Otcovia púšte: Ako kontrolovať svoje negatívne myšlienky?
Myšlienky samy osebe nie sú zlé, ale môžu sa takými stať, ak sa nimi neustále zapodievame, až sa stanú našou vášňou alebo posadnutosťou. Ako ich kontrolovať? Existuje na to technika, ktorú vypracovali Otcovia púšte a ktorá sa istými aspektmi približuje súčasnému štýlu meditácie – chrániť si srdce.
Autor: Mathilde Robienová
Otcovia púšte, čiže kresťania, ktorí utiekli na púšť v Mezopotámii, Egypte, Sýrii a v Palestíne medzi tretím a siedmym storočím, žili ako pustovníci v chatrčiach, jaskyniach, v útočisku stromov alebo na vrchu kamenných stĺpov. Chceli duchovne rásť, a preto hľadali život v samote, manuálnu prácu, kontempláciu a ticho.
Otcovia púšte boli presvedčení o tom, že telo, duša a duch sú úzko prepojené. Vypracovali odporúčania na liečbu „chorôb duše“, a preto ich môžeme titulovať aj prví terapeuti. Okrem iného radia aj kontrolovať svoje myšlienky vďaka metóde, ktorá spočíva v strážení si srdca. Rozšíreniu tejto metódy sa venoval aj psychoanalytik a medicínsky biológ Jean-Guilhem Xerri. Dokázal, že táto problematika je aktuálna práve dnes.
Prečo kontrolovať svoje myšlienky?
Nekontrolované myšlienky podľa Otcov púšte pochádzajú z istých ochorení duše. Definovali osem chorôb duchovného pôvodu, ktoré sa prejavia na psychickom prežívaní človeka. Evagrius Pontský ich rozdelil takto: akákoľvek nenásytnosť (čiže obžerstvo), patologický vzťah k prirodzenému prežívaniu intimity (nečistota), patologický vzťah k narábaniu s finančnými prostriedkami (lakomstvo), smútok, agresivita, acedia (duchovná ľahostajnosť, ktorú sprevádza nepočúvanie druhých, unudenosť, lenivosť), márnivosť a pýcha. Patologickým zdrojom týchto ôsmich neduhov, ktoré majú základ v génoch, je narcizmus, ktorý Otcovia nazývali philautia, čiže nadmerná sebaláska.
Jednou z príčin myšlienok, ktoré sú problémové, je predstavivosť. Ak nekontrolujeme svoju predstavivosť, niekedy vyvoláva vízie, ktoré dokážu tak preplniť našu myseľ, až nad ňou získajú kontrolu. Katastrofické scenáre, pornografické obrazy, nezaslúžené pochvaly… „Predstavivosť nás vedie k tomu, aby sme si v mysli vymýšľali príbehy, ktoré nie sú vždy správne alebo upokojujúce,“ sumarizuje Xerri.
Jeden z Otcov púšte, Ján Damaský, píše, čo robiť, ak je v našej sile kontrolovať ich: „To, či nám myšlienky spôsobujú problémy, alebo nie, nezávisí od nás. Ale s tým, či v našej mysli pretrvávajú, alebo nie, či v nás spúšťajú vášne, alebo nie, už vieme niečo robiť. Stále v nás bude divadelná scéna pre pocity a myšlienky, otázkou ostáva, čo s ňou urobíme.“ Keď čelíme tejto otázke, Xerri nám pripomína, že „človek má rôzne možnosti: prijať, alebo nie; živiť to v sebe, alebo odolať“.
Cieľom týchto dávnych mníchov bolo získať kontrolu nad svojimi myšlienkami, a tak dosiahnuť hésychiu, čiže stav pokoja, odpočinku, ticha a hlbokej vnútornej samoty, čo je potrebné pre duševnú kontempláciu nad bytím i vecami, na to, aby sme porozumeli Bohu. Otcovia púšte popísali mnoho techník, ako to dosiahnuť: strážiť si srdce, byť triezvy a pohostinný a praktizovať meditáciu.
Čo znamená „strážiť si srdce“?
Strážiť si srdce, po grécky nepsis (bdelosť), znamená byť pozorný voči všetkému, čo sa deje v našom srdci. Cieľom tejto spirituálnej metódy je oslobodiť človeka od zlých alebo naliehavých myšlienok. Pozýva nás k tomu, aby sme sledovali myšlienky, ktoré prenikajú do našej duše, a rozlišovali medzi dobrými a zlými. Evagrius povedal: „Starajte sa o seba, buďte strážcom brán do svojho srdca a žiadnej myšlienke nedovoľte vstúpiť bez toho, aby ste ju preverili.“ Ako hovorí Xerri: „Starci si všimli, že posvätné myšlienky vytvárajú v duši pokoj, pokým ostatné trápenie.“
Neodmysliteľnou súčasťou stráženia si srdca je dávať dobrý pozor na myšlienky a rozlišovať medzi tými, ktoré sú dobré a uzdravujú, a tými, ktoré nás rozptyľujú a sú zdrojom posadnutosti. Cieľom je nadobudnúť slobodu a nenechať sa riadiť myšlienkami.
Je stráženie srdca predchodcom meditácie?
Výskyt duševných ochorení sa dnes rapídne zvyšuje a súčasné kognitívne vedy idú v súlade s diagnostikou duševných ochorení a terapiami, ktoré zaviedli Otcovia púšte pred takmer dvetisíc rokmi. Je známe, že všetci trpíme nadmerným preťažením, ktoré do nášho vnútra vnáša zmätok. Xerri spísal zoznam oblastí, ktoré nám vďaka médiám ponúkajú viac stimulov, ako potrebujeme: jedlo, materiálne statky, sex, voľnočasové aktivity, obraz o sebe, povrchnosť, kritika…
Stále od nás niekto niečo potrebuje, a to ihneď. Podľa Xerriho každú sekundu robíme tri až štyri rozhodnutia. Preto sa zdanlivo domnievame, že vedome kontrolujeme všetky svoje rozhodnutia, avšak to jednoducho nie je možné. „Sme obeťami, držanými vlastnou schopnosťou pozornosti,“ lamentuje Xerri. „Naša pozornosť stanovuje, aké vzťahy máme s okolitým svetom.“
Patristická tradícia a neurovedy súhlasia: ovládnuť svoju pozornosť je kľúčovou výzvou pre naše mentálne zdravie. Otcovia púšte odporúčali strážiť si srdce, dnes je v móde skôr plne vedomá meditácia. Oba tieto druhy terapie cvičia pozorovanie toho, čo sa deje v našom srdci. Meditácia v súčasnom a svetskom zmysle slova znamená otvoriť sa chvíli, ktorú práve prežívame, a venovať svoju pozornosť tomu, cez čo práve prechádzame. Rovnako ako stráženie si srdca nás meditácia pozýva k tomu, aby sme zmenili spôsob, akým sme prítomní vo svete, a aby sme spravili zvyk zo sledovania myšlienok, ktoré nám prenikajú do duše.
Modlitbička, ktorá pomáha strážiť si srdce
Otcovia púšte v snahe dosiahnuť hésychiu vyprázdňovali svoje mysle a odriekali veľmi jednoduchú modlitbu srdca, zvanú aj Ježišova modlitba. Ak by sa vám zišlo trocha pomoci od našich ortodoxných predkov, ako kontrolovať myšlienky, nájdite si ráno čas a predneste túto modlitbu, skôr ako vás zavalia požiadavky dňa: „Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym.“ (Hoci slovo „hriešnym“ sa pridalo až o čosi neskôr.)