Noc, keď Charles Dickens stretol… Pannu Máriu?

V jeho slávnom príbehu s názvom Vianočná koleda navštívia hlavnú postavu traja duchovia, ktorí zapríčinia jeho duchovnú konverziu. Málo ľudí však vie, že autor príbehu, Charles Dickens, tiež v jednu noc zažil duchovné stretnutie. Kto bol tým tajomným návštevníkom? Mohla to byť práve Panna Mária.

Autori: ChurchPOP Editor, Angelo Stagnaro

Dickens nebol príliš nadšený katolicizmom, ba ani evanjelickým protestantizmom, aby sme boli presní. Vo svojej dobe vnímal iba pokrytectvo a nedostatok vernosti pravému Kristovmu učeniu.

To však neznamená, že nemal vzťah k viere. Nevie sa presne, ku ktorému kresťanskému smeru inklinoval najviac. Je však známy príbeh, keď sa jeho syn chystal na výlet do Austrálie a on ako otec mu daroval výtlačok Nového zákona so slovami: „Je to tá najlepšia kniha, aká kedy bola či bude známa vo svete.“

Synovi tiež napísal odkaz, v ktorom sa zmieňuje o svojej túžbe preniesť naňho „pravdu a krásu kresťanského náboženstva tak, ako prišlo od samého Krista“. Pokračuje slovami: „Nikdy neprestaň s návykom odriekavania osobných modlitieb, ráno i večer. Ja som nikdy neprestal a poznám, akú úľavu tento návyk prináša.“

A potom, v jednu tmavú noc v roku 1844, mal Dickens zvláštnu, nadprirodzenú skúsenosť.

Uprostred spánku, ako tvrdí, ho navštívilo dačo ako duch. Mal výzor ženy, ktorá bola zahalená v modrom, ako by – podľa jeho vlastných slov – „mohla vyzerať Madona na obraze od Rafaela“. Tú osobu nespoznal a ona neprehovorila, len naňho hľadela s hlbokým súcitom.

S pohnutým srdcom začal duchovnú bytosť prosiť, aby mu dala nejaký dôkaz, že je skutočne prítomná. Keď neodpovedala, spýtal sa odvážnejšie: „Aké je pravé náboženstvo?“

Postava naďalej mlčala, tak začal s vymenovávaním možných odpovedí na svoju otázku. Najprv sa spýtal, či na náboženstve človeka skutočne záleží, ak sa človek snaží žiť dobrý život. Stále žiadna odpoveď. Potom, napriek svojej nevôli voči katolíckej viere, sa spýtal: „Možno katolícka viera je to najlepšie? Možno človeka núti myslieť na Boha častejšie a mať v neho pevnejšiu vieru?“

Napokon žena prehovorila: „Pre teba JE to to najlepšie!“ Zrazu sa vytratila a on sa prebudil so slzami, ktoré mu stekali po tvári.

Kto bola tá žena?

 

 

Na verejnosti Dickens uvažoval, či by žena, ktorú v noci videl, nemohla byť jeho vlastná teta Mary Hogarthová, ktorá zomrela sedem rokov pred nočným stretnutím a s ktorou mal blízky vzťah. Ale keď si spomenul na videnie, žena „nepreukazovala žiadnu podobnosť s niekým, koho by som bol osobne poznal“. Táto teória teda nie je veľmi logicky podložená.

Fakt, že žena samu seba bližšie neidentifikovala, sťažuje našu možnosť určiť s istotou jej identitu. Ak skutočne šlo o zjavenie a nie o jeho predstavivosť, niektoré detaily z príbehu – jej modré oblečenie, súcitný pohľad a nástojčivosť vo výzve, že sa má Dickens stať katolíkom – nasvedčujú, že ho nenavštívil nik iný než Panna Mária.

Tu je jeho písomné vyjadrenie o stretnutí, adresované jeho životopiscovi:

„Poviem ti teraz o zvláštnom sne, ktorý som mal v pondelok, a o útržkoch reality, na ktoré si dokážem spomenúť, ktoré mi pomohli ho poskladať. Na neurčitom mieste, ktoré malo nádych posvätnosti, ma navštívila duchovná bytosť.

Nedokázal som rozoznať jej tvár ani si nespomínam, že by som sa o to usiloval. Bola zahalená do modrého oblečenia, ako Madona z Rafaelovho obrazu, a nepodobala sa na nikoho, koho som kedy osobne poznal. Vnímal som, že postava cíti voči mne veľký súcit a smútok. To poznanie mi premklo srdce a so vzlykom som povedal: „Och, daj mi dôkaz, že si ma skutočne navštívila!“

„Odpovedz mi na jednu jedinú otázku!“ žiadal som v agónii, že by ma mala opustiť. „Aké je pravé náboženstvo?“ Keď prešla chvíľa bez odpovede, v tom trýznení náhlenia, kým ešte neodišla, som povedal: „Myslíš, tak ako ja, že forma náboženstva nie je tak veľmi podstatná, ak sa snažíme konať dobro?“

„Alebo,“ povedal som, keď som videl, že stále váha s odpoveďou a cíti voči mne ten najmocnejší súcit, „možno katolícka viera je to najlepšie? Možno človek častejšie myslí na Boha a má v neho pevnejšiu vieru?“

„Pre teba,“ povedala duchovná bytosť, plná takej nebeskej nehy, až som mal pocit, že mi rozláme srdce na kúsky, „pre teba je to to najlepšie!“

Potom som sa prebudil, slzy mi stekali po tvári. Akoby som sa skutočne prebudil zo sna. Práve svitalo.“

Novinár a člen Tretieho františkánskeho rádu dodáva: „V príbehu Vianočnej koledy Ebenezer Scrooge stretáva štyroch duchov – ak máme byť presní, pretože ľudia často zabúdajú na Jacoba Marleyho, jeho bývalého obchodného partnera. Traja zvyšní duchovia, Duch minulých Vianoc, Duch prítomných Vianoc a Duch budúcich Vianoc, pomôžu Scroogeovi stať sa milším, jemnejším a starostlivejším človekom, keď mu nastavia zrkadlo jeho vlastného správania.

Dickens, podobne ako Scrooge, dostal príležitosť napiť sa mlieka ľudskej láskavosti pri stretnutí s Máriou.

Možno v tento vianočný čas by sme mohli na Dickensa myslieť v modlitbe a zároveň sa modliť za duchovnú konverziu našich vlastných sŕdc.“

Zdroj: ChurchPOP.com, ncregister.com

Titulná fotka: © Walt Disney Studios Motion Pictures