Neznášam plánovanie. Čo teraz?

Kapor pred Vianocami príde do poisťovne. „Viete,“ hovorí, „robil som si plány na najbližšie obdobie. Aké životné poistenie mi viete ponúknuť?“

Niekedy sa cítim ako ten kapor pred Vianocami. Visia mi pred očami deadliny, ktoré niekedy stíham a niekedy nie. Vždy, keď toto extrémne stresové obdobie prefrčí a ja ho prežijem, sľubujem si, že už budem lepšie plánovať. Kúpim si diár, nainštalujem si opäť raz všetky Google kalendáre, vyčistím si svoju počmáranú bielu tabuľu. Dopíšem si tam niekoľko motivačných citátov, zopár dátumov s úlohami, do diára si poznačím stretnutia, do kalendára niekoľko vecí, ktoré nemám zabudnúť, a idem ďalej. Znova, deň za dňom, na prvý pohľad neorganizovane – tak ako mnoho týždňov predtým.

Neznášam plánovanie. A predsa, nemať plán ma hlboko stresuje.

Kedysi som delila ľudí do dvoch skupín. Na tých, ktorí majú rozplánovanú každú minútu dňa, a tých, ktorí nie. Postupne som prišla na to, že existujú určité podskupiny a ja sa striedavo radím do niektorých z nich.

Chronický plánovač

Chronický plánovač sa vyskytuje v každej firme, v každom prostredí, v každom stretku, v rodine či v triede. Chronického plánovača možno rozpoznať nasledovne:

Na konci každého stretnutia už rovno dohaduje to ďalšie.
Zaznačí si ho do diára, do aplikácie, do pripomienkovača, zapíše si ho na ruku.
Všetkým zainteresovaným pošle email, list, poštového holuba či esemesku a upozorní ich, aby si zaznačili dané stretnutie aj oni.
Ráno vstáva s tým, že má jasný plán na deň.
Vytýči si ciele a úlohy, ktoré má splniť.
Na konci dňa si ich zhodnotí, prípadne presunie do priečinka – na neskôr.
Má dlhodobé ciele rozdelené na menšie obdobia. Pravidelne sleduje svoj pokrok.

Príležitostný plánovač

Príležitostný plánovač, zvyčajne po stretnutí s chronickým plánovačom, prepadáva stresu, že on až tak neplánuje. Rýchlo si aspoň opráši nejaký ten kalendár v telefóne, kúpi si najnovší a najmotivačnejší diár, aký nájde v kníhkupectve. Poctivo si vypíše úvodnú stranu a tri nasledujúce. Určí si ciele, poznačí si úlohy na týždeň dopredu a pravidelne ich aktualizuje. Po tom, čo od jeho kontaktu s chronickým plánovačom ubehlo dostatočne dlhé obdobie, prechádza na praktickejšie metódy, napríklad lepenie papierikov, písanie po rukách či zošitoch. Tento kolobeh sa opakuje zvyčajne okolo výrazne stresovejších období, napríklad významných sviatkov, osláv, akcií či skúšok.

Praktický hlavoplánovač

Taký praktický hlavoplánovač, ten si drží svoje plány výsostne vo svojej hlave. Občas sa o ne s niekým podelí, no ten zvyčajne nestíha ani sledovať, čo ten hlavoplánovač drží v hlave a prečo si ešte nekúpil diár alebo nenainštaloval aspoň poznámkový blok. Hlavoplánovač to však nepotrebuje, pretože jeho plány nie sú fixné, ale flexibilné a prioritu im prideľuje na základe súčasných podmienok a okolností.

Môže sa tak stať, že zmešká niekoľko stretnutí alebo nesplní všetky zákazky, neodovzdá všetky dokumenty alebo projekty, má však vždy dobré vysvetlenie, prečo to nestihol, a jeho spolupracovníci mu ochotne (viac či menej) dajú nový termín, lebo uznajú jeho dôvody ako relevantné. Nezabudnú mu však pripomenúť, že by bolo dobré neriešiť veci na poslednú chvíľu, ale aspoň tie deadliny si poznačiť tri dni vopred.

Rozumný plánovač

Rozumného plánovača zvyčajne spoznáte veľmi jednoducho. Na jeho pracovnom stole nájdete kalendár, v ktorom nemá okrem výraznejších udalostí poznačené aktivity na viac ako týždeň dopredu. Môžete sa spoľahnúť, že vám povie, kedy má jeho manžel/manželka/syn/teta/dcéra/ujo/prastrýko narodeniny a meniny, a ak to náhodou nevie spamäti, tak si to ľahko nájde v kalendári. Má zakrúžkované dovolenkové obdobie, lebo dovolenku si zabookoval v tom najvýhodnejšom cenovom termíne.

Vie, kedy má ísť po dieťa do škôlky a že karate tréningy bývajú v pondelok a stredu, v piatok sú mládežnícke stretká a v nedeľu rodinné. Príležitostne používa farebné zvýrazňovače na odlíšenie toho fakt najdôležitejšieho. Má diár, ale nie preplnený, len tak akurát, aj nejaká tá aplikácia sa v jeho telefóne nájde, no nepripisuje jej najvyšší stupeň dôležitosti.

Absolútny neplánovač

Absolútny neplánovač je veľmi zvláštna kategória. Môže to byť:

A) Typ, ktorý sa ako absolútny neplánovač iba maskuje, a v skutočnosti je to absolútny plánovač. Takýto typ má všetky typy pripomienkovačov, aplikácií, diárov, pokreslené ruky a vie presne, čo bude robiť zajtra o 14:27 poobede, no pred ostatnými sa tvári, že v tom má totálny chaos a ani on sám vlastne netuší, ako sa to celé vyvinie.

B) Typ prirodzeného neplánovača, ktorý je často kombinovaný s flegmatikom.

Nemá nič na pláne, lebo nemá plány, a ani neplánuje niečo plánovať, lebo to buď za neho spraví niekto iný, alebo to nie je potrebné. Absolútny neplánovač sa môže prejavovať aj odkladaním vecí na poslednú chvíľu, neschopnosťou rozhodnúť sa alebo schopnosťou rozhodnúť sa pre zjavne najzložitejšiu či najmenej výhodnú možnosť, lebo mu už nič iné neostáva. Pozor! Dôležité upozornenie! Absolútny plánovač a absolútny neplánovač sa často vyskytujú v tesnej blízkosti a svojimi neustálymi (prevažne jednostrannými) hádkami privádzajú do šialenstva svoje blízke i vzdialené okolie.

Možno ste sa v niektorej skupine hneď našli, možno si poviete, že nepatríte ani do jednej. A možno ste striedavý plánovač, tak ako ja. V určitých obdobiach preferujem rôzne formy plánovania. Avšak – najradšej neplánujem. Teda, nahlas. Podvedome túžim vidieť aspoň kúsok cesty, po ktorej budem kráčať. A mám rada, keď mám možnosť robiť rozhodnutia sama za seba. Nie je tá slobodná vôľa predsa len úžasná?

P. S.: Cieľom tohto článku nebolo nikoho uraziť ani zosmiešniť, iba satiricky poukázať na to, koľko času strávime plánovaním či zamýšľaním sa nad plánmi do budúcna. Čo keby sme aspoň na chvíľu skúsili žiť tu a teraz, najlepšie, ako vieme? Prijať veci, ktoré nemôžeme zmeniť, a zmeniť veci, ktoré zmeniť môžeme. Žiť s výhľadom na večnosť, na nebo, na dobro a na lásku. A menej na naše (niekedy) málo flexibilné plány.