Obyčajná matka: Rodičovské združenie prinúti dospieť
Chvíľami uvažovala, že bude ako Peter Pan a navždy ostane tak trochu dieťaťom. Možno by jej to aj vyšlo, keby sa rozhodla vzdelávať deti doma. Ale ona svoju päťročnú dcéru poslala do škôlky. A v tej chvíli začala mať neblahý pocit, že dni jej nedospelosti sú zrátané.
Keď bola obyčajná matka ešte len dieťa, myslela si, že keď bude na vysokej škole, bude mať pocit, že je dospelá. Nestalo sa tak. Nepomohla jej ani svadba, práca a narodenie dieťaťa, a dokonca ani narodenie druhého dieťaťa. Napriek všetkým životným udalostiam stále vo svojom vnútri ignorovala dospelosť.
Zlom nastal, keď svoju predškoláčku poslala do škôlky. Už samotný fakt, že sa človek pri odnášaní a vyzdvihovaní dieťaťa stretáva s inými rodičmi, ktorí vyzerajú, že svoju dospelosť zobrali vážne, s obyčajnou matkou zamával. Stále si však nahovárala, že jej sa to netýka. Potom však prišlo rodičovské združenie.
Úvodná časť vedená škôlkou prešla prekvapivo rýchlo, a obyčajná matka si chvíľu myslela, že sa len otrasie a opäť sa bude cítiť krásne nedospelá. Bohužiaľ, bol priestor aj na otázky rodičov. A vtedy to začalo. Keď je v jednej miestnosti asi 80 rodičov a štatisticky každý piaty sa chce niečo opýtať, tak vznikne šestnásť otázok. Každá štvrtá sa zvrhne na diskusiu… Ku každej diskusii majú potrebu sa vyjadriť tí istí aktívni rodičia, ktorí svoju dospelosť posunuli na ešte vyšší level…
Po každej otázke, či sa chce ešte niekto niečo opýtať, sa zdvihla nejaká ruka a nálada obyčajnej matky klesla. Bojovala s nutkavou potrebou pri najbližšej príležitosti zdvihnúť ruku a opýtať sa: „Môžeme ísť už domov?“ Ale neurobila to… Povedala si, že to ešte chvíľu vydrží. A potom jej napadlo, že toto je len začiatok. Éra rodičovských združení sa tak skoro neskončí. Vtedy pochopila, že by už mala byť naozaj dospelá. Ten pocit ju prenikol skrz na skrz -– nebol zrovna príjemný. Obyčajná matka si uvedomila, ako ľahko sa nedospelo žije vo svete dospelých. Ako ľahko sa dá vyhnúť zodpovednosti, schovať sa za druhých, tváriť sa, že sa ma to netýka.
Za posledných šesť rokov zažila obyčajná matka veľa rodičovských združení – patrí medzi skalných fanúšikov triedneho aktívu. (áno, aj taký názov môže mať ZRPŠ). Jej túžba po nedospelosti sa zvykne prejaviť aspoň roztrhanými rifľami. Vo svete dospelých sa naučila prežiť, aj keď stále nie je tak celkom dospelá -– pri voľbe predsedu triedy sa snaží tváriť extrémne nenápadne… Lebo aj dospelosť má svoje hranice.
Snímka: pexels.sk