O Veľkom pôste a Veľkej noci pre deti (a nielen pre ne) alebo Listy z púšte
Jednou z veľkých dilem nás, rodičov, je ako najlepšie sprevádzať naše deti vo viere. My máme 4 deti rôznych vekových kategórií a pri každom z nich nám bežia hlavou otázky, ako im pomôcť vstúpiť do života viery tak, aby sa im stala úplne prirodzenou. Najmä v jednotlivých cirkevných obdobiach uvažujem, kedy sú už pripravené isté pravdy viery pochopiť. Blíži sa pôstne obdobie, ktoré túto dilemu vo mne prehlbuje.
Keď som však spolupracovala na tejto knihe, tešila som sa práve z toho, že sprevádza deti výnimočným spôsobom v pôstnom čase aj cez spoznávanie Božieho slova, prostredníctvom konkrétnych citátov (čo je pre mňa veľmi kľúčové).
Vydavateľstvo Christian project support (VER.SK) nám tentokrát ponúka krásnu, bohato plnofarebne ilustrovanú knihu pre deti a mládež od 8 rokov. Autorka využíva rôzne životné situácie, aby ich prepojila s biblickými postavami a zaklincovala (často) humornou odpoveďou hlavného hrdinu, ktorý svojím listom reaguje na Boží list (Božie slovo). Každý deň si dieťa prečíta zamyslenie prepojené s konkrétnym Božím slovom. Tieto zamyslenia motivujú ku konkrétnej zmene zmýšľania či praktickému kroku, ktorý môže vykonať vo svojom dni. V knihe sú bonusom aj poštové známky – samolepky, ktoré si nalepí do každého dňa k listu – odpovedi hlavného hrdinu.
Túto knihu si môžete zakúpiť u nás na Ver.sk (klikni tu), ale sú dostupné aj v iných kresťanských či v mnohých bežných kníhkupectvách.
A takto knihu uvádza samotná poľská autorka Dominika Stadnicka-Strzembosz:
„Dostávate občas LISTY? Aj od Pána Boha? Samozrejme, každý ich predsa dostáva. Nie každý ich však číta. Tie listy sa volajú Sväté písmo. Vedeli ste, že sú pre vás? Je ich toľko veľa, že ich určite nedokážeme prečítať za jeden deň. Ani za dva. Dokonca ani za štyridsať! Aj keď… štyridsať je v biblickom jazyku presne toľko, koľko stačí na to, aby sa stalo niečo dôležité. A čo dôležité je pred nami? Naša cesta DO NEBA. VEĽKÝ PÔST je časom, ktorý nám má túto cestu pripomenúť. Ako a kadiaľ sa tam ide? To vie, samozrejme, najlepšie Pán Boh. Tiež by ste to chceli vedieť? Nie je nič jednoduchšie, stačí začať odoberať a čítať jeho listy. Každý deň jeden. Od Popolcovej stredy až po Veľkonočnú vigíliu sa nám ich nazbiera celkom dosť. Koľko presne? Môžete si to spočítať aj sami. Určite dosť na DOBRÝ ZAČIATOK.“
…
Ukážka kapitoly ku strede 4. pôstneho týždňa:
Ako Otec
Čo vidíte, keď sa pozriete do zrkadla? Samozrejme, svoj vlastný obraz. Ráno možno trochu ospalý, ale vlastný. Oči, nos, ústa, všetko sedí: Majka. Alebo Ferko. Našťastie nás v noci nikto nevymenil.
A čo vidí babka, keď sa na vás pozerá? Čistú mamičku. Alebo „akoby ste ockovi z oka vypadli“. Dedko vo vás vidí tak trocha aj tetu, ba možno aj vlastného dedka.
Všetci sa na niekoho podobáme. Niekto sa usmieva ako tatko. Niekto má oči ako strýko. Niekto zdedil talent po mamke, iný má zas povahu po babke.
Na koho sa podobal Pán Ježiš? Určite veľmi na svoju mamu. Zaiste mal rovnakú farbu vlasov a taký istý pohľad. Tvar nosa aj bradu – všetky črty musel zdediť po nej, pretože na zemi mal len pestúna, Jozefa. V čom sa mohol podobať na neho? Vo všetkom, čo VIDEL, keď sa naňho pozeral. Možno si rovnako kľakal k modlitbe. Možno mal príjemnú reč ako on. Možno sa rovnakým spôsobom staral o Máriu.
Hľadiac na svojich pozemských rodičov, na mamu, ktorá ho porodila, a na otca, ktorý bol len jeho pestúnom, sa Pán Ježiš naučil, ako byť dobrým človekom. Na koho musel pozerať, aby sa naučil byť Spasiteľom? Na svojho Otca v nebi.
Veru, veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. (Jn 5, 19-20)
Farizeji a zákoníci, ktorým Pán Ježiš vysvetľoval, ako sa podobá na Otca, ničomu z toho nerozumeli. Neboli ako babka, ktorá, hoci nie je učená, by hneď videla, že je to celý Tatko. Pozerali sa naňho tak, že uvideli len obyčajného chlapca z Nazareta, ktorý im berie poslucháčov, lebo ich miluje viac než oni.
Preto sa rozhodli zabiť ho.
Milovaný Bože,
dnes som dostal jednotku z písomky a ocko bol veľmi hrdý. Povedal, že niet nad dobré gény,
načo mu mamka hneď odvetila, že sa naozaj vždy dobre učila.
P. S. Minulý týždeň som dostal štvorku, ale vtedy o génoch nič nepovedali. Čudné, však?
…
Som si istá, že táto kniha nielenže zaujme vaše ratolesti, ale ich aj prevedie Božím slovom a pomôže im ho začať vnímať ako súčasť svojho každodenného života. Ako veľké pozitívum beriem aj to, že knihou nás sprevádza chlapec – keďže pre mňa je vždy ľahšie objaviť knihy pre dievčatá, no tie chlapčenské mi chýbajú viac. Táto teda uspokojí aj chlapčenské publikum (a nielen to).
Hor sa teda do dobrodružstva sprevádzania našich detí! Nech nám v tom aj takéto dobré knihy pomáhajú 😊.
Túto knihu si môžete zakúpiť u nás na Ver.sk (klikni tu), ale sú dostupné aj v iných kresťanských či v mnohých bežných kníhkupectvách.