Nie sme zlí…

…a ak sme, tak skôr sme slabí, sme slabí viac alebo menej. „Nie sme zlí“, spieva Jožo Ráž s Elánom a pokračuje: „…azda bývame bezradní, bez chýb nie je nik. Súdia nás, podľa účesov merítkom póz a fráz a v nás je viac.“

A v refréne priam kričí: „Ó nie sme zlí, nie sme zlí, nie sme zlí, kto to vysvetlí, kto to vysvetlí, že nám záleží, záleží, záleží na tom, ako žiť podľa tvrdých právd stále žiť.“ Ktorý maturant by si nespomenul na svoju stužkovú a na túto pieseň, ktorú tam vtedy pred svojimi učiteľmi a rodičmi spieval z plného hrdla?
Nie sme zlí, chcem to preniesť aj na nás kňazov, nie sme zlí. Ak sme, tak sme možno slabí, niekedy viac, niekedy veľmi, niekedy menej. No nie sme zlí, ale skôr slabí.

Dnes v noci sa mi snívalo o mojich spolužiakoch kňazoch. V tom živom sne sme mali stretnutie po dvadsiatich rokoch, lebo pred dvadsiatimi rokmi sme boli vysvätení. A bol medzi nami aj otec biskup. A veľmi sme sa tešili. A je to tak aj v našom živote. Dva roky po našej kňazskej vysviacke padol návrh, aby sme sa spolu stretávali a odvtedy to tak robíme stále. Raz v mesiaci si nájdeme čas, aby sme mohli byť spolu, spolu sa pomodliť, niečo si zajesť, vyrozprávať sa, vzájomne sa potešiť, vyplakať sa.

Aj z našich stretnutí viem, ako sa všetci snažia, ako sa veľmi snažia milovať Pána Boha a milovať svoje ovečky. Aj keď sú, aj keď sme slabí. No nie všetci sa stretávame. Niektorí z nás sa po istom čase rozhodli kráčať inou cestou. Nie, nebolo to správne, no čosi sa v ich životoch stalo, čosi ich zlomilo a nasmerovalo inam. Stále sú však v našich srdciach a my, čo sme zostali, sa za nich denne modlíme.

A raz sa vrátia, určite sa raz v pokore sĺz vrátia a ich hriech sa stane tou šťastnou vinou, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ. Vrátia sa, lebo Božie povolanie je neodvolateľné.

Nie sme zlí, aj keď sme slabí.

 

Autor: Jozef Žvanda