Obyčajná matka na turné besiedok a vystúpení
Keby ste obyčajnej matke pred rokmi povedali, že sa jej budú slzy tlačiť do očí pri piesni od Tweensiek, tak by vás určite vysmiala. Dnes vám poďakuje, keď jej podáte vreckovku, kým jej dieťa spolu so spolužiakmi na besiedke spieva: „No tak sa neboj mama, aj keď ostávaš sama…“
Blíži sa koniec školského roka – kalendáre rodičov sa začínajú plniť besiedkami, vystúpeniami a koncertami. A tak to má byť. Veď chvíľku hrdosti si za celý dlhý rok naozaj zaslúžime. Len keby to bolo trošku jednoduchšie… Nejedna matka deň pred vystúpením prehľadáva mailovú schránku a hľadá, kde je mail, v ktorom je napísané, čo treba zohnať na tanečné vystúpenie… Keď ho konečne nájde, môže začať rozmýšľať, kde nájde veci zo zoznamu: žltá sukňa, červená sukňa, čierne široké nohavice, biele tričko bez potlače, biele pančuchy…
Poviem vám o jednej obyčajnej matke, ktorá prešla tento týždeň asi dvadsať obchodov. Sukňa, ktorú kúpila dcére však bola veľká – správnu veľkosť nemali. Môže sa vám zdať, že to nie je problém, veď sukňa sa dá zúžiť jednoducho. Rovnako rozmýšľala aj obyčajná matka, keď ju kupovala. A to bola osudová chyba.
V živote občas robíme neuvážené rozhodnutia, ktoré majú svoje následky. Vždy, keď si obyčajná matka sadne k šijaciemu stroju, môžeme to klasifikovať ako neuvážené rozhodnutie. Treba podotknúť, že šijací stroj nie je práve typickým vlastníctvom obyčajnej matky. V prípade tejto konkrétnej je tento, vraj veľmi šikovný prístroj, majetkom jej dcéry. Mohla poprosiť o zúženie sukne ju, ale chcela, aby si dorobila domáce úlohy. Radosť z toho, že zohnala sukňu správnej farby, zatemnila jej úsudok. Mala nevysvetliteľný (samozrejme, mylný) pocit, že to zvládne a pustila sa s vervou do šitia. Entuziazmus obyčajnej matky bol taký veľký, že ho obyčajná ihla zo šijacieho stroja nedokázala uniesť. Obyčajná matka sa najskôr nedala zastrašiť zvláštnym zvukom a skúšala to ďalej. Až keď prišla jej dcéra a vysvetlila jej, že so zlomenou ihlou sa jej to pravdepodobne nepodarí, musela priznať porážku. Sukňu zašila ručne. Zvládla to s dôrazom na funkčnosť, bez akéhokoľvek ohľadu na estetiku. Najväčšia výzva ju však ešte čaká! A už teraz sa desí toho, koľko video návodov si bude musieť napozerať, kým sa jej podarí vymeniť ihlu na šijacom stroji… Pri nastavovaní hornej a dolnej nite potrebovala čas, ktorý mohla využiť aj pozeraním nezostrihanej verzie trilógie Pána prsteňov.
Pri besiedkach a vystúpeniach sa naplno prejaví osobnosť dieťaťa. Niektoré si ju užívajú, iné ju bez záujmu pretrpia, a potom sú tu deti, ktoré prevalcujú emócie. Deti, ktoré veľmi túžia vystupovať, ale strach ich úplne paralyzuje. Taká je aj dcéra jednej obyčajnej matky. O besiedke doma štebotala niekoľko týždňov, nacvičovala ju dokonca aj s mladšími deťmi na ihrisku. Keď však prišiel ten veľký deň, namiesto jej vystúpenia mohla matka iba sledovať, ako plače v náručí učiteľky. Aj jej sa tlačili slzy do očí, lebo zrazu videla seba v predškolskom veku. Poznala ten strach. Chcela by ju povzbudiť a povedať, že z toho vyrastie. Ale nemohla jej klamať. Lebo ona sama vie, ako jej zovrie žalúdok a srdce sa jej rozbúcha neprimeranou rýchlosťou, keď musí vystúpiť pred ľudí. Toho strachu sa asi nikdy úplne nezbaví, ale naučila sa ho prekonať. A má nádej, že raz sa to naučí aj jej neobyčajná dcéra.
Sú však aj iné deti… Také, nad ktorými strach nemá veľkú moc. Ako napríklad jedna trojročná dievčinka, ktorá sa rozhodla zatancovať svojim rodičom. A na otázku, akú pesničku jej majú pustiť, odpovedala bez zaváhania: „Ja to zvládnem aj bez hudby!“ A jej obyčajná mama sa iba zasmiala, lebo vie, že toto dievča nikdy nebude tancovať, ako jej budú pískať.
Vystúpenia sú pre nás obyčajné matky niekedy veľkou výzvou. Pozeráme sa na naše deti – uplakané, neposedné, špárajúce sa v nose, s trápnym výrazom na tvári – a cítime všeličo, len nie tú zaslúženú hrdosť. Prijať svoje dieťa také, aké je, môže byť ešte náročnejšie ako nájsť správne oblečenie, zúžiť sukňu alebo dokonca vymeniť ihlu na šijacom stroji. Pre rodičov je to často najväčšia výzva a pre deti najhlbšia túžba.
Snímka: pexels.com