Ochrancovia a pastieri, ktorí nás vedú životom
Katolícke učenie o anjeloch jasne ukazuje, že skutočný svet je väčší, komplikovanejší a úžasnejší, než sa na prvý pohľad môže zdať. Keď vedci skúmajú tajomstvá vesmíru, astronomické vzdialenosti medzi myriadami galaxií, čiernych dier, hmlovín a supernov, tak iba máličko poodhaľujú dianie za oponou existencie.
C. S. Lewis vo svojej známej knihe Rady skúseného diabla píše: „Ľudia sú obojživelníky… napoly duch, napoly zviera… ako duchovia patria do večného sveta, ale ako zvieratá musia obývať čas. To znamená, že kým ich duch môže byť nasmerovaný na večný objekt, ich telá, vášne a predstavivosť sa kontinuálne menia, lebo existovať v čase znamená podliehať zmenám. Najbližšie, ako sa dokážu dostať ku konštantnosti, je vlnenie – opakovaný návrat na úroveň, z ktorej opakovane padajú, séria priehlbín a vrcholcov.“
BOŽÍ POSLOVIA
Na rozdiel od ľudí, anjeli sú v plnej miere obyvateľmi duchovných sfér. Sú to duchovné a netelesné bytosti (KKC § 328), ktoré nepoznajú väzenie času. Nepodliehajú zmenám v tom istom zmysle ako my. Jedným dychom dodávame, že „majú rozum a vôľu: sú to osobné a nesmrteľné stvorenia,“ a zároveň, že „dokonalosťou prevyšujú všetky viditeľné stvorenia“ (KKC § 330).
Podstata týchto neviditeľných duchovných bytostí však automaticky nevypovedá nič o ich povolaní. Môžu byť rovnako rozmanití, ako sú rozmanití ľudia. Môžu mať rôzne úlohy a rozličným životom sa zapájať do fungovania sveta. Jedno je ale jasné – „sú celou svojou bytosťou Boží služobníci a poslovia. Keďže ustavične hľadia na tvár »Otca, ktorý je na nebesiach«, počúvajú na jeho slová a plnia jeho príkazy“ (KKC § 329).
Možno predpokladať, že povinnosti a životy väčšiny duchovných bytostí sú absolútne nezávislé od ľudí. O tom, že majú miesto vo vesmíre, vieme len vďaka posvätným textom, svedectvu svätých či skrze vieru v našich vlastných srdciach. Snažiť sa dokazovať ich existenciu je nielen nemožné, ale – čo je asi ešte podstatnejšie – aj zbytočné. Parafrázujúc svätého Tomáša Akvinského môžeme povedať, že ten, kto v nich verí, žiaden dôkaz nepotrebuje, kým tým, ktorí v nich neveria, žiaden dôkaz nebude stačiť.
TÍ, ČO CHRÁNIA A VEDÚ
Cirkev zároveň v Katechizme cituje slová svätého Bazila, ktorý jasne povedal, že „každý veriaci má pri sebe anjela akoby ochrancu a pastiera, ktorý ho vedie životom“. Kým životy veľkého množstva duchovných bytostí sú pre nás z podstaty veci absolútne nepochopiteľné, slová o anjeloch, ktorých Boh posiela, aby boli pripravení stáť pri nás a chrániť nás pred všetkým zlom, prijímame ako pravdu viery. Svätý Augustín ich opisuje takto: „Anjeli nás sprevádzajú vonku i vnútri, ich oči vždy hľadia na nás a na všetko, čo robíme. Keď sa kdekoľvek zastavíme, aj oni zastanú, keď vykročíme vpred, tak nás sprevádzajú. Ak by sme cestovali do inej krajiny, nasledovali by nás – po súši i po mori. Neustále sú pri nás.“
Sú nám blízki a zároveň vzdialení. S nikým netrávime viacej času než s ochrancami, ktorých nám Boh pridelil na začiatku nášho života, napriek tomu možno nikdy nespoznáme ich meno. „Treba odradiť od priraďovania mien svätým anjelom,“ radí vatikánska Kongregácia pre Boží kult, „okrem prípadov Gabriela, Rafaela a Michaela, ktorých mená sú zahrnuté vo Svätom písme.“
SVӒTCI A ICH STRÁŽCOVIA
Okrem Katechizmu a Svätého písma poznáme aj príbehy zo životov svätých, ktorí výnimočným spôsobom prežívali prítomnosť a pomoc svojich strážnych anjelov.
Veľmi známym príkladom je svätý Páter Pio z Pietrelciny. V liste, ktorý napísal v roku 1913 jednému zo svojich duchovných detí, píše:
„Aké upokojujúce je vedieť, že máme ducha, ktorý nás nikdy neopúšťa, od lona našej matky až po náš hrob, ani na sekundu nás neopúšťa, ani keď sa opovážime zhrešiť. A tento nebeský duch nás vedie a chráni ako priateľ, ako brat. Môže nás potešovať, že tento anjel sa za nás modlí, obetuje Bohu všetky naše dobré skutky, naše myšlienky, naše túžby – ak sú čisté.“
Svätý Ján Mária Vianney, patrón kňazov a spovedníkov, zasa z hĺbky duše vyznal tieto slová: „Strážni anjeli sú naši najvernejší priatelia, lebo sú s nami dňom i nocou, vždy a všade. Mali by sme ich často vzývať. Anjelov veľmi teší, keď nám môžu pomôcť v našich snahách, ak sú v súlade s Božou vôľou. Keď sa nedokážete modliť, skryte sa za svojho dobrého anjela a požiadajte ho, aby sa modlil vo vašom mene.“
SPRIEVODCOVIA NA CESTE K BOHU
Naši strážni anjeli sú bytosti, na ktoré možno až pričasto zabúdame. Majú svoje miesto vo fungovaní sveta, tak ako to Cirkev verí a učí. Spomeňme si na slová Žalmu 91, verše 9 – 16: „Lebo tvojím útočiskom je Pán, za ochrancu si si zvolil Najvyššieho. Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. Na rukách ťa budú nosiť, aby si si neuderil nohu o kameň. Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, leva i draka rozšliapeš. Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim. Obdarím ho dlhým životom a ukážem mu svoju spásu.“
Dovoľme nášmu dobrému a vernému pomocníkovi, ktorého nám Pán na začiatku života pridelil, aby si takpovediac robil svoju prácu. Nezväzujme mu ruky zlom a hriechmi, ktoré páchame. Cieľom je naša spása – život Bohu na slávu, Cirkvi na radosť a svetu na osoh. Ktovie, ak všetko dobre dopadne, možno raz naplno pochopíme, čo všetko pre nás naši anjeli strážcovia urobili, a budeme im môcť aj osobne poďakovať.