Tú som rovnako videl aj u svojich rodičov či príbuzných.
V rodine máme tri rehoľné sestry, posledná ešte žije, a u nich som mal tiež možnosť vidieť úctu k Najsvätejšej sviatosti. Toto ma ovplyvňovalo a umožňovalo mi rásť a uvedomovať si tajomstvo Božej lásky v tejto sviatosti. Tam vznikol základ úcty, ktorý som si vložil aj do biskupského erbu. Vo vedomí, že Kristus je ten, ktorý kráča s nami a napĺňa tak prísľub: „Ja som s vami po všetky dni, až do skončenia sveta.“
Ako adorujete vy, otec biskup, dnes?
Máme tu biskupskú kaplnku, blízko mám aj kaplnku v kňazskom seminári. Mám teda možnosť zájsť do jednej či druhej a pobudnúť tak v blízkosti Pána Ježiša. Uvedomujem si tiež, že aj keď nie som priamo pred bohostánkom, môžem svoj postoj vyjadriť tam, kde som. Tak ma to učili aj rehoľné sestry, že keď cestujeme autom a práve prechádzame okolo kostola, môžeme prerušiť dialóg a pozdraviť Krista prítomného v najsvätejšej Eucharistii. Rovnako môžeme vyjadriť úctu, lásku a vďačnosť Ježišovi v Eucharistii počas dňa strelnými modlitbami, keď povznesieme svoju myseľ a srdce k Pánu Bohu.
DEŇ, KTORÝ NEBUDE MAŤ UŽ NIKDY NOC
Čo vám pripomína Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok)?
V ňom sa navonok zhmotňuje a stáva sa zjavnou láska Zeleného štvrtka. Pán Ježiš povedal, že nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich blížnych.
Tento deň ma povzbudzuje, aby moja láska nespočívala iba v pekných slovách, zámeroch či plánoch, ale aby som ju dal pocítiť aj ľuďom žijúcim okolo seba. A takto vnímam aj Ježišovu lásku.
Svätý Tomáš hovorí, že by stačila kvapka Ježišovej krvi, aby z celého sveta zmyla vinu ľudstva. Ježiš nás však miloval až do krajnosti a na kríži nám dal príklad takejto lásky: úplnej, absolútnej a dokonalej. O ňu sa máme usilovať aj my.
Nasleduje Svätá sobota (Biela sobota).
Je to deň novokrstencov, ktorí bývali pokrstení a obliekli si biele rúcho, je to deň svetla. Ešte skôr ako sa začne bohoslužba slova, na začiatku veľkonočnej vigílie sa cez zvolania „Kristus, svetlo sveta!“ rozžiari Boží chrám a zaznie hymnus na oslavu víťazného Krista. Táto symbolika má každého z nás naladiť na opravdivú kresťanskú radosť.
Biela sobota je pre mňa dňom víťazstva. Nie hocijakého, ale víťazstva, v ktorom sa bez akejkoľvek zloby a zbraní podarilo premôcť láskou hriech a jeho dôsledky – smrť. Aj vo Svätom písme sa píše, že láska je mocnejšia ako smrť.
Oči veriacich sa počas Veľkej noci upierajú do Vatikánu alebo Svätej zeme. Mali ste možnosť zúčastniť sa niekedy veľkonočných sviatkov na týchto miestach?
Priamo nie, iba z médií a rozprávania ľudí, ktorí tam boli.
Vyvrcholením je Veľkonočná nedeľa, ktorá trvá ďalších osem dní, deň veľkej radosti. Ako ju prežívate?
Kedysi som premýšľal nad tým, či vôbec nájdeme nejakú veľkonočnú pieseň, v ktorej by nebolo použité slovo radosť či radujme sa, plesajme, alebo veseľme sa. To slovo sa nepoužíva iba počas Veľkej noci, ale celý ďalší čas – ide o zvolanie: „Aleluja! Chváľme Boha!“
V Knihe Zjavenie sv. apoštola Jána čítame, že tento deň už nikdy nebude mať noc: „Noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov“ (Zjv 22, 5). Veľkonočná nedeľa rozjasňuje všetky naše ľudské otázniky alebo pochybnosti… A naplno sa prejavuje, že vzkriesený Ježiš nám pomôže dostať sa z nich a priniesť radosť a pokoj, ktorý je ovocím lásky.
Akým spôsobom môžeme odovzdať ďalším veriacim alebo aj iným ľuďom túto veľkonočnú radosť… Ako ju šíriť ďalej?
Kedysi, v osemdesiatych rokoch 20. storočia, žil v Bratislave páter Angelus, ktorý sa venoval budúcim kňazom a u ktorého som zažil niekoľko duchovných obnov. On s obľubou zdôrazňoval tri R: radosť rozdávaním rastie. Toto si nesiem so sebou počas svojho života.
Zlý duch robí všetko, čo je v jeho silách, aby nám radosť vzal, a my ho voláme klamár, luhár či otec lži. Cestou je usilovať sa kráčať životom pravdy a otvárať sa Duchu Svätému, ktorý nám prinesie svoje ovocie. V Liste svätého Pavla Galaťanom (Gal 5, 22) je medzi ovocím Ducha radosť hneď za láskou: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť atď.
Máme byť otvorení Duchu Svätému a on nás naplní radosťou. Nemusíme byť denne vysmiati od ucha k uchu, ale ide o dar, ktorý môže ostať niekedy skrytý, keď je človek vnútorne naplnený radosťou…
DOBROTA, SPRAVODLIVOSŤ, PRAVDA
Vo svojom biskupskom erbe máte tri slová: dobrota, spravodlivosť, pravda. Prečo?
Ešte pred kňazskou vysviackou som hľadal myšlienku, ktorá by ma sprevádzala ďalej. V žalme, ktorý sa pravidelne opakuje raz týždenne pri modlitbe breviára pred spaním, som „našiel“ slová: „Nech som dôkazom tvojej dobroty…“ (Ž 86, 17). Chcel som, aby ma Božia dobrota sprevádzala celý môj život…
Keď som sa dozvedel o zámere Svätého Otca, že so mnou počíta v biskupskej službe, chcel som na túto myšlienku nadviazať. V Liste apoštola Pavla Efezanom sú slová, aby sme žili ako deti svetla… A pokračuje to ďalej: „Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde“ (Ef 5, 9). Tam som našiel prepojenie byť dôkazom Božej dobroty.
Chcem žiť ako dieťa svetla a prinášať ovocie svetla cez dobrotu, cez spravodlivosť a pravdu.
Spätne to súvisí to aj s pastoráciou, ktorú máte za sebou alebo v ktorej ste aktívny – na cirkevnom súde a s väzňami, kde sú tiež podstatné slová dobrota, spravodlivosť a pravda…
Áno, objavil som to vo svojej službe, keď som bol od roku 2002 vymenovaný za sudcu diecézneho tribunálu, kde sa zaoberám aj spravodlivosťou a pravdou i v kauzách manželskej nulity.
Do pastorácie väzňov som sa dostal náhodne ako kaplán v Ružomberku. Bolo to krátko po zmenách, ktoré sa udiali v roku 1989. Chodieval som do väznice a venoval som sa väzňom nielen v druhej, ale aj tretej – najťažšej – nápravno-výchovnej skupine.
Viete po tých rokoch odpovedať zjednodušene na to, čo robiť, aby sme neskončili vo väznici alebo v neplatnom manželstve?
Sme znova pri tom kľúčovom – pri láske. V dnešnej dobe má toto slovo mnohé významy. Ja myslím zjavenú Božiu lásku, ktorú nám priniesol Boží Syn.
Ak dokážeme tejto láske načúvať, ak otvoríme svoje uši pre slovo Božej lásky a naplníme sa ňou, tak sa do väzenia nedostaneme a nebude pre nás manželstvo (ani zasvätený život) žiadnym väzením, z ktorého budeme chcieť čím skôr utiecť. V každom životnom povolaní sa skrýva Boží podnet k tomu, aby sme rástli v láske a stali sa svätými. Byť svätý znamená byť dokonalý v láske, a teda aj plný lásky.
BOH JE KU MNE MILOSTIVÝ
Často opakujete, že vašimi obľúbenými svätcami sú všetci Jánovia, čo je vzhľadom na vaše meno pochopiteľné. (úsmev) Objavili ste ich vy, či prišli oni do vašej životnej cesty?
Mne sa meno Ján vždy nejakým spôsobom páčilo a som vďačný svojim rodičom, že mi ho vybrali.
Ako vám ho vybrali?
Bol som štvrté dieťa v poradí a predpokladám, že mama pozerala v kalendári mená blízko môjho narodenia. Ešte som sa jej na to nepýtal, takže možno to v dohľadnej dobe urobím. (úsmev) Spomínam si, že mi v detstve ukázala v kalendári 8. marca, keď je svätého Jána z Boha, zakladateľa Milosrdných bratov: Toto je tvoj patrón!
Keď som rástol, uvedomoval som si, že prvý zo svätých Jánov (o ktorom Ježiš povedal, že niet väčšieho človeka, čo sa narodil zo ženy) bol Ján Krstiteľ. Potom apoštol a evanjelista Ján, ktorý jediný stál pod krížom… Aj farár Ján Mária Vianney.
Ako seminarista a kňaz som si uvedomil, že každé meno má svoj význam a po hebrejsky je Ján „Boh je milostivý“. Tu si uvedomujem, že Boh urobil v mojom živote veľké skutky, že v mojom živote je Pán milostivý a mám nádej, že mi bude milostivý aj pri poslednom súde.
Aké veľké skutky sú to? Vy ste viackrát povedali, že vás vaše zvolenie za biskupa prekvapilo…. Patrí sem aj to?
Áno, prekvapilo, a nielen mňa. Seminaristom som bol počas socializmu a v Bratislave bol vtedy jediný slovenský seminár… Povedal som si vtedy, že keby ma už aj eštebáci stopli po diakonskej vysviacke a neumožnili mi stať sa kňazom, budem sa tešiť z toho, že som diakonom a som už vysvätený Boží služobník. Preto som za veľkú a milostivú vec vnímal už aj diakonát. Zažil som množstvo veľkých udalostí a stretol množstvo veľkých ľudí, ktorých mi poslal Pán do cesty…
Vaša diecéza má najviac duchovných povolaní na Slovensku, ale klesajúci trend je znateľný aj u vás… V čom môžeme byť my, čitatelia a najmä rodičia, nápomocní pri raste duchovných povolaní?
Jednoznačne nezabudnúť na modlitbu, lebo je to aj výzva Pána Ježiša, aby sme sa modlili a prosili, keďže „žatva je veľká a robotníkov málo…“ (Lk 10, 2).
Máme sa modliť, ale máme aj urobiť to, čo je v našich silách: intenzívnejšie pomáhať vytvárať v rodinách atmosféru viery a lásky. Povzbudzovaním, príkladom, ďalšími spôsobmi – ak sa podarí zveľadiť v rodinách prostredie viery a lásky, isto pribudne viac duchovných aj kňazských povolaní.
Na začiatku svojej biskupskej cesty ste povedali, že chcete byť čo najbližšie k ľuďom. Darí sa vám v tom? A môžu byť ľudia blízki aj vám, otcovi biskupovi?
Snažím sa o to. Nech to už posúdia iní – a v konečnom dôsledku aj Pán Boh. Mojou úlohou – rovnako ako každého Božieho služobníka, či je to kňaz alebo aj biskup – je stať sa blízkym všetkým. Ak umožníme Ježišovi, aby žil medzi nami a v nás, Božia láska nám umožní byť si vzájomne blízkymi.
Čo je pre vás najťažšie pri poslaní byť pastierom – otcom biskupom?
To, čo vládne tomuto svetu, je niekedy až prebyrokratizovaná administratíva, (úsmev) ktorá má dosah aj na cirkevný život a prináša so sebou značné ťažkosti, niekedy až trápenia.
V biskupskej kaplnke máme, ešte z čias biskupa Jána Vojtaššáka, citát z Listu apoštola Pavla Rimanom: „Čo nás odlúči od lásky Kristovej?“ (Rim 8, 35). Čiže beriem tieto ťažkosti ako súvislosť so zabezpečením materiálnych dobier, ktoré Cirkev potrebuje na uskutočňovanie svojich cieľov: službu slova, službu sviatostí a službu lásky (charita). Toto môže uberať silu. S Božou pomocou a obetavými ľuďmi sa však dá všetko zvládnuť.
A čo vám, naopak, prináša radosť a ste za to vďačný?
Myslím si, že s nasledujúcim tvrdením by súhlasili aj iní kňazi a biskupi: Každé jedno liturgické slávenie, ktoré sa slávi s vierou a láskou, je svojím spôsobom aj oddychom a pookriatím, ale najmä – aby som to umocnil – požehnaním.
Mons. Ján Kuboš, spišský pomocný biskup
Narodil sa 28. februára 1966 v Nižnej na Orave, za kňaza bol vysvätený v roku 1989 v Bratislave. Ako kaplán pôsobil v Podolínci, Svite, Liptovskom Mikuláši a Ružomberku. Ako farár pôsobil v Liptovskej Osade, Liptovskej Lúžnej (excurendo) a Kežmarku. Venoval sa aj pastorácii väzňov, bol špirituálom kňazského seminára a od roku 2002 sudcom cirkevného súdu. V roku 2020 ho dňa 25. marca menoval pápež František za spišského pomocného biskupa, na biskupa bol vysvätený 24. júna 2020 a od 29. októbra 2020 je diecéznym administrátorom Spišskej diecézy.
Autori: Martin Ližičiar, Alžbeta Mohyláková, Zuzana Verešová
Prečítali ste si článok z tlačeného vydania Slovo+ (marec 2023).
Každý mesiac prinášame v tlačenom Slovo+ tie najkvalitnejšie články a najzaujímavejší obsah, ktorý si môžete vychutnať doma a s vôňou papiera v modernej grafike. Objednajte si tlačené predplatné Slovo+ domov, pomôžete nám zachovať projekt Slovo+ a dostanete navyše úplne zdarma marcový výtlačok do vašej schránky priamo z redakcie.