Obyčajná matka už pri obliekaní nezošedivie– prišla jar
Určite to poznáte, ponáhľate sa, neviete, čo skôr a vaše dieťa si odmietne obliecť nohavice, pančuchy, bundu, čiapku… Jar prichádza s nádejou, že problematických kusov oblečenia bude menej. A obyčajná matka sa môže zregenerovať, kým príde jeseň.
Obliekanie sa je vo svojej podstate jednoduchá činnosť. Ale pri deťoch môže mať svoje úskalia. Najmä ak treba nosiť oblečenie v rôznych vrstvách. Každá matka na úrovni vie, ako by malo byť dieťa správne oblečené. Vie aj to, že dieťa by malo mať papučky (podľa stupňa modernosti buď barefootové, alebo ortopedické). Aj obyčajné matky to vedia! Ale tieto informácie nepovažujú za smerodajné. Nie sú však úplne beznádejné prípady. Aj deti obyčajných matiek nosia papučky (v zásade u starej mamy). A bežne počujú od svojich mám vetu: „Obleč si tielko, dnes príde babka!“
Niektoré deti sú ako vystrihnuté z obálky časopisu. Nosia vestičky, sukne zladené s tričkom. Nikdy by sa im nemohlo stať, že vyjdú na ulicu v červených pančuškách, ružovej sukni a fialovom tričku. Tak občas chodia deti obyčajnej matky. Tá vie, že kombinácia týchto farieb môže spôsobiť až kolízie okoloidúcich ľudí so stĺpmi dopravného značenia alebo verejného osvetlenia. Ale po vyhodnotení nebezpečenstva situácie sa rozhodne pre cestu menšieho odporu a nechá svoje dieťa vyjadriť svoje emócie radšej šialenou kombináciou farieb ako prenikavými zvukovými efektami.
Hneď na úvod treba povedať, že neexistuje kus oblečenia, ktorý by nemohol byť problematický. Aj nohavice, ktoré malo dieťa včera na sebe, ho dnes môžu tlačiť. Vedci to zatiaľ nevysvetľujú nijak, ale keby to začali skúmať, určite by zistili, že na vine je neustále sa meniace detské telo (alebo nálada).
Štítky, ktoré škrabú
Štítky na oblečení určite majú za cieľ škrabať vaše deti. Zdá sa to ako jednoducho riešiteľný problém – na vyriešenie stačia nožničky alebo nôž (zúfalá matka so značne zvýšeným adrenalínom to zvládne aj zubami). Cvak-cvak a dobrý pocit z vyhratej bitky. Tu však príbeh nekončí. Lebo tie štítky majú svoj význam. A teraz nemám na mysli informácie o správnom spôsobe prania. (S takými malichernosťami sa obyčajné matky nezaťažujú.) Problém začína byť vtedy, keď hľadáte oblečenie v konkrétnej veľkosti pre ďalšie dieťa v poradí, a zistíte, že žiadne nohavice nemajú štítok a musíte ich prikladať k po byte behajúcemu dieťaťu, aby ste zistili, či by mu mohli byť dobré. A to je moment, kedy zistíte, akú dôležitú a nenahraditeľnú úlohu majú štítky na oblečení.
Vrstvy oblečenia predstavujú vrstvy zúfalstva
Tielko, tričko, sveter, bunda, spodná bielizeň, pančuchy, ponožky, nohavice. Každá ďalšia vrstva pochováva vašu dobrú náladu a odhodlanie prísť načas. Veď kto si dáva čas na obliekanie s dostatočnou časovou rezervou (minimálne hodinová rezerva je optimálna)? Lebo nikdy neviete, ako dlho vám budú trvať fázy obliekania.
Fázy obliekania obyčajnej matky s časovou rezervou:
Namotivovaná matka – vyznačuje sa snahou o motiváciu dieťaťa, dôležitý je primeraný herecký výkon, správna intonácia. Zväčša ide o prvú neúspešnú fázu.
Matka s fantáziou – v tejto fáze sa matka, ktorá má ešte dostatočnú časovú rezervu, snaží využiť detskú hravosť. Používa otrepané frázy, ako „ide noha do tunela…“ Obliekanie hrou býva naozaj obľúbené u súrodencov dieťaťa, ktoré sa snažíte takto obliecť.
Fázy obliekania obyčajnej matky v časovej tiesni:
Matka vyjednávač – po zvážení možností a schopností pristupujete k vážnemu vyjednávaniu. Precvičíte si podmieňovací spôsob, vystriedate motiváciu odmenou, po neúspechu prejdete k vyhrážkam.
Násilná matka – slová nemajú zmysel, rozhodnete sa konať. Veď vy to dieťa do toho overalu dostanete, lebo už naozaj musíte odísť a naozaj nemôže ísť v zime von iba v pančuchách. V tejto fáze zisťujete, akú silu má vaše dieťa a strčiť mu nohy do nohavíc je náročnejšie ako obliecť chobotnici silonky.
Rezignovaná matka – po strate ideálov (a s istotou, že určite v dnešný deň nestretnete starých rodičov) prichádza veta: „Obleč si, čo chceš, len už musíme ísť.“
Krkavčia matka – čerešnička na torte alebo klinec do rakvy býva táto veta: „Ak sa neoblečieš, tak ťa tu budem musieť nechať.“ Treba ju ešte podporiť simuláciou odchodu. Ani tá však na niektoré deti nezaberá.
Nestrácať nádej, užiť si prítomnosť
Môže sa to zdať dramatické, ale nezúfajte! Užite si tie chvíle. Možno to znie ako paradox, ale pravda je taká, že toto obdobie netrvá večne. Už len pár dní, možno mesiacov, možno rokov. Raz na to budete spomínať…
Alebo o tom napíšete ako jedna obyčajná matka, ktorej sa zmenil život, keď sa pozerala na svoje dieťa uprostred hysterického záchvatu. Bol to taký zvláštny moment. Dotyk pominuteľnosti okamihu. Keď si uvedomila, že už nikdy nezažije túto konkrétnu chvíľu, chcela si ju vychutnať. Pozerala sa na svoje dieťa s vďačnosťou, a chvíľa, ktorá za zdala byť neznesiteľná, bola zrazu vzácna. A o chvíľu sa stratila.
Snímka: Canva