O čom rozprávať s Novonarodeným

Ježiš je tu. Na slame v jasliach leží malé dieťa so silou odpustenia. Prichádza čas, keď pred ním pokľakneme, aby sme s ním prehodili niekoľko slov. O čom? O nás. O živote. O prešľapoch minulých dní i mesiacov. Ako na to? Možno aj takto.

Pri jasličkách

Upokoj sa. Porozhliadaj sa po okolí. Si vo vzácnej spoločnosti. Tí okolo teba vedia viac ako ľudia vo svete. Vedia, že v tom malom a bezbrannom dieťati je Kráľ kráľov, Záchranca tvojej duše pre večnosť. Uvedom si, že vie o tebe všetko. A hoci by si sa bránil poznať pravdu a chcel by si posunúť hranice, bolo by to márne.

Jeho reč je iná. Pozýva ťa: „Poď, rád sa s tebou stretnem a zmažem stopy, ktoré ťa viedli po cestách tohto sveta.“

 

Buď vôľa tvoja

Začnime modlitbou Otče náš. Pravidelne ju odriekame. Ak nie doma, tak v kostole alebo pri štedrovečernom stole.

Seba samých Presviedčame , že život je iba „náš“ a môžeme robiť, čo sa nám páči.“ Nedokážeme sa zastaviť pri slovách: „Buď vôľa tvoja. Ako v nebi, tak i na zemi.“

Zamyslime sa: Naozaj si prajeme, aby nám Boh „hovoril do nášho života?

Alebo si zariaďujeme veci len podľa seba? A ak príde niečo nečakané, ťaháme ho za „rukáv“ a prosíme: „Pane, pomôž, zachráň nás.“

Vyznajme pred Ježišom, ako to s nami v skutočnosti je. Odprosme ho za chvíle, keď vyhlasujeme samých seba za „pánov“ nad naším životom. Odhoďme egoizmus a prosme o pokoru, aby sme vedeli prijať jeho plán lásky a počúvať jeho slovo.

Neskrývajme sa za vieru a za slová, že sme veriaci.

Uveriť znamená prijať to, čo je pre nás neznáme. Je to, ako keď malé dieťa drží za ruku otca a dovolí mu, aby ho niekam viedol. Nevie, kam kráča. Ale kráča práve preto, lebo vie, že jeho ocko ho miluje.

Koľkokrát sme sa stratili v našich predstavách a vyhlásili sme ich za správne?

Teraz je ten čas, keď ich môžeme položiť na slamu a prosiť Ježiša, aby ich prikryl svojím milosrdenstvom.

 

Predsavzatia a sľuby

Začína sa to zväčša na Nový rok. Do diárov si zapisujeme predsavzatia a deklarujeme ich aj nahlas. Sľubujeme, že zmeníme svoj život. Odbúrame z neho zlozvyky, dokončíme, čo sme začali.

Prejde však niekoľko dní a na svoje sľuby akoby sme zabudli. Tvárime sa, že sme ich vlastne ani nikdy nevyslovili či nenapísali.

Zamyslime sa, čo všetko sme počas uplynulých mesiacov chceli zmeniť. Koľko sme toho nasľubovali doma, v rodine, v práci, či našim priateľom. Niečo sme nesplnili z lenivosti či z nedbalosti, ale iste v živote nájdeme aj také sľuby, ktoré nemôžeme naplniť bez pomoci zhora.

Pamätajme, že to nie sme my, kto má moc nad životom. Je to Boh, ktorý hovorí:

„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ja vás posilním.“

Ako často k nemu prichádzame? Hovoríme mu počas roka o svojich túžbach, plánoch, o tom, čo potrebujeme? Ako často mu ďakujeme za to, čo sa nám podarilo? Teraz je tá príležitosť.

Vyznajme sa pred ním zo všetkých nesplnených sľubov a predsavzatí, ktoré sme si dali.

Odovzdajme mu život a prosme ho o dar múdrosti. Aby sme nielen sľubovali a vydláždili si cestu života dobrými predsavzatiami, ale aby sme ich premenili na skutky lásky.

 

Medzi vami to tak nebude

Nik z nás nechce byť posledný. Najradšej by sme boli tí, ktorým dávajú prívlastky ako: prví, najlepší, najúžasnejší, najpokornejší, najzbožnejší.

Aby sme to dosiahli, sme pripravení predrať sa k svojmu cieľu, ako sa hovorí aj „cez mŕtvoly“

Ponižujeme iných, ohovárame, očierňujeme. Zveličujeme ich chyby. A to len preto, aby sme boli obľúbení v očiach tohto sveta. Aby sa nám dostalo pochvaly a uznania. Sme vďační za to, ak máme fanklub obdivovateľov, poprípade nasledovníkov.

Ponižovali sme svojich bratov a sestry v Kristovi, ohovárali sme ich, očierňovali.

Zamyslime sa nad tým, koľko neprávd či poloprávd vyšlo z našich úst len preto, lebo sme na prvé miesto postavili vlastnú osobu. Chceli sme viac porovnávať ako milovať.

Vyznajme malému Ježišovi a pomenujme v Duchu a v pravde, aké sú naše vzťahy. On sám vie, že to nie je jednoduché a rozumie nám. Preto prichádza s návrhom, ktorý je nezmeniteľný. Svojim učeníkom povedal: „Medzi vami to tak nebude. Ak bude chcieť byť medzi vami niekto prvý, nech je sluhom všetkých.“

Prosme ho, aby sme viac milovali ako súdili a aby sme sa stávali budovateľmi vzťahov, nie porovnávateľmi schopností a zručnosti.

Ježiš ako priateľ

Ak sme aj pokrstení, neznamená to, že poznáme Ježiša. Môžeme poznať celé Sväté písmo, a predsa nemusíme mať s ním dôverný vzťah. Môžeme byť každú nedeľu a možno aj v týždni prítomní na svätej omši, a aj tak sa s Ježišom nemusíme stretnúť. Môžeme prijímať sviatosti a aj tak môžeme byť od Božieho kráľovstva ďaleko. A to len preto, že sme odpojili od viery srdce. Ochotu meniť svoj život. Pretaviť prečítaný príbeh z evanjelia do všedného dňa.

Zamyslime sa, ako je to v skutočnosti s nami. Meníme svoj život podľa toho, čo čítame v evanjeliu: Poznávame Božieho syna aj v bezdomovcovi? Sú záležitosti cirkvi, aj našimi? Alebo si povieme: „Mňa sa to netýka!“ Môže sa nám stať, že budeme vieru prezentovať ako súkromnú záležitosť. Prežehnať sa v reštaurácii len vtedy, keď sme si istí, že nás nik nevidí. Pre „istotu“ nosiť na zápästí červenú šnúrku proti urieknutiu. A tak „ticho“ deklarovať, že akási farebná cverna má väčšiu moc, ako Ježiš.

Vyznajme pred malým Dieťaťom v jasliach, že nie vždy bol na prvom mieste v našom živote. Že nie vždy sme boli naňho hrdí a prosme ho, aby prijal skutky každého prežitého dňa.

 

Kľačať pred jasličkami a nanovo načítavať vo svojej duši príbeh Vianoc je jedna vec.

Oveľa dôležitejšie je odovzdať všetko, čo nás trápi, bolí. I to,  na čo sme už zabudli.

 

„Pane Ježišu, znova sa odovzdávam do tvojich rúk. Daj mi vieru, že hoci si malý, máš moc pretvoriť moje srdce. Srdce, ktoré si často myslí, že vie, čo je dobré a čo je správne. Pretvor prosím aj moju myseľ, aby som sa s radosťou a s pokorou odovzdával do tvojej vôle. A ak chceš, obdaruj ma poznaním a silou, aby som pomáhal tým, čo to najviac potrebujú. Rozpáľ vo mne túžbu po tebe, aby som ťa nielen poznával, ale čoraz viac sa ti pripodobňoval a videl ťa v deťoch i v dospelých. Amen.