Nepoľavujme vo vernosti

Možno niekedy rozmýšľaš, načo je dobré snažiť sa žiť čisto, načo je dobré byť verný, načo je dobré hľadať Božiu vôľu v oblasti vzťahov, keď práve v tejto oblasti prichádza toľko zranení.

Autor: Soňa Valachová

Zaujal ma biblický príbeh, ktorý opisuje šiesta kapitola Knihy proroka Daniela. Daniel bol spravodlivý, vynikal v múdrosti. Ľudia, ktorí mu závideli, nemohli na ňom nájsť nijakú chybu. Nemohli ho z ničoho obviniť, „pretože bol verný a nijakej viny ani zádrapky na ňom nebolo“ (Dan 6, 5).

Oslovilo ma práve slovo „verný“. Danielova vernosť bola nepriestrelná natoľko, že jeho nepriatelia nevedeli, na čom ho nachytať.

Vernosť.

Zamýšľam sa, čo to znamená pre moje vzťahy. Čo to znamená pre môj vzťah s Bohom? Čo to znamená pre vzťah s mojím manželom? Čo to znamená pre vzťahy s inými ľuďmi?

Na prorokovi Danielovi bolo jasne viditeľné, že je Bohu verný. Neustále sa na neho obracal, trávil s ním čas v modlitbe a Boh odmeňoval jeho vernosť. Povzbudzuje ma to. Byť verný sa oplatí. Boh miluje vernosť, miluje oddanosť v dobrých i v zlých časoch.

A na Daniela prišli aj tie zlé časy. Nepriateľom sa podarilo pripraviť lesť a Daniel sa dostal do levovej jamy. Bol spravodlivý, miloval Boha a žil v súlade s Božou vôľou, no predsa sa ocitol v jame, kde na neho číhali levy. Čakala ho istá smrť.

Mohol sa rozhnevať a vykričať Bohu, že celý jeho spravodlivý život nemal význam. Načo žil čestný život, keď ho teraz idú zatvoriť do jamy s hladnými levmi?

V oblasti vzťahov sa niekedy môžeme cítiť podobne. Na začiatku sme mali úprimnú túžbu žiť zdravé a čisté vzťahy. Lenže život nie je jednoduchý a znenazdajky utŕžime zranenie práve vtedy, keď to čakáme najmenej. Možno niekedy rozmýšľaš, načo je dobré snažiť sa žiť čisto, načo je dobré byť verný, načo je dobré hľadať Božiu vôľu v oblasti vzťahov, keď práve v tejto oblasti prichádza toľko zranení.

Znova ma povzbudzuje príbeh proroka Daniela. V jame strávil celú noc a keď ho kráľ rozkázal vytiahnuť z jamy, „nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu“ (Dan 6, 24).

Uau. To je skutočná dôvera v Božiu dobrotu. Daniel nepoľavil vo vernosti, lebo poznal svojho Boha a vedel, že ani Boh nepoľavuje vo vernosti.

Mnohí však žijeme s tým, že nás niekto zranil, a tak sa bojíme vytvárať vzťahy. Obávame sa toho, že sa znova zraníme. Lenže zabúdame na to, že vzťahy tvoria nedokonalí ľudia a preto je nemožné vyhnúť sa zraneniam. Akokoľvek verní budeme, môže sa nám stať, že sa ocitneme vo veľmi nepríjemnej situácii podobne ako prorok Daniel. No dôležité je, aby sme aj v takej chvíli dôverovali svojmu Bohu. Veď on si dokáže použiť aj tie najväčšie zranenia na to, aby ukázal, že je všemocný, dobrý a majestátny Boh.

 

Drahý Otec, ty jediný si skutočne verný. Ďakujem ti, že sa môžem vždy spoliehať na to, že ty nepoľavuješ vo vernosti. Prosím, daj mi milosť, aby boli moje vzťahy prežiarené vernosťou, ktorá prekoná každé zranenie.

 

Viac sa dočítate v knihe Stenu dáme preč.