Anketa o kresťanských médiách: Chcú pôsobiť profesionálnejšie

Oslovili sme piatich šéfredaktorov kresťanských médií, z ktorých traja sú stále v činnej mediálnej službe a dvom vydávanie ich periodika zaniklo. Chceme sa dozvedieť odpovede na týchto päť otázok:

1. Aké publikum oslovuje/oslovovalo vaše médium? V akom počte je/bol dosah na jeho čitateľov?
2. Čo rád/rada čítate, prípadne sledujete?
3. Sú podľa vás na Slovensku zaujímavé kresťanské médiá?
4. Vedia tieto médiá písať? Spomeňte nejaké plusy a mínusy.
5. Čo považujete (považovali ste) za dôležitú výzvu vo vašom médiu?

 

Martin Ližičiar – šéfredaktor novín Slovo+ a webovej stránky slovoplus.sk

1. Najviac a najčastejšie nás čítajú mladí ľudia vo veku 25 – 45 rokov. Sú to najmä mladé rodiny s menšími deťmi, ktoré „bojujú“ vo svojom manželstve, v rodine či vo výchove. A do toho všetkého chcú žiť naplno s Bohom a naplno vieru.

V tlačenej forme „dočiahneme“ mesačne na 10 000 ľudí (tzv. čítanosť novín), na webe cez magazín slovoplus.sk oslovíme priemerne za mesiac okolo 130 000 čitateľov.

Toto je gro. Druhá najväčšia čitateľská skupina sú ľudia pod 25 rokov, potom nasledujú čitatelia nad 45 rokov.

2. Neviem odpovedať konkrétnymi menami médií. Je to síce dosť diplomatická odpoveď, ale sledujem skutočne veľa kanálov a v nich si vyberám to, čo je spracované dobre, kvalitne a poctivo. Aj slabšie médium vie prekvapiť, rovnako ako to dobré sklamať.

Ale aby som predsa len dal konkrétne meno, v poslednom čase sa rád a často vraciam na stránky www.nm.sk (Nové mesto – portál, ktorý patrí pod spiritualitu Hnutia fokoláre).

3. Snažia sa o to, ale mohlo by to byť lepšie. Nechcem byť pesimista, no pozerám na to ako človek, ktorý má za sebou sedem rokov so Slovom+. Narážame na viacero mantinelov:

Kresťanské médiá fungujú sa naučili sa žiť z mála a riešia len najnevyhnutnejšie veci, čo môže byť na jednej strane efektívne, nad druhej životohrozujúce a ľahko to môže „zlomiť krk“, keď nastane nepredvídateľná situácia.

Samozrejme, nie je všetko iba o peniazoch. Sú medzi nami aj ľudia študovaní, nadaní a kreatívni. Mnohí však potrebujú zlepšovať sa, cvičiť (absolvovať školenia a kurzy). Mnohí potrebujú mať priestor na kvalitu, nebyť tlačení do kvantity. Ak chceme „bežať na dlhé trate“, musíme myslieť systematicky, aby sme mohli „bežať“ nielen mesiace, ale roky.

Veľmi by som si prial, aby tá kreativita, vynaliezavosť a originalita kresťanských médií mohla byť podporená dostatočnými prostriedkami. Vtedy by sme mohli ľahšie dýchať a mať viac energie.

4. Neviem na to odpovedať všeobecne – každé médium (vrátane nášho) má svoje mínusy aj plusy. Niekto je lepší v originalite textov, iný zasa v jazykovej korektúre. Niekde robí redakcia poctivú novinársku prácu, inde prináša formát povzbudení, katechéz či svedectiev – každý text však má svoje miesto a svojich čitateľov. Základ je splniť základné profesionálne výzvy: nemať v textoch chyby a nezverejňovať nepodložené informácie. Bonus je vycítiť, čím čitatelia žijú a čo ich osloví.

Jediné, čo môže byť nášľapnou mínou je, ak sa ktokoľvek sám onálepkuje titulom kresťanský alebo katolícky projekt a v textoch uráža a zosmiešňuje nielen biskupov, ale samého pápeža. Je viac takýchto projektov.

5. Od začiatku sme sa rozhodli, že chceme prinášať evanjelium zrozumiteľne a príťažlivo. Nepoužívať náročný náboženský jazyk, ale pritom prinášať v jednoduchých (ale zároveň hlbokých) textoch vieru a náuku Cirkvi. Oslovovať najmä príkladom a vzormi ľudí okolo nás. Toto je naša výzva.

A druhá výzva je mať dostatočný počet pravidelných darcov, ktorí nás podržia, nech sa udeje čokoľvek (napríklad aj COVID-19). Slovo+ sa snažíme celý rok podporovať na viacerých kanáloch (vydávanie a predaj kníh, eshop, inzercie), ak sa však udeje čokoľvek nepredvídateľné, rýchlo to ohrozí našu činnosť. S tým teraz bojujeme a to nás „prekvapilo“.

 

 

Alena Ješková, bývalá šéfredaktorka zaniknutého časopisu Miriam

1. Prevažne ženy rôznych vekových kategórií – hlavne 40 až 60-ročné, ale čítali nás i mladšie, i staršie, i chlapi.

Vydávali sme väčšinou 2 000 kusov, v istom čase až 5 000, ale tie sa nepredali všetky. Tých 2 000 aj kolovalo medzi viacerými ľuďmi. Neviem presne, koľko.

2. V každom životnom období niečo iné. Pred pár mesiacmi som dokončila asi štyri až päť rokov trvajúce čítanie ženských kresťanských románov. Moja top autorka je Tessa Afsharová, hneď za ňou Tamera Alexanderová. Tiež mám rada Lauru Frantzovú, DaniPettreyovú a Julie Klassenovú. Ale cez Vianoce som napríklad siahla aj po rakúskom psychiatrovi a psychoterapeutovi, zakladateľovi logoterapie Viktorovi Franklovi – zaujali ma jeho zápisky o zážitkoch z koncentračného tábora počas druhej svetovej vojny. Čítala som to v origináli kvôli profesionálnemu rozvoju v nemčine. Sledujem audioknihy, poviedky, básne na webe v nemčine, púšťam si v tomto jazyku na Netflixe rôzne filmy. Milujem dobré filmy. Máme ich doma kopec na DVD-čkach, požičiavame ich susedom, mojim kamarátkam. Mám rada psychologické filmy, rodinné, historické, životopisné, muzikály… Nemusia byť vôbec prvotne kresťanské. No a stále čítam detskú literatúru, aby som ako učiteľka slovenského jazyka vedela odporučiť žiakom kvalitu. Pre seba si rada čítam aj nemeckého benediktína Anselma Grüna. No a, samozrejme, Božie slovo. A z neho vychádzajúce denné zamyslenia pre Milovanú Princeznú od Sheri Rose Shepherdovej. Neviem vám to objasniť prečo, ale už roky ma fascinuje príbeh Anny Kareninovej od L. N. Tolstého…
3. Priznám sa, že ich už málo sledujem. Nemám na ne čas a ani veľmi chuť.
4. Jasné, že vedia. To, čo som čítavala, bolo dobré. Napríklad aj vy – Slovo plus. Aj KN majú svoju cieľovú skupinu a pracujú v nej kvalitní ľudia. Je x stránok, webových portálov, ktoré sú dobré. Postoj, zastolom a pod. Prinášajú aktuálne veci, moderným jazykom zachytené. Ale tu nejde len o schopnosť písať – tú majú ich redaktori. Skôr mám pocit, že tie čisto akože kresťansky vyprofilované médiá sú v niečom choro podobné kresťanským politikom, ktorí sa už podľa mňa (môžem sa, samozrejme, mýliť, je to len subjektívne) predháňajú v nezdravej rétorike a očakávaniach od celého národa. Mne osobne prekáža, ak je niečo len čisto katolícke, ak tam nie je spolupráca, a teda aj spoluúčasť a prínos iných kresťanov. Ja som sa už nasýtila, niekedy mám pocit, že až presýtila tých stále sa opakujúcich kresťanských tém. Viem, že to môže vyznieť všelijako, akože Ješková je mimo či v kríze, ale neviem to asi lepšie vyjadriť. Nie. Ja mám deti, ktoré majú také problémy, na ktoré neexistujú instantné riešenia, ani typu „modlím sa a Pán Boh pomôže a vyrieši“… Už nejaký čas si myslím, že by nemali vôbec existovať čisto len kresťanské médiá. Ale že to naše, tie naše hodnoty, naše postoje… by sa mali objavovať vo všetkých iných médiách, že by sme sa mali infiltrovať do médií, ktoré my tak nechutne nazývame „svetské“ a tam pôsobiť. Ako sa kresťania postupne rozložili naprieč mnohými, ak nie aj všetkými politickými stranami a podarilo sa im konečne poraziť Smer. S priateľmi dávnejšie polemizujeme o tom, či je dobré, aby tu bola jedna kresťanská strana, napríklad KDH… Mne sa väčšmi páči dnešný stav. A to veľmi úzko súvisí s médiami.
5. Písať zaujímavo, prinášať poznanie, že žena je milovaná Ježišom – Kráľom, že Boh hovorí k človeku a praje si s ním hlboký vzťah založený na dôvere a otvorenej komunikácii. Výzvy boli boj s časom, s financiami, s vlastnými ľuďmi z Cirkvi, ktorí nás nechápali = nepodporili, nevedeli sme sa sprofesionalizovať, t. j. na úroveň zamestnania = živobytia. Najslabšie miesto u mňa je, že som nedokázala vychovať nástupcu, ktorý by Miriam po mne prevzal a viedol ďalej.

Ale po roku a pol neexistencie časopisu som zaň vďačná, že štrnásť rokov vychádzal. Mal svoju misiu, mal svojich vďačných a verných čitateľov, mal tu svoje miesto. Asi je aj škoda, že už nie je. Ale možno ho už nie je treba. Je tu veľa iných kvalitných kanálov Božej milosti a priazne. Boh má svoje cesty a my by sme mali byť vnímaví na iné, modernejšie spôsoby, cesty, kade chce Duch Svätý vanúť dnes.

 

 

Andrea Mikolášiková, šéfredaktorka portálu zastolom.sk

1. Portál zastolom.sk je portál, ktorého misiou je sprevádzať kresťanské rodiny na ceste viery. Našou túžbou je prinášať povzbudenie a zároveň praktické inšpirácie mladým rodinám s deťmi vo veku 0 – 10 rokov. Táto cieľová skupina vlastne zrkadlí nás tvorcov. Tvoriť zastolom.sk nás všetkých baví, pretože sa prostredníctvom neho len delíme o to, čo zaujíma nás samých. Tým, ako zrejú naše manželstvá a rastú naše deti, pribúdajú aj témy, ktoré tento posun pokrývajú. Z facebookových štatistík vidíme, že naši čitatelia majú priemerne 25 – 40 rokov a prevažujú medzi nimi ženy.

Mesačne portál zastolom.sk navštívi priemerne 20 000 originálnych návštevníkov. Približne 50 % sú vracajúci sa návštevníci, takže odhadujeme, že „zastololácku“ komunitu tvorí približne 10 000 čitateľov.

2. Čítam nie všetky, ale mnoho článkov, ktoré publikujeme na zastolom.sk. Čítať všetky články majú totiž na starosti kolegyne. Dianie vo svete sledujem prostredníctvom portálov postoj.sk alebo aktuality.sk. Večer po uložení detí si rada čítam duchovnú literatúru. Na Instagrame sledujem Niku Macinskú, ktorá začínala s blogom Denník mamy ôsmich detí. S deťmi čítam všakovakú detskú literatúru, moja obľúbená detská autorka je Astrid Lindgrenová, užívala som si so synom aj čítanie Narnie od C. S. Lewisa. Rada by som čítala viac beletrie.
3. Som presvedčená, že sú. Z tých online viem, že dobrú prácu robí napríklad vaše slovoplus.sk, bezhraničná.sk či už spomínaný postoj.sk, hoci ten sám seba považuje za konzervatívny denník, no ja si ho dovolím spomenúť medzi kresťanskými médiami. Musím sa priznať, že printové médiá veľmi nesledujem a telku nemáme, no viem, že aj TV Lux vie priniesť kvalitný obsah.
4. Vďaka za túto otázku, no necítim sa kompetentná na ňu odpovedať, keďže kresťanské médiá (okrem konzervatívneho denníka postoj.sk) nesledujem veľmi intenzívne.
5. Hm. V prvej chvíli mi prišlo na um že: „Fu. Tých výziev je veľa.“ Keď som si však túto otázku nechala chvíľu prejsť hlavou, uvedomila som si, že to, k čomu ma viedol počas posledných mesiacov Boh, bol svojím spôsobom opak nejakého to do listu, ktorým by sme mohli zabezpečiť, aby portál fungoval profesionálnejšie, aby prinášal viac nových tém, aby mal väčší dosah, aby spolupracoval s viacerými partnerskými organizáciami, aby sme v eshope prinášali ďalšie nové nástroje na výchovu detí ku viere, aby… To, čomu ma Boh počas posledného roka učil, bolo – a to je aj moja odpoveď na vašu otázku a ďakujem za ňu, pretože mi pomohla si toto naformulovať – stíšiť sa v ňom. Teda ako výzvu pre zastolácky tím vnímam stíšenie sa v Bohu. Verím, že keď do tohto vojdeme my ako tím, prejaví sa to aj navonok v našej službe.

 

 

 

Andrej Kmeťo, bývalý šéfredaktor zaniknutého časopisu Nahlas

1. Nahlas oslovoval najmä publikum vo veku 25 – 40 rokov, viac mladé ženy než mužov. Tlačené vydanie malo s nákladom 2 200 kusov dosah na 5 700 ľudí, na Facebooku sme boli v spojení so 4 500 fanúšikmi. Výzvou a cieľom bolo prinášať povzbudenie vo viere a inšpiráciu pre živý osobný vzťah s Bohom pre našich čitateľov, tomu sme prispôsobovali témy článkov aj respondentov na rozhovory či príspevky.
2. Aktuálne sledujem klasické kresťanské médiá sporadicky. Zo zahraničných je pre mňa inšpiráciou Relevant s témami z prieniku viery, kultúry a života. Zo sledovania klasických médií som sa oveľa viac posunul k sledovaniu zaujímavých slovenských a zahraničných kresťanských osobností na Instagrame a Facebooku. V ich zdieľaných fotkách, príbehoch, blogoch a videách nachádzam inšpiráciu, ktorú mi kedysi prinášali médiá.
3. Za zaujímavé a príťažlivé pokladám, keď mediálny počin obohatí väčšiu skupinu ľudí, než je pre nich zaužívané, a to nielen v oblasti viery, ale aj širšie v oblasti hodnôt. Príkladom je kniha Klub nerozbitných detí z dielne Postoja, ktorý obohacuje tisíce rodín.
4. V tradičných médiách mi chýba väčšia odvaha a diskusia o témach zo širšieho pohľadu než len z pohľadu viery. Aj v novších kresťanských médiách stále pozorujem príklon k zbožným radám, ako správne žiť kresťanský život namiesto budovania ľudí k vyzretým osobnostiam, ktoré budú prinášať hodnoty evanjelia do každej oblasti. Vtedy zostávame stále vo vlastnej bubline a nie sme príťažliví.
5. Odvážnejší mediálny počin v tejto oblasti je teda výzvou, ktorú by som rád videl naplnenú.

 

 

Lukáš Košťál – šéfredaktor portálu bezhranicnalaska.sk

1. Náš web oslovuje predovšetkým mladých kresťanských čitateľov vo veku 18 – 34 rokov, ktorí tvoria 64 % z celkovej návštevnosti webu. 13 % našich návštevníkov je vo veku od 35 do 44 rokov.

V aktuálnom roku máme návštevnosť v priemere tridsaťtisíc používateľov mesačne. (Najviac návštevníkov prichádza zo sociálnej siete Facebook, a to predovšetkým z našej vlastnej FB stránky Bezhraničná láska.)
Veľmi nás teší, že okrem slovenských čitateľov nás čítajú aj naši českí bratia a sestry (84 % na Slovensku a 7 % v Českej republike).

2. Keďže koordinujem projekt o vzťahoch, musím sa priznať, že najviac čítam knihy a články o vzťahoch. No nielen o tých partnerských, ale aj o vzťahoch s ľuďmi, vzťahoch sám k sebe a tiež o vzťahoch k nebeskému Otcovi – pretože práve tento vzťah vo veľkej miere ovplyvňuje aj naše terajšie alebo aj budúce vzťahy.
   Aby som to neprehnal s tematikou o vzťahoch, moju psychohygienu riešim trochu netradične – a to sledovaním politického diania, hlavne na Slovensku.
   Samozrejme, snažím sa čítať knihu kníh – Bibliu.
3. Určite sú, a isto sú aj kvalitné. Aj keď vždy je čo vylepšovať. No často im v tom bráni nedostatok financií, keďže tieto kresťanské médiá finančne nepodporuje Cirkev. Medzi ne určite zaraďujem aj Slovo plus, ktoré si občas aj ja rád prečítam. No a ak mi raz Pán požehná rodinu, určite sa stanem čitateľom podľa mňa kvalitného webu pre rodiny – zastolom.sk.
   Čo sa týka politického diania, rád si pozriem konzervatívne médium postoj.sk. I keď, priznám sa, občas ma nahnevajú.
   TV Lux považujem za kvalitnú televíziu, za ktorú sa ako katolík nemusím hanbiť. Nie sa ani čomu diviť, keďže toto médium má peknú finančnú podporu z ich Klubu priateľov a hlavne z Cirkvi.
   Keď však chceme, aby nezanikli a fungovali kvalitne aj iné kresťanské médiá, je potrebné získať financie na ich prežitie a skvalitnenie.
   Naše médium tu nebudem spomínať, či je kvalitné, to nech zhodnotia naši čitatelia. Ja len spomeniem, že náš web je na Slovensku jediný svojho druhu a zamerania. Keďže sa ako jediný tematicky zameriavame na formovanie a povzbudzovanie v oblasti partnerských vzťahov.
4. Myslím si, že na túto otázku som už odpísal v predošlej odpovedi na otázku.
5. Písať kvalitne, nie povrchne (nepísať články, ktoré budú mať za každú cenu vysokú návštevnosť, ale ktoré budú reálnym prínosom pre čitateľov).
   Naším obsahom na webe (tiež na Instagrame a Facebooku) chceme prinášať viac svetla nielen do partnerských, ale aj iných vzťahov.
   Okrem toho je našou výzvou nebyť imitáciou iného webu, ale si aj naďalej zachovať svoju jedinečnosť (originálnosť).
   Na záver mi nedá nespomenúť dôležitú výzvu nielen pre naše médium, ale isto aj pre ďalšie kresťanské médiá, a to je nielen prežiť, ale aj pracovať na skvalitňovaní webu, článkov, facebookových postov a na rozširovaní Božieho kráľovstva vo svete internetu, a to aj cez platenú reklamu, na celé Slovensko (prípadne aj do Česka).
   A na toto všetko sú potrebné ochotné srdcia ľudí, aby Boh mohol konať cez nich.
   Chceme sa viac modliť za naše médium a ďalšie médiá, ktoré to tiež potrebujú. Nech nám Pán ukáže, ako ísť ďalej, aby sme nezanikli tak, ako už, žiaľ, zaniklo niekoľko kvalitných kresťanských médií.