Opatrovateľka Dominika Kopšová: Bez Boha som bola len dýchajúca mŕtvola

Dominika Kopšová pracuje ako opatrovateľka a inštruktorka sociálnej rehabilitácie v domove dôchodcov. V mladosti si prešla takmer všetkým: drogy, alkohol, neviazané vzťahy, okultizmus a depresie. Lekárov, ktorí jej vraveli, že bude na invalidnom dôchodku a na antidepresívach po celý život, skutočne prekvapilo jej uzdravenie. Dominika sa úplne uzdravila nielen telesne, ale aj duševne, čo považuje za skutočný Boží zazrak aj jej matka, ktorá v Boha predtým neverila.

Predtým, ako Dominika spoznala Ježiša, bol jej život naoko plný a pestrý, no v skutočnosti veľmi prázdny. Vyrastala v neveriacej rodine. Boli dobre finančne zabezpečnení. „Bolo pre mňa veľmi ľahké dostať rýchlo čokoľvek, čo tento svet ponúkal. Nielen z materiálneho hľadiska, ale aj dobrého a pekného partnera, skvelých kamarátov, všetko, na čo som si spomenula, som dostala a čoho som sa chytila, sa mi darilo. Stále som však nebola dosť štastná a spokojná. Spoznávala som, že tento svet mi trvalé šťastie a zmysel života nedokáže dať do hĺbky, len akosi povrchne. Môžem sama seba presviedčať, že rodina alebo byť dobrým človekom a pomáhať druhým stačí. Sú to veľmi dôležité súčasti života, ale verím, že každý, kto toto má, aj tak niekde hlboko v sebe vníma, že to nestačí, že čosi podstatné ešte chýba,“ začína rozprávanie Dominika. Premýšľala nad tým, čo bude, keď skončí školu, nájde si manžela, bude mať deti, vnúčatá a potom smrť. Hovorila si, že toto nemôže byť predsa všetko. Kam pôjde po smrti? Odkiaľ pochádza život ako taký a kým vlastne je?

 

SMILNICA Z MAGDALY NA TRETIU

„Na strednej škole som si povedala, že vyskúšam všetko, čo mi príde do cesty a potom sa rozhodnem, ktorým smerom v živote sa vyberiem.“ Prešla si budhizmom, hinduizmom, islamom, čítala rôzne filozofické smery, psychológov. Zaoberala sa silou pozitívneho myslenia, silou prítomného okamihu, bielou a čiernou mágiou, vešteckými kartami, horoskopmi, liečiteľstvom, new age, jogou a meditáciou, pracovala s energiami a čakrami. Zoznam je naozaj dlhý: šamanizmus, scientológia, drogy ľahké aj ťažké, smilstvá, jazdenie so zlodejmi na autách, návšteva nájomného vraha, festivaly a párty pod vplyvom omamných látok, ktoré končili katastrofálne: „Nevedela som, ako som sa ocitla na mieste, kde som sa zobudila: jeden muž, druhý, tretí… päťdesiaty – tam som prestala počítať – proste smilnica z Magdaly na tretiu,“ pokračuje Dominika. Vyskúšala si aj behanie po lese pod vplyvom halucinogénnych húb alebo nahá na extáze. „Dnes nemôžem uveriť, že som to bola ja a že som toto všetko reálne žila. Bol to veľmi divoký, šialený až desivý život,“ vyznáva. Keď sa nasýtila všetkým, čo ponúkol svet, uvidela jasne, že „ani vysnívaná práca, dokonalý manžel a deti, úžasný dom, sláva, úspech, peniaze, cestovanie a exotické dovolenky, adrenalín a sexuálne zážitky, dobrodružstvá a koníčky nezaplnia tú prázdnotu v srdci, ktorá je v tvare Boha a ktorú môže naplniť len on sám,“ dodáva Dominika Kopšová.

 

JEDINÉ VÝCHODISKO – SMRŤ

Prvé depresie jej začali, keď mala šestnásť rokov. „Bolo to strašné. Nevidela som žiadne iné východisko, len smrť. Túžila som nebyť a neexistovať. Prosila som sama v sebe, aby lietadlo, ktorým budem letieť, spadlo alebo aby ma zrazilo auto,“ opisuje Dominika. Nevidela žiadne iné východisko a tak premýšľala, aký spôsob ukončenia života by bol zaručene úspešný. Pištoľ nemala, tak si povedala, že najistejšie bude vraziť si nožík do hrude. V tomto pokuse o samovraždu ju neplánovane našla a zastavila jej mama. Prenasledovali ju vtieravé myšlienky, nevedela sa ich zbaviť. Nič nepomáhalo. Drogy, ktoré predtým boli jej únikom z reality a uvoľnením, si časom vypýtali svoju daň. Začali byť nutnosťou. Nakoniec jej už vôbec nedávali to čo predtým a po nich jej začalo byť ešte horšie ako bez nich. Po užití drog mala také hrozné stavy vedomia, že sa išla zblániť. Cítila sa ako dýchajúca mŕtvola. „Moja skúsenosť hovorí, že tu reálne pomôže len Pán Ježiš. Nič iné. Ak je tu nejaká príčina, ktorú nám môže Boh pri modlitbe ukázať, je treba ju odstrániť. Príčiny depresie môžu byť rôzne. Treba za ne vykonať pokánie – teda zmeniť myslenie v danej oblasti podľa slova Božieho, poprosiť o odpustenie a od tej príčiny sa oddeliť. Príčina depresie u mňa bol asi mix všetkého: prílišné točenie sa okolo seba namiesto okolo Boha, drogy, smilstvá, východné náuky (napríklad práca s energiami, joga a meditácia), ezoterika a okultizmus (horoskopy, sila pozitívneho myslenia), kde som sa pootvárala na démonické duchovno, ktoré som nepoznala a ktoré tak dostalo na mňa právo, generačné dedičstvo – duchovné aj biologické (u nás v rodine bolo depresívne myslenie u nejedného človeka),“ vymenúva Dominika. 

 

 

ŽIADNY PLÁN B

Bola deväť rokov v stredne ťažkých až ťažkých depresiách. Každý rok hospitalizovaná raz alebo dvakrát. Lieky boli ako barla, s ktorými vedela ako-tak chodiť, ale depresia a pocity úzkosti, smútku, beznádeje a túžby nebyť ostávali. „Mne pomohla len jedna vec. Keď sa pozrieme na Pána Ježiša, sme uzdravení od svojich hriechov a ja, keď som na neho pohliadla, bola som uzdravená zo svojej depresie. Konečne som sa prestala točiť okolo seba a začala som sa točiť okolo môjho Pána pánov a Kráľa kráľov,“ vyznáva. Ocitla sa na križovatke života, kde Pán Ježiš ako gentleman prišiel za ňou znova a volal ju, aby sa obrátila (predtým ju navštívil rôznymi spôsobmi mnohokrát, ale ona ho vždy odmietla a predstierala, že sa to nestalo: napríklad jej spolužiačka dala Bibliu, sníval sa jej o ňom sen, dal sa jej poznať, že je ozaj Pravda nejedným spôsobom.). „Tentokrát to bolo ale iné, nemala som žiadny plán B. Mala som pocit, že už som vyskúšala všetko a jedno som vedela, že mi už nič a nik nepomôže. Ostal ten jediný – živý Boh. A druhá vec bola, že ma premkla bázeň. Nejak som v sebe vedela, že ak sa neobrátim a nedám svoj život Bohu okamžite v tej chvíli, tak som skončila a je to moja posledná šanca: buď zomriem, alebo sa stane čosi zlé. Nejak som to vedela – bola to Božia milosť. Bola som v období, keď som si plne uvedomovala, že už nič lepšie zo svojho života „nevystrúham“, že som proste skončila na invalidnom dôchodku a že do smrti budem žiť tento márny nezmyselný život s túžbou zomrieť, neschopná plne fungovať v živote pre tie depresie – strašná predstava.“ 

Dominika v tomto rozpoložení počula v duchu slovo od Boha k nej, že dnes je ten deň milosti, nech si znova nezatvrdzuje svoje srdce. Prežila v sebe, že Pán Ježiš jej znova ponúka, aby išla za ním, so zasľúbením, že jej pomôže a s výzvou, nech vyskúša, že je dobrý. Keďže vtedy už Dominike neostávala iná možnosť a premkla ju z Božej milosti veľká bázeň, tak Bohu prvýkrát povedala svoje ÁNO a odovzdala mu celý svoj život v modlitbe vlastnými slovami. Svedčí, že Boh ju nikdy nesklamal a skutočne spoznala, že je dobrý. Neskôr slová od Boha, ktoré prežila, našla aj v Biblii v Liste Hebrejom 3, 7 – 8 aj v Žalme 34, 9.

„V momente, keď som Bohu povedala svoje áno, vedela som, že som uzdravená. Keď deväť rokov prežívate temnotu depresie, hneď si všimnete, keď temno zmizne a vo vašej mysli zažiari svetlo, pokoj a radosť,“ vyznáva Dominika. Za uzdravenú ju vyhlásili aj lekári, ktorí predtým tvrdili, že bude na invalidnom dôchodku a na antidepresívach a stabilizátoroch celý život. Už je to asi 7 – 8 rokov, čo nebolo dňa, kedy by Božie slovo nedržala v rukách. Uzdravilo ju úplne celú.

 

 

STAL SA ZÁZRAK A MY HO NEVIDÍME

„Raz moja mamina povedala: ‚My sme celá rodina takí blbí: zázrak sa nám stal pred očami a tvárime sa, že ho nevidíme,‘“ vyznáva Dominika. Bez Boha si robila, čo chcela, ale nebola slobodná. Tvrdí, že si pomýlila svojvôľu so slobodou. Bez Boha si na svete síce robila, čo chcela, ale nebola naozaj slobodná. „Práve naopak, bola som otrokom cigariet, svojich nálad a nálad druhých ľudí, toho, že čo si kto pomyslí, toho, či sa dobre vyspím a mnohého ďalšieho,“ vymenúva Dominika. Len v Kristovi zažila to, čo je úplná a pravá sloboda. Zo srdca túži konať Božiu vôľu. Už nepotrebuje cigaretu či meditáciu na upokojenie – Pán Ježiš jej dáva pokoj, aký jej tento svet nevedel dať. „No je tu niečo dôležitejšie ako uzdravenie, pokoj a ďalšie dary od Pána Ježiša. Je to on sám. On sám je hodný nasledovania, on sám stačí. Je tou jedinou pravdou, životom a cestou k Bohu. Je všetkým vo všetkom,“ dodáva Dominika.

 

Pri čítaní Biblie bola ešte hlbšie usvedčená zo svojej hriešnosti a zatúžila po odpustení a zmene srdca. Najprv sa pokúšala zmeniť sama, no rýchlo zistila, že to sa nedá. Je to ako prišívanie novej záplaty na staré rúcho (Matúš 9, 16). Veď taká výplň natrhne len šaty a diera sa zväčší. Keď si to uvedomila, tak sa prvýkrát zlomila pred Bohom a prosila ho, nech ju zmení on, veď jemu predsa nič nie je nemožné (Lukáš 1, 37). Pán jej dal zázrakom nové srdce a novú prirodzenosť. Viac nechce robiť nič iné, len to čo sa ľúbi Bohu, a to je veľmi oslobodzujúce. Nejde o to, že musí, ale chce. Svedčí, že „hriech, ktorý som predtým milovala, sa mi zrazu v novej prirodzenosti sprotivil a Božiu spravodlivosť a vôľu, ktorú som nenávidela, som začala milovať.“

Od toho dňa nastúpila na cestu Božej milosti, kde ju Pán vedie po ceste, ktorou má ísť, aby táto nová prirodzenosť víťazila nad tou starou. Boh ju zbavil mnohých závislostí: cigarety, alkohol, marihuana, tvrdé drogy, predmanželský sex, porno, masturbácia… Boh ju zbavil vnútorného hnevu a nenávisti, neodpustenia, pomstychtivosti, strachu hovoriť pred väčším publikom a strachu stretnúť sa s niekým osamote.

Ďalej bola oslobodená od nevyhnutnosti mať manžela: „mám veľkú milosť v tom, že smiem byť rovnako šťastná s mužom ako aj bez muža, pretože moje šťastie je Ježiš sám.“ Prežila oslobodenie od vlastných predstáv a túžob, ktoré ju zväzovali, od toho, že sa už nemusí hnevať, keď veci nie sú tak, ako ona chce či si predstavuje, lebo túži po tom, aby boli podľa Božej vôle.

Oslobodil ju aj od chorého a depresívneho zmýšľania, od domýšľania si a mnohého ďalšieho. Boh je naozaj dobrý.

„Každý deň je rovnako nádherný, lebo ho môžem žiť s Ježišom, pre Ježiša, skrze Ježiša a s cieľom Ježiša, spoznávajúc ho na svojich cestách tak, aby on bol oslávený. To je ten zmysel života, ktorý som konečne našla. Už nič ďalšie nehľadám a nepotrebujem. Všetko mám v ňom. Som vďačná, že môžem svedčiť o tom, čo vykonal v mojom živote Boh a jeho evanjelium, ktoré hovorí o tom, že každý, kto z milosti Božej skutočne uverí v Pána Ježiša Krista, nepôjde na súd, ale bude mať život večný, lebo Boh tak miloval svet. On nás miloval prvý. To úplne stačí.“ uzatvára Dominika.

 

 

Tu som, Pane, a toto ti chcem dnes povedať:

Pane Ježišu, si veľký a nádherný Boh, v ktorom nemám nedostatku. Dávaš mi mnoho svojej dobroty a milosti na každom kroku. Ďakujem, že ťa smiem poznávať na svojich cestách – to je to najkrajšie, že smiem prebývať v tvojom dome, smiem poznávať tvoju vernosť a vôľu vo svojom živote, že ma učíš, ako kráčať po tvojich cestách. Pane Ježišu, chráň ma, aby môj krok nikdy neuhol napravo alebo naľavo od teba. Ďakujem, že nedovolíš, aby som si nejaký hriech ospravedlňovala alebo ho zakrývala. Chcem ti byť čo najbližšie a túžim vnímať, ako sa raduješ nado mnou. Túžim si vyprosiť tvoje srdce a nemyslieť zo seba, ale tak, ako počujem myslieť teba, aby každá moja myšlienka bola zajatá v poslušnosť Kristovi. Pane, prosím, chcem z môjho života dať preč akýkoľvek kompromis. Chcem, aby si bol vo všetkom v mojom živote prvý a jediný. Túžim po plnosti svedectva tvojho života, nemôžem žiť už nič menej ako tvoje svedectvo – Pane, verím ti, ty vieš. Si mojím všetkým. Ďakujem, že mi otvoríš oči ešte viac voči svojej sláve a že si verný ma zachovať a posvätiť až do posledného dňa, nech som aj ja hodná predstúpiť pred tvoju tvár, keď prídeš, lebo tak si nám povedal, že sa máme modliť. Poveď ma, prosím, aj ďalej v modlitbe, lebo len ty vieš, za čo sa mám ďalej modliť. Pane Ježišu, prosím, priveď svoju Cirkev k pokániu a k pravej láske a pozdvihni svojich pastierov k tomu, aby prúdy živej vody vždy vyvierali z ich vnútra, a chráň ich od toho, že by boli oklamaní alebo zvedení. Milujem ťa, Pane, tak ako viem. Chcem ísť s tebou všade a vždy za ruku. Chcem byť stále s tebou. Patrím ti a teším sa, keď si po mňa prídeš na svadbu. Môj predivný a nádherný Boh, Pán a Kráľ, môj Ženích, môj Priateľ a Otec. Môj Ježiš. Amen.