„Nepochopiteľná nádhera!“ Tajomstvá neba zjavené svätej Faustíne
Sestra Faustína bola jednou z najväčších mystičiek 20. storočia a možno aj v celej histórii Cirkvi. Vedeli ste, že mala aj neuveriteľné vízie neba?
Autor: šéfredaktor ChurchPOP
Tak ako ostatné zo zjavení, ktoré dostala, aj toto patrí do kategórie takzvaných „súkromných“, teda na rozdiel od verejného Zjavenia (Svätého písma a Tradície) nezaväzuje katolíckych veriacich. Napriek tomu nám však môže pomôcť posilniť našu vieru.
„Dnes som v duchu bola v nebi,“ napísala vo svojom denníku 27. novembra 1936, „a videla som jeho nepochopiteľnú nádheru a šťastie, ktoré nás očakáva po smrti.“
„Videla som, ako všetko tvorstvo neprestajne vzdáva chválu a slávu Bohu. Videla som, aké obrovské šťastie je byť v Bohu a ako sa šíri na všetky tvory a prináša im šťastie. Potom sláva a chvála, ktorá z neho plynie, sa vracia ku svojmu zdroju. Ony potom vstupujú do Božích hlbín a kontemplujú vnútorný život Trojice, ktorú nikdy nepochopia ani nepojmú.
Tento zdroj šťastia je nemenný vo svojej podstate, ale vždy nový a z neho tryská šťastie pre všetky stvorenia. Teraz chápem svätého Pavla, ktorý povedal: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.““
Potom píše o tom, čo sa Bohu najviac páči:
„A Boh mi dal pochopiť, že v jeho očiach je len jedna vec, ktorá má nekonečnú hodnotu, a to láska k Bohu; láska, láska a ešte raz láska; a nič sa nevyrovná skutku vykonanému z čírej lásky k Bohu. Ó, aké nepochopiteľné dobrodenia dáva Boh duši, ktorá ho úprimne miluje! Ó, aká šťastná je duša, ktorá sa už na tu na zemi teší jeho zvláštnym milostiam! A také sú malé a pokorné duše.“
Tiež sa vyznáva, že vidieť Boha v nebi nebolo pre ňu zdrojom strachu, ale radosti:
„Pohľad na ohromný Boží majestát, ktorý som mala možnosť hlbšie pochopiť a ktorý velebia nebeskí duchovia podľa svojej miery milosti a podľa hierarchií, do ktorých sú podelení, nezasiahol moju dušu hrôzou ani strachom, nie, vôbec nie! Moju dušu naplnil pokoj a láska. Čím viac chápem Božiu veľkosť, tým radostnejšie prežívam, že on je, aký je. A nesmierne sa radujem z jeho veľkosti a aj preto, že som taká maličká, pretože práve takú maličkú ma nesie vo svojom náručí a drží ma blízko svojho srdca.“
Vravela, že celý tento zážitok jej priniesol ľútosť nad tými, ktorí neveria v nebo:
„Ó, môj Bože, ako len ľutujem tých ľudí, ktorí neveria vo večný život; ako sa len za nich modlím, aby aj ich zalial lúč milosrdenstva a aby ich Boh pritisol na svoju otcovskú hruď.
Ó, Láska, ó, kráľovná! Láska nepozná strach, prechádza všetkými chórmi anjelov, ktorí stoja na stráži pred jeho trónom. Nikto sa jej nebojí. Prichádza až k Bohu a ponára sa do neho ako jeho jediný poklad. Cherubín, ktorý bráni raj s ohnivým mečom, nad ňou nemá žiadnu moc. Ó, čistá láska k Bohu, aká si veľká! Tebe páru niet! Och, kiežby duše poznali tvoju moc!“ (Denníček: Božie milosrdenstvo v mojej duši, s. 777-781)
Modlime sa, aby stále viac ľudí mohlo uveriť v nebo a milovať Boha!