Neplodnosť – dôvod na osobnostný rast

Erikson (1959) bol prvý psychoanalytik, ktorý popísal rozvoj ega a identity v procese plynutia života a prvý, ktorý zdôrazňoval vplyv kultúry a spoločnosti na naše príležitosti k rastu. Táto teória je použiteľná aj v rámci nazerania na neplodnosť, ktorá je podstatnou negatívnou životnou udalosťou, ktorá má škodlivý dopad na identitu žien.

Jeho epigenetická teória opisuje osem štádií rozvoja, ktoré poskytujú príležitosť na rast s rozličnou mierou úspechu alebo zlyhania. Siedmym štádiom je dospelosť, kde náš rozvoj je postavený k výzve generativity verzus stagnácie. Jadro generativity (zakladania rodiny) spočíva v našom záujme a výchove ďalšej generácie, najčastejšie prostredníctvom rodičovstva alebo inej starostlivosti o iných. V opačnom prípade, v stagnácii, sa jednotlivec stáva koncentrovaným na seba a emocionálne zakrpatený v dôsledku neschopnosti uspokojiť svoju potrebu generativity.

Žena, ktorá smúti v dôsledku svojej neplodnosti, si obyčajne dáva pozor na tvár, ktorú ukazuje v spoločenských vzťahoch. Ak by odhalila svoj smútok, riskuje pocit nepochopenia, hanby, ak jej smútok nebude akceptovaný; a v prípade, že ukáže nespokojnosť s odpoveďou okolia, riskuje faux pax v tom, že odkryla tvár niekoho iného. Interakcie, ktoré predtým nepredstavovali riziko, sa stávajú zložitými a problematickými, čo môže viesť k naštrbeniu vzťahov a ďalšiemu uzavretiu sa do seba. (Hastings, 2000).

// Čítajte celý text //