Očistec nie je výmysel
Toto obdobie je výnimočné. Nielen prvým mrazom, ktorý po zotmení štípe líca. Ani atmosférou na cintorínoch, podčiarknutou horiacimi sviecami. Je výnimočné práve dôvodom, pre ktorý v týchto dňoch hroby našich blízkych osvetľujú tancujúce plamienky kahancov. Je to čas, v ktorom sa putujúca Cirkev prihovára za Cirkev trpiacu.
Kostoly praskajú vo švíkoch. V laviciach sedia ľudia, ktorí kedysi milovali tých, čo nás predišli. Milovali a stále milujú. Aj preto sa rozhodli vo všedné dni prísť a prosiť. Veria, že prostredníctvom sviatostí a modlitby vyprosia svojim drahým zosnulým miesto v nebi.
Nedá sa mi nespýtať sa – je to naozajstná viera? Či len poverčivosť alebo ľudový zvyk spojený s „dušičkami“? Ba ozývajú sa hlasy, a často i medzi nami katolíkmi, že očistec ako prechodné miesto na ceste medzi zemou a nebom vlastne ani neexistuje. Biblia ho nespomína. Je to výmysel Cirkvi, ktorá ním buď chce zaistiť medzi veriacimi svoju dôležitosť ako vysluhovateľka sviatostí, alebo nám len ponúka ničím nepodloženú nádej, že i po smrti máme šancu na nápravu.
Ako to vlastne je? Áno, šikovný a zručný užívateľ internetu si môže ľahko zistiť, že slovo „očistec“ sa skutočne v Písme nenachádza. To však ešte nie je dôkaz toho, že Boh pre zomrelých ponúka iba čiernu a bielu voľbu – peklo a nebo. Veď ani termín „Trojica“ v Biblii nenájdete, a nie je vari učenie o svätej Trojici nespochybniteľné?
Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje očistec ako „konečné očisťovanie vyvolených, ktoré je úplne odlišné od trestu zatratených“ (KKC 1031).Uvádza tiež, že„toto učenie sa opiera aj o prax modliť sa za zosnulých, o ktorej hovorí už Sväté písmo: „Preto (Júda Machabejský) nariadil… zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu“ (2 Mach 12, 46)“ (KKC 1032) a o tradícii prihovárania sa za zosnulých píše: „Putujúca Cirkev veľmi dobre pochopila toto spoločenstvo celého tajomného tela Ježiša Krista, a preto si už od prvotných čias kresťanstva veľmi nábožne uctievala pamiatku zosnulých; a keďže je svätá a spasiteľná myšlienka modliť sa za mŕtvych, aby boli zbavení hriechov, obetovala za nich aj prosby“ (KKC 958).
Venujme sa ďalším citátom, tentoraz priamo z Písma.
„Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku ani v budúcom“ (Mt 12, 32).
„Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do ostatného haliera“ (Lk 12, 59).
Svätá Monika, matka svätého Augustína, už vo štvrtom storočí po Kristovi prosila svojho syna, aby počas slávenia svätých omší pamätal na jej dušu. Ak by neverila, že jeho príhovorná modlitba jej môže pomôcť, jej prosba by nemala opodstatnenie.
A čo nápisy v katakombách, kde sa ukrývali prví kresťania v prvých troch storočiach prenasledovania? Mnohé z nich sú práve modlitbami za duše mŕtvych. Tieto modlitby by rovnako nemali zmysel, ak by už prví kresťania neverili v realitu očistca.
Nemáme záznamy o žiadnych vzburách voči teórii existencie očistca. Môžeme tak veriť, že sa šírila ústnym podaním už od čias apoštolov. Napríklad už svätý Peter vo svojom prvom liste o Kristovi hovorí, že „v ňom (Duchu) prišiel a kázal aj duchom, čo boli vo väzení. Oni kedysi veriť nechceli, keď Božia trpezlivosť za Noemových dní vyčkávala, kým sa staval koráb, v ktorom sa zachránili z vody len niekoľkí, celkom osem ľudí“ (1 Pt 3, 19-20).
Svätý Pavol vo svojich listoch často spomína hodnotu znášaného utrpenia ako prostriedok úľavy v utrpení iných: „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol 1, 24) či: „Ak sme teda sužovaní, je to na vašu potechu a spásu“ (2 Kor 1, 6a). Naše skutky, vykonávané s láskou, teda môžu našim milovaným sprostredkovať dobro, či už modlitba, pôst alebo i spomínané utrpenie prijímané s úmyslom obety.
Odporcovia pravdepodobne nájdu iné vysvetlenia citovaných statí. My však, ktorí veríme v existenciu očistca, využívame možnosť, ako pomôcť našim milovaným starým rodičom či rodičom, bratom a sestrám, priateľom a životným partnerom či dokonca deťom, ktoré nás vo svojom čase predišli do večnosti. Očisťme svoje snahy od poverčivosti a prachu mŕtvych zvykov. S dôverou v Božie dokonalé plány so stvorenstvom prosme za tých, s ktorými sa o pár chvíľ, rokov či desaťročí opäť zvítame tam, kam všetci túžime prísť.