Ondrej Chrvala: Bez Ducha Svätého sme ako SIM karta, ktorá nie je aktivovaná

Pôsobí Duch Svätý aj v 21. storočí? Nebola skúsenosť s charizmami a jeho pôsobením len záležitosťou prvých storočí? Ako ju môžeme zažívať dnes? Čo je to krst v Duchu Svätom? A čo Duch Svätý spraví, keď mu otvoríme svoje srdce a on naplní náš život ? Rozprávame sa s kňazom, ktorý má sám živú skúsenosť s pôsobením Ducha Svätého vo svojom živote – Ondrej Chrvala (40).

Naozaj potrebujeme Ducha Svätého v tomto 21. storočí, v ktorom máme azda všetko, na čo si spomenieme, počnúc rôznymi technickými vymoženosťami?

Skúsme nahradiť technickou vymoženosťou zmysel života. (úsmev)
Zdá sa mi, že práve technické vymoženosti nás veľmi orezávajú a strácame živosť. Ako sa prejavuje Boh v živote človeka? Boh Otec stvoril svet, ktorý je v zásade dobrý. Ježiš je Boh, ktorý prichádza k nám, stáva sa naším bratom a je pri nás, aby nám hovoril o Otcovej láske a vydobyl nám nový život. A  Duch Svätý je Boh v nás, ktorý prebýva v nás ako v chráme. Ak sme obnovení v Kristovi a prijali sme to, čo pre nás spravil, tak sme pripravení na to, aby Boh mohol byť v nás a pôsobiť v nás. Nie je to len o tom, že Boh je vedľa mňa alebo veľmi blízko pri mne, ale prebýva vo mne.

To môže znieť tak teoreticky… Ale ako to môžeme prežívať v každodennom živote?

Základná skúsenosť, keď hovoríme o živote s Duchom, je niečo, čo teológia dnes nazýva krstom Duchom Svätým. Nejaký čas bol tento termín otázny, aby sa to nemýlilo s krstom vodou, ale teraz sa to už ustálilo.

O čo ide?

Je to skúsenosť, ktorá môže prísť v jednom silnom momente, ale môže byť aj rozložená v dlhšom čase. Skúsenosť toho, že Boží Duch nadprirodzene naplní človeka a akoby zvnútra mu zjaví mnohé veci, ktoré by sa namáhavo učil postupne. Dá sa to ľahko prirovnať k tomu, keď sa človek zaľúbi – roky môže čítať z kníh, aké zaľúbenie je, čo to znamená, ako chodiť s človekom, na čo si dať pritom pozor… A zrazu sa zaľúbi a akoby v momente ho tá láska naplní a je mu všetko jasné – prečo má to dievča rád, že má k nej k úctu, ako sa má k nej správať, aby jej neublížil…      
Mnohé veci idú prirodzene len z toho, že človek žije lásku. A keď nás naplní Duch Svätý, tak skúsenosť krstu v Duchu Svätom je akoby zaľúbenie sa do Boha. Človek má skúsenosť lásky, ktorá je doňho vliata. Ako píše apoštol Pavol v Liste Rimanom (5, 5): „Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali.“ A to samo osebe prináša zaujímavé ovocie v živote človeka.

DUCH SVÄTÝ PRINÁŠA JEDNOTU V RÔZNOSTI

Môže niekto prežívať život s Duchom Svätým, aj keď nezažil krst v Duchu Svätom?

Takzvané Malinské dokumenty, v ktorých sa rozoberá teológia chariziem a charizmatickej obnovy, hovoria, že krst v Duchu Svätom môže byť prežitý jednorazovou silnou skúsenosťou, ale môže byť aj rozložený v čase a môže sa v človeku takpovediac postupne uvoľňovať. Človek môže mať túto skúsenosť, žiť s Duchom Svätým bez toho, aby vedel povedať presný dátum, kedy sa to udialo. Čiže áno, človek môže žiť s Duchom Svätým aj bez tejto jednej silnej skúsenosti. Ale asi sa úplne nedá prinášať ovocie Ducha Svätého bez toho, aby som ním bol naplnený – začína sa to tým, že túžim, volám a chcem žiť s Bohom a pozývam ho do svojho vnútra.

Ako by vyzeral taký portrét človeka, ktorý žije s Duchom Svätým?

Na toto sa nedá odpovedať. Pretože jedno z nádherných ovocí, ktoré Duch Svätý prináša, je jednota v rôznosti. Nerobí nás uniformnými. Nevie chytiť dvadsať ľudí a vykresať ich do jednej podoby, tak to s ním nefunguje.

Ako sa to deje?

Vezme to, čo sme prirodzene, s našimi danosťami, a celé to zušľachtí a povznesie do nadprirodzenej roviny. Čiže ja ostávam úplne sám sebou, ale zároveň zo mňa žiari Božia sláva. A Boh dá zažiariť tomu krásnemu, čo do mňa vložil pri stvorení a počatí. Takže každý je iný a originálny.

Dá sa nejako dokázať a vidieť, že tento človek skutočne žije s Duchom Svätým?

To je práve ovocie Ducha Svätého. Prvá a základná vec je skúsenosť Božej lásky – ja nielen vedomostne viem, ale aj skúsenostne prežívam, že Boh ma miluje takého, aký som, a Boh je ten, ktorý je milujúci. Druhé ovocie Ducha Svätého je, že viem prehlásiť, že Ježiš je Pán – že je Pánom môjho života, dávam mu svoj život, lebo viem, že v jeho rukách bude môj život lepší ako v mojich. A zároveň je môj priateľ, je mi blízko. Ďalším ovocím Ducha je veľká túžba čítať Božie slovo, ktoré ku mne zrazu hovorí, oslovuje ma. Potom aj to, že Boh je živý a hovorí ku mne, ja ho dokážem počuť – nehovorím, že nejakým hromovým hlasom – aj v myšlienkach, ktoré vnímam,  že to nie sú moje myšlienky, aj v okolnostiach života, v radách druhých, vo všetkom, čo sa okolo mňa deje.

Tiež viem rozlíšiť, že Boh tu je. Je tu prítomná aj túžba ohlasovať – je to niečo, čo si nechcem nechať pre seba, ale s čím chcem ísť ďalej a priniesť druhým to, čo mne Boh dal. A zažívam pritom zvláštnu vec – že moje slová sa ľudí dotýkajú. Nie preto, že som úžasný rečník, ale preto, že ak v mojich slovách pôsobí Duch, on sa dotýka sŕdc ľudí aj cez moje nemotorné ľudské slová a ľuďmi to hýbe. V človeku je oživovaná láska k Cirkvi, sviatostiam, Panne Márii. A do toho môžem dostať aj rôzne charizmy – nezaslúžene dary od Boha na to, aby rástla jeho Cirkev. Nie je to na moju slávu, ale na to, aby som tým slúžil druhým v Cirkvi.

JE NA BOHU, KEDY, KDE A AKO VSTÚPI DO NÁŠHO ŽIVOTA

Možno si niekto môže povedať, že aj on by chcel mať takú skúsenosť, ale nikdy niečo také neprežil ani neprežíva. Čo by si mu poradil?

Volať. Prosiť Pána. Túžiť po tom. Boh je ten, ktorý koná dielo v nás, a my sme tí, ktorí máme v rukách kohútik, ktorým otvárame alebo zatvárame potrubie. Otvárame ho vierou. Čím viac veríme, že Boh môže vstúpiť do nášho života, a túžime po tom, tým viac môže vstúpiť. Je na ňom, kedy, kde a ako sa rozhodne vstúpiť. Aj v tom mu treba dôverovať.

Sú veci, ktoré ten „kohútik“ zatvárajú?

Strach, nedôvera, obavy z toho, že som nehodný, posudzovanie. Všetky tieto veci škrtia kohútik viery. Keď sa bojím Boha, mám pred ním strach –      napríklad sa bojím, že mi niečo zoberie –, tak on nemôže prísť a rešpektuje to. Trpezlivo čaká a klope, kým si ho pustím do života.

Skúsme sa pozrieť aj na to, ako môže vyzerať skúsenosť prežitia krstu v Duchu Svätom…

Môže sa to uskutočniť najrôznejším spôsobom. Mnohí ju zažili, keď sa druhí za nich modlili s prosbou, aby prijali vyliatie Ducha Svätého. Niektorí to zažili úplne spontánne, až nečakane, pri jednoduchej modlitbe v kostole alebo kaplnke. Iní dokonca v najneočakávanejších chvíľach – počul som o otcovi biskupovi, ktorý sa modlil sám na izbe: Bože, chcem ťa viac a potrebujem ťa viac, a zažil to. Ďalší pri lete lietadlom. V nečakaných chvíľach, keď som otvorený Bohu, Boh môže prísť radikálnym aj nie radikálnym spôsobom. Môže to byť aj niečo, čo sa potichu, pozvoľne uvoľňuje v mojom živote.

NADPRIRODZENÉ ZJAVENIA BOŽEJ MOCI V 20. STOROČÍ

Keď ľudia čítajú Písmo, tak si možno povedia, že Duch Svätý pôsobil v apoštoloch, ranej Cirkvi, ale to je už prekonaná vec a my to dnes nezažívame. Je to naozaj tak?

Počul som kazateľov, ktorí hovorili, že sme Ducha Svätého potrebovali v minulosti, ale dnes už toľko nepôsobí, lebo to už netreba. Niektorí biblisti zas tvrdia, že to, čo sa udialo, bolo prikrášlené, legendárne. Oba tieto názory nám v posledné desaťročia ukazujú inú tvár.

Akú?

Dary Ducha máme zdokumentované niekoľko storočí – minimálne po štvrté, piate storočie. Láme sa to v tom, že kresťanstvo začína byť masové, tým pádom aj plytké a sociálne výhodné, čiže ľudia už nemusia prejsť takú cestu hľadania a vhlbovania sa do viery. Je jednoduché stať sa kresťanom, lebo sú nimi všetci. Tým sa vytráca evanjelizácia a ohlasovanie. Súčasne sa mení koncepcia ponímania svätosti, že je vyhradená niekoľkým „superhrdinom“ – pár ľudí si Pán Boh vyberie a dá im nadprirodzené schopnosti, a my ostatní sme obyčajní a nič nemáme. Čiže Boží ľud ako celok neočakáva, že Boh bude nadprirodzene pôsobiť. Napriek tomu nikdy výnimočné dary Ducha nezmizli a v každom storočí ich máme zdokumentované.

Kedy nastala zmena?

V 20. storočí, keď pápež Lev XIII. 1. januára 1901 zasväcuje toto storočie Duchu Svätému a volá ho doň zvláštnym spôsobom. Presne v ten istý deň máme prvé zdokumentovanie daru jazykov v malej skupinke protestantov v Kansase v USA. Potom sa udiali dôležité udalosti od roku 1904. Na najrôznejších miestach sveta, v rôznych kontextoch sa dejú rôzne prebudenia, nadprirodzené zjavenia Božej moci, ktoré niekedy o sebe vedia, niekedy nie. V rovnakom čase, ale bez jedného konkrétneho zakladateľa, po celom svete – Azusa Street v Los Angeles, Santiago v Chille, Pchjongjang v Kórei, Mukti v Indii, Waleské prebudenie…
Na najrôznejších, najnečakanejších miestach sveta sú zaznamenané prejavy Božej moci. Nie je to výsledok pastoračného plánu ani ľudskej snahy – je to zhora.

Oddeľujú sa od ostatných cirkví a vznikajú takzvané turíčne (pentekostálne) cirkvi. V 50. rokoch 20. storočia sa táto skúsenosť s Duchom Svätým začína objavovať v etablovaných protestantských cirkvách – luteránske, presbyteriánske, episkopálne a rôzne ďalšie.

Akým spôsobom  dorazila táto skúsenosť v 20. storočí do Katolíckej cirkvi ?

Vo februári roku 1967 mali mladí katolíci duchovnú obnovu na Duquesne univerzite v Pittsburghu. Bez toho, aby vedeli, že sa niečo také dialo v iných – nekatolíckych cirkvách –, zrazu zažili skúsenosť krstu v Duchu Svätom a      naplnilo ich to novou radosťou, zápalom, nadšením. Nevystúpili z Katolíckej cirkvi, ako by niektorí čakali, ale naopak, stávajú sa ešte oddanejšími katolíkmi. Rýchlo sa to šíri na ďalšie univerzity v Amerike a je z toho fenomén, ktorý nazývame Katolícka charizmatická obnova. Zo všetkých cirkví je práve v Katolíckej cirkvi táto skutočnosť najviac prijímaná.

V roku 1973 pápež Pavol VI. prijíma delegáciu lídrov Katolíckej charizmatickej obnovy a od začiatku sú pápeži veľmi otvorení a vítajú tento fenomén ako Boží dar pre dobu, v ktorej teraz žijeme. Začína sa to veľmi podobať na      časy, v      ktorých žili apoštoli – Cirkev sa stáva menšinou a väčšinu ľudí treba znova evanjelizovať a zapáliť pre Krista.

Tieto udalosti 20. storočia zvykneme nazývať aj ako štyri prekvapenia Ducha Svätého…

Áno, prvým sú rôzne prebudenia na začiatku 20. storočia. Druhým prebudenia v rôznych protestantských cirkvách, tretím pôsobenie v Katolíckej cirkvi. A štvrtým prekvapením je objavenie sa mesiánskych Židov, mesiánskeho židovstva a toho, čo to znamená pre Cirkev.

BOH SPÁJA ĽUDSKY NESPOJITEĽNÉ VECI

Čím ťa Duch Svätý prekvapuje?

Neustále ma prekvapuje. Jednak tým, že dokáže spojiť nespojiteľné. My sme radi čierno-bieli – buď, alebo. Ak A, tak nie B. A Duch Svätý zrazu napíše AB a sedí to. Duch Svätý dokáže zjednotiť Zelótu, Horlivca a vyberača daní Matúša. Vie spojiť vzdelaného Jána, ktorý má načítanú grécku filozofiu, s jednoduchými rybármi Petrom a Ondrejom. Boh spája ľudsky nespojiteľné veci, a predsa to dokáže tvoriť harmóniu. To mám na ňom veľmi rád, že s mnohými vecami, ktoré by sme my ľudia odsúdili a vyhodili na okraj, Boh ráta a dokonca nimi prejavuje svoju svätosť.

Udivuje ma aj to, aký veľký plán má s nami. Vždy keď si myslím, že takto to Boh myslel, tak si môžem byť istý, že vidím tak tretinu jeho plánov. Veľmi silno nám môže ukazovať, ako tie veci, ktoré sa nám neraz zdajú ťažké a nezmyselné, zrazu zapadajú do kontextu.

A kým je Duch Svätý pre teba?

Ja som ten prípad „postupného uvoľňovania“. (úsmev) Keď to niekde hovorím, vidím, že polovica sály si pri týchto slovách vydýchne. Neviem povedať deň, kedy presne sa to stalo. Ale zrazu som na sebe začal pozorovať niektoré z týchto ovocí Ducha Svätého – život vo Svätom písme; kázeň, ktorá bola podľa mňa veľmi nemotorná, ale ľudia mi prídu povedať, ako ich oslovila. To sa stáva väčšinou vtedy, keď sa tesne pred evanjeliom modlím: Duchu Svätý, konaj a ty sa dotýkaj ľudí.

Mohli by sme to zhrnúť tak, že keď človek žije s Duchom Svätým, tak žije taký skutočne naplnený kresťanský život?

Áno, Duch Svätý dáva plnosť kresťanskému životu. Niekedy hovorím, že Duch     Svätý je ako SIM karta. Keď máš mobil, ale nemáš v ňom SIM kartu, môžeš si na ňom nakrájať cibuľku, dnešné mobily sú na to dosť uspôsobené. (úsmev) Ale hneď ako tam dáš SIM kartu, dokážeš sa napojiť na neviditeľné bohatstvo sietí, ktoré sú okolo nás, a zrazu ten mobil ožije všetkým tým, čo mi zo siete vie priniesť – a vtedy plní svoju funkciu. My ľudia nie sme stavaní na to, aby sme len jedli, spali…      
Sme v hmotnom svete, ale nie sme zo sveta. Sme stvorení pre nadprirodzený svet, ktorý síce nevnímame zmyslami, ale vierou. A ak SIM kartu nemáme vloženú, redukujeme sa na vyspelé zvieratká a žijeme materialisticky. Ale my sme uspôsobení na to, aby sme žili v duchovnom svete. A práve Duch Svätý nám zapína anténu a schopnosť vnímať tento svet. Mnohí by prirovnali Ducha Svätého k energii – aj biblicky je znázornený ako oheň, vietor, voda. Zároveň však treba povedať, že Duch Svätý je všetko, len nie neosobná energia východných náboženstiev. Duch Svätý je osoba, s ktorou sa viem stretnúť zoči-voči a prežívať s ňou svoj život. Je to niekto, koho môžem stretnúť.

Snímky: Archív respondenta