Nikdy a vždy alebo manželstvo bez výčitiek

Ty nikdy nevyhodíš ponožky do koša! Všetko musím urobiť sama.“ „A ty mi vždy vyčítaš, že to nerobím. Nikdy si nevšimneš, že som niečo spravil. Ale to, na čo zabudnem, to vidíš vždy.“ Nikdy a navždy. Dve jednoduché slovíčka, ktoré však v manželstve vedia narobiť poriadnu šarapatu. Spolu totiž vedia vytvoriť nepekný kolotoč konfliktov.

Roztáča sa pomaly a nenápadne, až sa z neho často stáva nezastaviteľné koleso, ktoré vídame v zábavných parkoch. Kým však na takých miestach radi uvítame rýchlosť a adrenalín, v manželstve len zriedka oceníme, keď sa v dôsledku nahromadených emócií nedokážeme ani len nadýchnuť, a jediná vec, po ktorej túžime, je opustiť ho. Zo začiatku si možno ani neuvedomujeme, že sme doň naskočili, a až po rokoch, keď nás z jeho rýchlosti bolí hlava a žalúdok, prichádzame na to, že je niečo zle. Ako však z neho môžeme vystúpiť bez toho, aby nás to stálo zlomené väzy?

KROK JEDEN: MÁME PROBLÉM

Uvedomenie, že sme sa ocitli v nekončiacom cykle, ktorý sa začína a končí príslovkami nikdy a vždy, je tým správnym našliapnutím, ako z neho von. Treba si však uvedomiť, že iba tieto slová nie sú prvotnou príčinou konfliktov. Rozoberme si vety: „Ty nikdy nevyhodíš ponožky do koša. Všetko musím urobiť sama.“ Čo všetko za týmito slovami môžeme vidieť? Okrem činnosti, ktorú bolo treba urobiť, je v nej aj túžba môcť sa spoľahnúť na toho druhého. Vedomie, že všetka starostlivosť a zodpovednosť neostáva len na jednom členovi rodiny. Frustrácia, že napriek partnerstvu, v ktorom žijem, sa cítim na všetko sám. Tieto pocity umocnené definitívnym nikdy a vždy sú len logickou súčasťou ľadovca, ktorý vzniká nahromadením nenaplnených očakávaní, nesplnených povinností, frustrácie, časového stresu či nespokojnosti a je upevnený znechutením alebo rozčarovaním. A tak sa často stáva, že sa zrazu po rokoch ocitáme vo vzťahu, ktorý nás nezriedka desí a niekedy ani len netušíme, či ho chceme napraviť. Človek, pri ktorom sa ráno zobúdzame, nie je ten istý, ktorému sme hovorili áno pred oltárom. Hovorí inak, koná inak, dokonca aj prežúva úplne inak. Vedomie, že problémom nie sú len nevyhodené ponožky, ale je za tým niečo hlbšie, je prvým krokom, ako zastaviť kolotoč neporozumenia a konfliktov.

KROK DVA: ODDELIŤ ČLOVEKA OD PROBLÉMU

Ako môžeme vidieť, problém s neodloženými ponožkami v sebe v skutočnosti skrýva hlbšie zranenie. A práve preto pri ňom používame nikdy a vždy, lebo v jednom probléme chceme vyriešiť všetky ostatné. Navzdory našim túžbam by sme sa však mali sústrediť len na ten jediný – problém s ponožkami. Zároveň by sme mali tiež problém oddeliť od človeka – nezadefinovať ho, že je kvôli ponožkám lenivý, neporiadny, nezaujíma sa o domácnosť alebo naše potreby. Niekedy to bude chcieť trochu dôvtipu alebo humoru. Aj ten sa ráta ako dobrý spôsob komunikácie. Hlavne ak to znamená, že namiesto výčitiek zareagujeme napríklad takto: „Tuším nám tu vystrája ponožkožrút. Už pár dní som žiadne neprala. Nevieš, kde môžu byť?“

KROK TRI: POČÚVAŤ S OCHOTOU POCHOPIŤ

Vieme dobre, že nie vždy reagujeme tak, ako by sme chceli. Niekedy sme unavení, vyčerpaní alebo len jednoducho sklamaní, že po stýkrát riešime tú isté vec. Manželke možno v hlave ide myšlienka: „Veď som mu to už o tých ponožkách hovorila.“ A tak sa z milej dámy stáva dračica chrliaca oheň a vyčítajúca nielen neodložené fusakle, ale aj pokutu za rýchlosť spred mesiaca či dokonca zabudnuté výročie spred troch rokov. Koleso sa práve začalo pomaly roztáčať. Akokoľvek by v tomto okamihu druhá strana chcela predostrieť prímerie, nemá šancu. A tak sa nezriedka naskočí a pridá sa do kolotoča vždy a nikdy. Ako z neho teda von? Ak čítate tieto riadky, buďte to práve vy, kto z neho vystúpi. Zadržte dych a počúvajte. Je problém naozaj len v nevypratých ponožkách? Je môj partner naozaj taký neporiadny? Prečo ma to tak rozčuľuje? Nemusíte reagovať – alebo nie hneď. Premyslite si, čo v tej veci cítite a čo v nej môže cítiť váš manželský partner. Jednoducho počúvajte s ochotu pochopiť.

KROK ŠTYRI: UCHOPENIE SITUÁCIE A VYKROČENIE

Možno to bude prekvapivé, ale nie vždy musíme aj problém vyriešiť. Niekedy na upokojenie atmosféry stačí aj už spomenuté vypočutie, ochota pochopiť či jednoducho nevrátený smeč. Niekedy stačí, že neurobíme ten krok a nenastúpime do kolotoča nikdy a navždy. Tento krok je natoľko zásadný, že môže úplne zmeniť náš vzťah. Aj keď však znie jednoducho, určite taký nie je. Snažiť sa špinavé ponožky vždy vhodiť do koša na pranie je totiž jedna vec. Vyhnúť sa však všetkým podobným situáciám, ktoré by mohli vyvolať rovnakú reakciu u nášho partnera, je iná vec. Priam nadľudská a nesplniteľná. Dá sa na nej však pracovať. Ak si pozorne vypočujeme a definujeme, čo je za tou „ponožkovou“ vecou, vieme sa vyvarovať činnostiam, ktoré by vyvolali rovnakú reakciu. Vieme sa vyhnúť kategorizovaniu a zachovať si pokoj. To nám napokon pomôže vychutnávať si manželstvo bez výčitiek.

Snímka: pixabay.com