O eutanázii s lekárkou Máriou Svatošovou
Pluralita osobných názorov áno, ale iba vnútri neprekročiteľných mantinelov.
V diskusiách zástancov uzákonenia beztrestnosti eutanázie a ich odporcov sa tradične opakujú niektoré témy. Spomeniem aspoň tri z nich:
1. „Eutanázia sa tak či tak deje, takto bude aspoň pod kontrolou“
Kedykoľvek to počujem, pýtam sa na zdroj tejto informácie. Jedna pani povedala? V takom prípade to nemá žiadnu váhu. Alebo dotyčný pozná páchateľa tohto trestného činu? Ak áno, potom je jeho povinnosťou trestný čin ohlásiť a nezamlčať.
2. „Sloboda má väčšiu hodnotu ako život“
Sloboda je veľká hodnota, ale ak ma niekto zbaví života, zároveň mi – neodvolateľne a nenapraviteľne – zoberie aj slobodu. Ak ma niekto alebo niečo zbaví vonkajšej slobody (väzenie, „uväznenie v tele“ – napr. kvadruplégia), zostáva mi sloboda vnútorná, vrátane šance v budúcnosti prehodnotiť hierarchiu svojich hodnôt a v novej životnej situácii dokonca objaviť skrytý zmysel.
Nedávna história našej krajiny pozná hrdinov, ktorí položili život za slobodu. Takéto osobnosti si pripomíname s obdivom. Určite mi dáte za pravdu, že sú na míle vzdialení samovrahom, ktorým naopak bránime, aby si vzali život. Tí prví slobodne prekonali svoju lásku k životu láskou k presahujúcim hodnotám. Tí druhí sa zriekajú života zo zúfalstva. Nie každá ľudská voľba obsahuje rovnakú mieru slobody. Sloboda závisí aj od motivácie, práve tá určuje mravnú hodnotu skutku. Inak povedané – keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté.
Otázka teda znie: Sú ľudia, žiadajúci eutanáziu, vo svojej voľbe skutočne slobodní? Nemajú ich motivácie a vplyvy, ktoré ich k takýmto úvahám vedú, omnoho bližšie k zúfalstvu samovrahov, ako k slobodnej voľbe hrdinov?
3. „Pokroku bránia iba veriaci“
„Pokrokom“ je v tomto kontexte myslené úmyselné beztrestné usmrtenie človeka, teda eutanázia. Definícia veriaceho a neveriaceho je jednoduchá. Obaja uznávajú existenciu prírodných zákonov, v tom nie je rozdiel. Veriaci navyše uznávajú existenciu Zákonodarcu a žijú s ním vo vzťahu. Zatiaľ čo neveriaci existenciu Zákonodarcu popierajú.
Česi sú označovaní za jeden z najateistickejších národov. Napriek tomu väčšina dodržuje piate prikázanie „nezabiješ“. A keď ho niekto poruší, vo svedomí pocíti, že urobil niečo, čo sa robiť nemá. Pre mňa je to postačujúci dôkaz toho, že Desatoro máme všetci vpísané v srdci. To sú tie mantinely, ktoré mám na mysli, keď hovorím: „Pluralita názorov áno, ale iba vnútri neprekročiteľných mantinelov.“ Ich prekračovanie znamená píliť si pod sebou konár. Môžeme. Máme slobodu. Ale s dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.
MUDr. Marie Svatošová – zakladateľka českého hospicového hnutia, lekárka a spisovateľka