Novomanželia Poláčkovci: Hovoriť si každý deň „Ľúbim ťa“
Andrea a Lukáš Poláčkovci sa brali v máji minulého roka. Na Vianoce už boli traja. Dovolili nám nazrieť nielen pod pokrievku svojho manželského života.
Cesta Andrey a Lukáša k Bohu nebola rovnaká. U Lukáša bola skôr priama, viedli ho k nemu rodičia už od detstva. Jeho mama mu ako dieťaťu pripomínala, že aj keď ho ona nevidí, Pán Boh sa pozerá stále. Práve toto uvedomenie si ho uchránilo od množstva nepríjemností, ale občas dúfal, že Pán Boh prižmúri oko. Odmalička veril, že nie je náhoda, že je tu. Spomína, ako mu raz učiteľka náboženstva povedala, že dôkazom existencie Bohu je naše svedomie. A on tomu uveril.
U jeho manželky to také jednoduché nebolo. Pochádza z veriacej rodiny, bola pokrstená ako gréckokatolíčka, no od detstva viac praktizovali rímskokatolícku vieru a jej babka bola evanjelička. Vraví, že práve vďaka tomu je väčšmi otvorená a nemyslí si, že jej viera je tá najpravejšia a najlepšia. Jej cesta k Bohu bola však strastiplná. Ale priznáva, že jej trvalo tridsaťtri rokov, kým sa dostala na pomyselnú Golgotu. „Tam som zomrela samej sebe a až vtedy som sa úplne odovzdala do rúk milostivého Boha. A teraz kráčam po novej ceste, nová,“ úprimne priznáva.
Obaja hovoria o zlomoch vo svojich životoch, ktorých bolo viac, keď si uvedomili, že Boh je naozaj živý. Andrea spomína na krásny aprílový deň, keď stála pri kríži na ich sídlisku v Bardejove. Ako márnotratná dcéra sa vrátila k rodičom, bez práce, bez peňazí, bez lásky a zdravia. Celkom jasne si spomína, ako vtedy vyriekla: „Tak, Ježišu, tu ma máš, ja viac nevládzem. Dávam ti svoj život a urob si s ním, čo len chceš.“ A Boh začal konať. Andrea hovorí, že to bolo najlepšie rozhodnutie v jej živote. „Ježiš je pre mňa všetkým, ale nie vždy tak aj konám. Je mojím priateľom, dôverníkom, pomocníkom a rozhodne tým najlepším režisérom môjho života,“ dopĺňa.
Lukáš vraví, že keď Pánu Bohu dovolíme, dá nám druhú šancu a v podstate nám niekedy prináša do života tie isté situácie viackrát a je len na nás, či sa poučíme, alebo chyby zopakujeme znova. „Len ak o ťažkých rozhodnutiach rozprávame s Bohom, dávame mu príležitosť konfrontovať naše rozhodnutia a buď si ich obhájiť, alebo počkať, čo od nás žiada on,“ vysvetľuje.
UČIŤ SA POČÚVAŤ BOHA
Manželia sa snažia prejavovať vieru aj vo svojej práci. Hoci, ako priznávajú, nie vždy sa im to darí tak, ako by si predstavovali. Andrea sa snaží pri práci v Rádiu Lumen myslieť predovšetkým na ľudí, poslucháčov, ktorým chce rôznymi projektmi pomáhať, a myslí na Boha, že mu takto robí „promo“.
Lukáš pri svojej práci často prosí Boha o pomoc pri pracovných rozhodnutiach a rokovaniach. Uvedomuje si, že by mu mal viac ďakovať, pretože pri tom množstve najazdených kilometrov a stresov je veľmi rád, že sa mu darí vracať sa domov k manželke. Vo svojej práci riadi tím ľudí a na spôsob, ako ich správne viesť a rozvíjať ich potenciál mala veľký vplyv kniha Lead like Jesus (Viesť ako Ježiš).
„Nikdy som si pri čítaní Svätého písma neuvedomoval, že Ježiš nám svojou činnosťou smerom k apoštolom dával ideálny príklad manažéra, ktorý svojim ľuďom ukazuje nielen cestu, ale im aj umožňuje osobnostne sa rozvíjať,“ tvrdí Lukáš.
Vieru sa snažia prejavovať aj vo svojom manželstve a aplikovať ju v každodenných situáciách. Vyhýbať sa správaniu či zmýšľaniu, pri ktorom už začína ťukať na dvere duše svedomie. Učia sa počúvať Boha, dôverovať mu, robiť to, čo od nich žiada a ďakovať za všetko, čo majú. Snažia sa pomáhať slabším, ktorým bolo dopriate menej ako im, pestovať si vzájomnú lásku a aj si odpúšťať. „A v tomto všetkom každý deň zlyhávame, ale je úžasné, že si to vieme v slabých chvíľkach navzájom pripomenúť, pretože je to oveľa náročnejšie, ako len chodievať v nedeľu do kostola a občas sa pomodliť,“ hovoria.
POVEDZTE SI KAŽDÝ DEŇ: ĽÚBIM ŤA
Ich cesta k manželstvu nebola jednoduchá. Lukáš opisuje, ako ho dnes mrzí, že sa nezoznámili skôr, ale verí, že v tom bol Boží zámer a možno si o to väčšmi teraz vážia spoločný manželský život.
V žití manželstva kresťanskými manželmi je podľa nich najdôležitejšie mať Boha pri sebe, čerpať z jeho lásky, navzájom si ju darúvať i ďalej rozdávať. Ako dôležité veci tiež vnímajú toleranciu, schopnosť si odpustiť a nenechať svoje ego ovládať emócie. Pri sobáši im kňaz doslova prikázal: „Lukáš, povedz jej každý deň, že ju ľúbiš, a ty, Andrea, tiež mu to hovor.“ A tak ešte neprešiel deň, aby si to nepovedali.
Nielen kresťanskí manželia by si, podľa nich, mali dávať obzvlášť pozor, aby nestratili úctu jeden k druhému. Andrei sa páči definícia: „Manželstvo nie je koncom lásky, ale začiatkom, ktorý by sa mal stále prehlbovať a zdokonaľovať.“ A Lukáš hovorí o tom, ako sa pri svojej manželke naučil, že je dôležité veľa sa rozprávať. A keď ho niečo trápi, tak neobviňovať toho druhého, ale rozprávať o tom, ako sa cíti.
CHLAPEC Z DETSKÉHO DOMOVA
Novomanželia si na Štedrý deň v rámci dobrovoľníckeho programu TvojBuddy, ktorý spája deti z detských domovov s dobrovoľníkmi, vzali chlapca Lukáša. Hovoria, že Vianoce sú pre nich o rodine a to sú zároveň chvíle, keď si deti z detských domovov uvedomujú, že sú samy, aj keď majú okolo seba veľa ľudí. Novomanžel je presvedčený, že je veľmi dôležité ukazovať im, ako by malo vyzerať kresťanské prežívanie Vianoc a azda ich inšpirovať k tomu, aby raz, keď budú mať svoju rodinu, vedeli, ako rodiny prežívajú sviatky. Spočiatku mali Poláčkovci obavy, či sa bude u nich dobre cítiť, či budú aj oni v pohode, ale tieto obavy neboli opodstatnené. Na Štedrý deň to bolo prvýkrát, čo u nich aj prespal, ale nebola to jeho prvá návšteva u nich doma. Určite by si to zopakovali znova.
INŠPIROVANÍ
Andreu v jej živote najviac inšpiruje jej manžel, ktorý je pre ňu najlepším poslucháčom a má veľmi veľké a dobré srdce. V minulosti ju inšpirovali jej bývalí šéfovia svojím manažérskym umením, kreativitou a skúsenosťami, a v súkromí jej kamarátka Regina z Budapešti v živej a čistej viere. „Inšpiruje ma však aj moja mama v tom, aká je starostlivá, ale aj otec, ako si vie budovať dobré vzťahy s ľuďmi,“ dopĺňa.
Lukáša v mnohých oblastiach inšpirujú rôzni ľudia. Obdivuje svojich rodičov, ako viedli ich rodinu, inšpiruje ho jeho manželka vo svojej kreativite, jeho bývalý nadriadený v tom, ako rozvíjal obchod. „Páči sa mi tiež Tony Robins, ako koučuje ľudí, ale aj Steve Jobs v tom, ako robil marketing,“ tvrdí Lukáš a dodáva, že v neposlednom rade Ježiš, ako viedol apoštolov.
Andrea priznáva, že z filmov ju najviac inšpiroval Hriešny tanec. „Hoci to môže znieť zvláštne, z tohto filmu som si už v detstve odniesla tri ponaučenia: nevzdávaj sa, pracuj na sebe najviac, ako vieš, a v kúte nezostaneš,“ upresňuje Andrea. A tiež nedá dopustiť na knihy od Eliasa Vellu a Joyce Meyerovej.
POKORA, VZŤAH, SPOLOČENSTVO
Pre vzrast vo viere je podľa Andrey najdôležitejšia pokora, osobný vzťah s Bohom a spoločenstvom. Lukáš dodáva, že na to, aby bol človek šťastný, musí neustále rásť. Emočne, fyzicky sa posilňovať, vzdelávať sa a prehlbovať aj svoju spiritualitu, napríklad modlitbou, štúdiom Svätého písma a rozjímaním.
Podľa neho je dobrým prostriedkom na ceste k nebu čas, ktorý ponúkneme ľuďom, a ktorý využijeme na budovanie vzťahov nielen v tej malej bunke rodiny, ale aj v širšom zábere počnúc susedmi, kolegami až po cudzích ľudí, ktorí nám prídu do života.
Keď zaznela otázka, ako by neveriacemu človeku jedným slovom zvestovali evanjelium, Lukáš povedal: „To je veľmi dobrá otázka!“ A Andrea na neho nadviazala: „Počas svojej žurnalistickej praxe som odsledovala, že vždy, keď respondent odpovie: Hm, to je veľmi dobrá otázka… viem, že na ňu nevie odpovedať.“ (smiech)
Ale napokon odpovedajú spoločne, vyjadrujúc svoju manželskú jednotu: „Miluj,“ hovorí manželka, „blížneho svojho ako seba samého,“ uzatvára jej manžel.