Od rosy k prameňu

V Knihe proroka Izaiáša čítame: „Roste nebesia z výsosti, oblaky nech pršia Spravodlivého. Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa.“ Rozumieme tomu? Na čo je dobrá rosa? A na čo sa pripravovať na Vianoce, keď sme sa na ne pripravovali už toľkokrát?

Spomínam si na svoju starkú. Len čo sa ráno prebudila, ako sama nám svojim vnúčatám rozprávala, mama ju poslala na lúku. „Choď, pobehaj si v rose, uvidíš, aké čisté a zdravé nohy budeš mať.“

Nemyslím si, že Izaiášovi šlo o to, aby sme mali „čisté nohy“, ale veľmi mu záležalo na tom, aby sme mali čisté srdcia. Túžil po tom, aby sa naplnil Boží zámer a prišiel na svet Spasiteľ. Spravodlivý.

Celý Starý zákon, všetky jeho príbehy sú práve o tom, že ľudia túžia a čakajú na narodenie prisľúbeného Záchrancu či Radcu. A túto milosť si pripomíname aj my. A môžeme sa na ňu pripraviť nielen „behaním naboso v rose“, ale aj účasťou na rorátnych svätých omšiach.

 

Rorátne sväté omše

Vianoce v minulosti boli duchovnou záležitosťou celej rodiny. Práve skutočnosť, že ľudia nemali všetko, na čo si len spomenuli, im pomáhala uvedomiť si, že potrebujú silu zhora. A to nielen pre naplnenie materiálnych vecí, ale hlavne pre dušu. Vedeli, že potrebujú Záchrancu, Spasiteľa, Božieho Syna.

A tak spoločne prichádzali do kostola a modlili sa za jeho príchod. Ale i za seba navzájom.

Celé rodiny: matky, otcovia i deti (dokonca i tie, ktoré rodičia nosili na rukách) prichádzali ešte za tmy do Božieho chrámu. V rukách držali lampáše. Plameň ich sviec pripomínal túžbu starozákonného ľudu, akési očakávanie, že Boh naplní sľub a narodí sa Mesiáš, ktorý prinesie svetlo do sŕdc ľudí. Deti svoje lampáše po príchode do chrámu položili pred oltár. Počas rorátov sa pri slávení svätej omše nepoužívali iné svetlá, iba tie, ktoré si priniesli veriaci.

Aj vŕzgajúci sneh a zima sa stali symbolom chladných sŕdc, ktoré boli chudobné na lásku, odpustenie a dobré medziľudské vzťahy.

Spoločne spievali adventné piesne a prosili Pána, aby prišiel a naplnil ich život. Práve tu sa po prvý raz stretávame s antifónou: „Roste nebesia z výsosti“, alebo ako to v latinčine znie: „Rorate caeli desuper“.

Ľudstvo prosí o „rosu“, ktorá očistí a nanovo posvätí ľudské srdcia a životy, o dar Boha, ktorý onedlho príde ako malé Dieťa.

 

Posolstvo rorátnych svätých omší

Rorátne sväté omše sa po reforme Druhého vatikánskeho koncilu môžu sláviť do 16. decembra, s výnimkou nedieľ a prikázaného sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Sú to votívne sväté omše, ktoré sa slávia na počesť matky Ježiša Krista. Sú neodmysliteľne spojené so spevom „Rorate caeli desuper“, ktorý vznikol v 16. storočí vo Francúzsku.

Počas nich spoločne rozjímame nad udalosťami zo Svätého písma.

 

Tajomstvo Vtelenia

Panna Mária prijíma od anjela Gabriela zvesť. Stáva sa matkou Božieho Syna. Je vyvolená, ona, nenápadná žena, Jozefova snúbenica. Boh zázračným spôsobom vstupuje do jej života a ona prijíma jeho ponuku. Mária je žena, ktorá zachraňuje celý svet. Ponúka samu seba a v pokore sa otvára Božiemu plánu.

V Adventnom období je to aj pre nás výzva. Aj my sme pozvaní odhodiť všetky svoje plány a započúvať sa len do jedného. Do toho, ktorý má s nami Boh od večnosti. Majme na pamäti, že nie je jednoduchý a nezvládneme ho zrealizovať sami. Preto nás povoláva, aby sme vo svojom vnútri vytvorili miesto pre jeho prítomnosť.

Božie skutky

Boh nie je od nás ďaleko. Prihovára sa k nám v príbehoch ľudí zo Svätého písma. Hovorí, že je s nami, hoci nevnímame jeho prítomnosť. Odpúšťa nám a povzbudzuje nás, aby sme sa nevzdávali kráčať na ceste za ním. Cez prorokov opakuje prísľub, že v plnosti času pošle Mesiáša, Záchrancu, ktorý nás vyslobodí z hriechov a slabostí. Ten „Mesiáš“ nebude pre môjho suseda, ale pre mňa. Prijmem ho a dovolím mu, aby premenil môj život?

 

Ježišov príchod do môjho života

Ježiš však neprišiel na svet iba ako malé dieťa pred vyše dvetisíc rokmi. On v plnosti času príde ku každému z nás. Vo chvíli, keď zomrieme, uvidíme ho z tváre do tváre. Preto počas rorátnych svätých omší počúvame Božie slovo hovoriace o jeho druhom príchode. Ale i o tom, ako sa máme my naň pripraviť. Pán nás nenecháva sám, zostáva s nami v Eucharistii, vo svätom prijímaní a túži premeniť naše srdcia. Aby sme boli pripravení, keď príde ako Ženích či Sudca. Aj v tomto adventnom čase nám dáva šancu, aby sme sa stíšili a zamysleli nad svojou „budúcou večnosťou“.

 

Tradícia v našich krajinách

Tradíciu v našich krajinách, zvlášť v Čechách, podporil kráľ Karol IV. Bol to panovník, ktorý zaviedol celoročnú prax votívnych svätých omší k Panne Márii spojených so špecifickým spôsobom spevu.

Dôležitú úlohu tu zohrali aj literátske bratstvá, akési združenia kostolných spevákov, ktoré tvorili mešťania a remeselníci. V Čechách boli známe okolo 15. storočia. Literátske bratstvá však boli zrušené okolo toku 1783 a spolu s nimi na istý čas zanikajú aj rorátne sväté omše. Ich tradícia sa obnovuje až v 20. storočí.

 

Čo mi ponúkajú roráty?

• Spolu s Pannou Máriou, ktorá najviac poznala Ježiša, môžem „prerozjímať“ tajomstvá Kristovho života.
• Nanovo sa môžem zamyslieť nad príchodom Boha, ktorý do môjho života prináša lásku, odpustenie a dáva mi šancu začať znova.
• Môžem dovoliť Bohu, aby premenil môj život a pomohol mi v tomto pretechnizovanom svete znova sa ponoriť do tajomstva Cirkvi a obnoviť si svoju vieru.

 

Chápem, že vstávať skoro ráno a ísť na svätú omšu nie je jednoduché. Ale stojí to za to. Rorátne sväté omše nás znova prenesú tam, kde sa to všetko začalo. Na stretnutie Boha s ľudskými dušami. Čo na tom, že sú plné hriechu. Vždy má pre nás pripravené odpustenie.