Nové začiatky (1): Manželia Kňažkovci: Cestou k rozvodu sme stretli Krista a všetko sa zmenilo

Tri príbehy, tri stretnutia s Kristom, tri nové začiatky. V seriáli Nové začiatky prinášame príbehy ľudí, ktorým Boh daroval druhú šancu. Dnes svedčia manželia Roman a Milica Kňažkovci.

UŽ V PRVÝCH ROKOCH SA NÁM MANŽELSTVO ZAČALO ROZPADAŤ

Roman a Milica Kňažkovci z Kaplnej pri Senci sú manželmi už 27 rokov. „Z Božej milosti sme veľkú väčšinu tohto času prežili už po obrátení,“ naznačujú v úvode svoj príbeh. Pred viac než 21 rokmi totiž obaja zažili obrátenie.

Obaja boli už v detstve pokrstení a dostali základy kresťanskej viery. V skutočnosti ju však nejako významnejšie nepraktizovali. Po dvojročnom randení a po Milicinom ukončení vysokej školy spoločne vstúpili do manželstva. „Dnes vieme, že dosť nepripravení a nezrelí, najmä z duchovného pohľadu,“ hodnotia s odstupom času manželia Kňažkovci, „a potom to tak v tom manželstve aj vyzeralo.“

Ako mladí manželia mali dobré finančné zázemie, prácu, dom, dve zdravé deti. „Dokonca v nedele sme spolu chodievali na svätú omšu, príležitostne sme pristupovali aj k sviatosti zmierenia, párkrát do roka aj k svätému prijímaniu,“ spomínajú na prvé roky manželstva. Napriek tomu, že navonok sa všetko javilo byť v poriadku, vnútri sa ich vzťah začal rozpadať a vyprázdňovať. „Keď prichádzali prvé problémy v manželstve, nevedela som, ako sa správať, ako si ich vykomunikovať, nevedela som si priznať chybu ani poprosiť o odpustenie, a ani sama Romanovi odpustiť jeho chyby,“ spomína na dané obdobie Milica, ktorá vyrastala v rozvedenej rodine a bola vychovávaná len mamou, „začali sa medzi nami kopiť nevyriešené zranenia.“

NEMALA SOM SA ANI NARODIŤ

Ich manželstvo však ohrozovali aj mnohé ďalšie skutočnosti. Milicina nepripravenosť na materstvo, rekonštrukcia domu, pri ktorej im veľmi pomáhali Romanovi rodičia. „Bočný efekt to však prinieslo taký, že môj manžel všetko komunikoval s nimi, môj názor bol nepodstatný a veľakrát úplne ignorovaný,“ vysvetľuje Milica. „Keď sme sa pre to pohádali, priklonil sa na stranu rodičov a ja som sa cítila ako cudzí element vo vlastnom dome.“ Do tohto obdobia prišiel spontánny potrat druhého dieťatka a s tým spojená bolesť, prázdnota a výčitky z toho, že sa Milica na dieťa netešila.

Problémy pretrvávali aj po narodení druhého dieťaťa, syna, ba po roku sa pridalo i autoimunitné ochorenie štítnej žľazy u manželky. „Viackrát sa mi stalo, že som prežívala taký pocit, akoby mi prestávalo biť srdce a ja som sa nevládala nadýchnuť, myslela som, že asi zomieram,“ upresňuje závažnosť ochorenia Milica, „vtedy ma zachvátila hrozná panika a pocit, že ešte nemôžem zomrieť, že ešte nie som pripravená.“ Dodáva, že paradoxne vo chvíľach sebaľútosti a výčitiek manželovi, že ju nemá rád, veľakrát v emóciách hovorila, že je omylom prírody a radšej sa nemala narodiť.

SLOVO ROZVOD SOM SI VYHODILA Z HLAVY

Do tohto komplikovaného stavu však cez sériu Božích náhod vstúpil Pán. Po ukončení vysokej školy sa manželia Kňažkovci presťahovali do Kaplnej, kde vtedajší pán farár organizoval víkendové duchovné cvičenia pre farníkov, na ktoré aj ich neúnavne pozýval. V čase, keď sa Milica začala liečiť a bola chronicky nevyspatá, rozhodla sa duchovných cvičení zúčastniť. „Manžel ma tam prihlásil, s odôvodnením, aby som sa nebála, že sa aspoň vyspím a nejaké modlitby, to už prežijem,“ hovorí Milica a dodáva, že sami od seba by sa na podobnú akciu nikdy nevybrali.

Napriek tomu Milica počas víkendu zažila silný zážitok Božej lásky a milosrdenstva. „Hlavné, čo som si odtiaľ odniesla, bolo, že som pochopila, že musím úplne zmeniť svoj život, tak, aby sa páčil Bohu,“ sumarizuje prelomový víkend Milica. Odhodlala sa ukončiť nečistotu v intímnom živote, trpko oplakala aj nečistotu pred manželstvom. „Zároveň som si od tej chvíle vyhodila zo svojej hlavy slovo rozvod a pevne som sa rozhodla obnoviť našu manželskú lásku,“ pokračuje.

Na jej veľké prekvapenie, jej manžel súhlasil so všetkým, čo mu doma rozpovedala a pre čo sa rozhodla. „Celú noc sme sa rozprávali o mnohých veciach, ktoré nás trápia, ako sa cítime a čo v srdci prežívame,“ hovoria manželia, „rozhodli sme sa žiť v čistote, kým sa nenaučíme prirodzené metódy plánovania rodičovstva.“ Milica v tom čase užívala lieky, pri ktorých jej lekárka dôrazne zakázala otehotnieť. Hneď o týždeň po svojom rozhodnutí náhodou zistili, že v širšom v okolí majú manželský pár, ktorý sa venuje vyučovaniu prirodzených metód. O niekoľko mesiacov manželia boli na duchovných cvičeniach Rút pre manželov, kde sa definitívne obrátil aj Roman a tiež prežil mocný dotyk Božej lásky.

ROLU ŽENY V DOMÁCNOSTI SOM SI ZAMILOVALA

Odkedy do ich sŕdc a manželstva vstúpil Boh, vo svojom živote zažili množstvo zázrakov. „V prvom rade sme obaja úplne presvedčení, že bez momentu obrátenia by náš manželský vzťah už neexistoval,“ zhodujú sa Roman a Milica a tvrdia, že s veľmi veľkou pravdepodobnosťou by v nejakom čase dospeli k rozvodu. Namiesto toho však vďaka obráteniu ich vzťah za tie roky získal úplne novú kvalitu. Napriek tomu, že nie všetko bolo bezproblémové.

„Postupne som si zamilovala úlohu ženy v domácnosti a bola som doma 23 rokov, zdravotný stav sa mi natoľko zlepšil, že som bez problémov porodila ďalšie tri zdravé dcéry v úplnom prijatí,“ menuje niektoré konkrétne zmeny v ich manželstve Milica, „boli sme pripravení prijať toľko detí, koľko nám Boh daruje a od prirodzených metód sme postupne prešli iba na Božie plánovanie.“ Dodáva, že aj ich intimita bola Bohom uzdravená a teraz je pre nich veľkým darom a prostriedkom na prejavenie si vzájomnej lásky a jednoty. „Usilujeme sa tiež napĺňať biblické odporúčanie, aby si ženy ctili svojich mužov a muži aby milovali svoje manželky ako Kristus Cirkev,“ pokračujú manželia, „naša viera teraz nestojí na emóciách a pocitoch, ale na tom, že chceme plniť Božiu vôľu a nie našu, lebo zo skúseností vieme, že to je to najlepšie.

BOH SKRZE NAŠE OBRÁTENIE ZASAHOVAL AJ ŠIRŠIU RODINU

„Môj vzťah k manželke je momentálne najlepší a najkrajší, aký som k nej kedy mal,“ vyznáva sa Roman Kňažko a dodáva, že ani v čase zamilovania pred manželstvom k nej necítil takú úprimnú lásku ako dnes.

Ovocím ich spoločného nového začiatku bola aj schopnosť a milosť svoje deti dobre vychovať. „Aj naše dve dospelé deti žijú veľmi pekným, aj duchovným, životom a máme z nich naozaj veľkú radosť,“ s hrdosťou vravia rodičia piatich narodených a dvoch nenarodených detí.

Boh, ktorý v momente obrátenia vstúpil do života manželov Kňažkovcov, podľa ich svedectva postupne mocne zasahoval aj vzťahy v širšej rodine a vzťahy s priateľmi. „Uzdravil náš vzťah s mojím bratom a jeho rodinou, s mojimi aj manželkinými rodičmi,“ vymenúva niektoré Roman a dodáva, že za vyše dvadsať rokov od ich obrátenia Boh urobil aj obrovské zázraky v živote jeho rodičov, ktorí v tom čase boli už 30 rokov manželmi.

GENERÁLNA SPOVEĎ I ODPROSENIE ZA HRIECHY

Romanovi rodičia mali dlhodobo strach z prežívania dôchodku, predstava, že budú dlhodobo sami doma sa im javila byť hrozivá. „Po obrátení sme takmer všetkým príbuzným postupne ku nejakým sviatkom kupovali Biblie,“ vysvetľuje Milica a dodáva, že odkedy si Romanovi rodičia začali Bibliu postupne čítať, veľa vecí sa zmenilo. „Mama, ktorá chodila do kostola pomenej, začala spolu s manželom navštevovať svätú omšu každý deň, urobila si generálnu svätú spoveď,“ vymenúva niektoré zo zázrakov, „teraz, keď hovoria o svojom dôchodcovskom živote, žiari z nich spokojnosť a vďačnosť.“

Skrz obrátenie manželov Kňažkovcov si Boh nachádzal cestu i k rodičom Milice. „Keď mama zomierala, boli pri nej jej najbližší, bola zmierená s Bohom aj s ľuďmi, dokázala odpustiť aj môjmu otcovi a všetci sme sa pri nej modlili,“ hovorí Milica s vďačnosťou.

Napokon vydáva aj svedectvo o ceste k Bohu u svojho otca, ktorý prepadol alkoholu, zažil vzostupy i pády a prišiel v živote takmer o všetko. Po mozgovej mŕtvici prežil posledné roky života v zariadení pre dlhodobo chorých s úplnou starostlivosťou, kde ho Milica s rodinou pravidelne navštevovala. Napriek pôvodnej zatrpknutosti na celý svet postupne začal vidieť svoj život viac v pravde a stával sa viac pokornejším. Hoci ako ateista ponuku modlitby najskôr odmietal, neskôr pristál aj na modlitbu odprosenia za hriechy s prosbami o ich odpustenie.

NAJŤAŽŠIE BOLO PRIJAŤ SVOJ STARÝ ŽIVOT

„Keď zomieral, dostala som tú milosť, že som ho bola v nemocnici navštíviť a pomodlila som sa pri ňom Korunku Božieho milosrdenstva,“ hovorí Milica. Pri otcovi vtedy strávila dlhý čas prosiac Boha, aby mu odpustil všetky hriechy, ktoré v svojej slabosti spáchal. „Aj ja som mu ešte raz zo srdca odpustila, a tiež som ho poprosila o odpustenie za to, že som ho v mladosti odmietala a posudzovala,“ zakončuje silné svedectvo Milica. „S láskou sa na mňa pozeral a potom v pokoji na druhý deň zomrel.“

Napriek veľkým veciam, ktoré skrz obrátenie manželov Kňažkovcov Boh vykonal, pýtam sa, čo bolo na ich novom začiatku ťažké. „Pre mňa bolo najťažšie prijať samu seba aj so svojím starým životom, odpustiť si a dôverovať Pánu Bohu, že zlo, ktoré som zasiala svojimi hriechmi, on môže premeniť na dobro,“ odpovedá mi Milica, „a už nikdy nepovedať, že som sa radšej nemala narodiť.“

ČÍM BLIŽŠIE K BOHU, TÝM BLIŽŠIE K SEBE

Roman a Milica s vďačnosťou konštatujú, že majú bohatú skúsenosť s tým, ako ich Boh usmerňoval vždy, keď to potrebovali. Cez rôzne okolnosti, ľudí, hnutie Svetlo-Život či cez priateľov ich viedol od možného poblúdenia. „Uvedomili sme si, že nemusíme nikam chodiť po nejaké múdrosti, pretože najväčšie poklady máme priamo pod nosom vo svojej Katolíckej cirkvi,“ vysvetľujú. Na mysli majú najmä úprimný život modlitby, sviatostný život a oddanosť a vernosť Panne Márii, tiež pôst. „Snažíme sa denne chodiť na svätú omšu a prijímať Eucharistiu,“ konkretizujú manželia a dodávajú, že sa tiež zasvätili Panne Márii skrz zasvätenie od sv. Ľudovíta Márie Grignion z Montfortu. „Všetko to prináša v našom živote úžasné ovocie,“ hodnotia.

Po viac než dvoch desaťročiach skúsenosti života s Bohom manželia vnímajú, že cez oddanosť Bohu a vernosť Cirkvi sa prehlbuje aj vzájomná oddanosť v ich manželstve. „Tým, že sme bližšie k Bohu, sme zároveň aj bližšie k sebe,“ zhodujú sa Roman a Milica. „Na tomto svete sa bojíme iba jednej veci – že by sme z nejakého dôvodu neostali verní Bohu a svätej Cirkvi,“ uzatvárajú rozprávanie manželia Kňažkovci, „ale pokiaľ zostaneme verní Bohu, aj Boh bude verný nám.“

Snímky: archív respondentov