„Nemám čas modliť sa.“ A ako si to ospravedlňujete vy?

V tomto článku sa venujem siedmim výhovorkám pre zanedbávanie modlitby. Nechceme to celé zjednodušovať, ale kto sa nenájde aspoň v jednom bode?

Autor: Alain Kléan

1. „Už som sa pomodlil.“

Poznáte tie frázy typu „modlil som sa včera“, „modlil som sa pred týždňom“ či „dosť som sa namodlil ako dieťa“. Alebo „modlil som sa, no Boh ma nepočul“. Áno, všetci to hovoríme. Žiť s Bohom je ako žiť každý iný vzťah. Vyžaduje si spoločný čas. Treba sa zhovárať, nájsť si na seba čas, otvoriť si srdce. Nedá sa všetko povedať v jedinej modlitbe. Nie, modlitby majú byť súčasťou nášho každodenného života.

Tak mu zveríme svoje túžby i to, čo nás bolí. Avšak nie vždy odpovedá. Prečo? Buď nás chce povzbudiť vo vytrvalosti, alebo zvážiť naše slobodné želania v komplexnom obraze, ktorý vidí len on sám.

 

 

2. „Pomodlím sa neskôr.“

Niekedy si povieme, že to urobíme večer alebo niekedy cez týždeň, keď budeme mať troška voľna. Len aby to nebolo až v dôchodku! Tak či onak, hľadáme spôsoby, ako to odložiť „na potom“. Ospravedlňujeme sa slovami „mám veľa práce“ či „deti ma potrebujú, no neskôr sa určite pomodlím“.

Veľmi dobre však vieme, že „potom“ to i tak neurobíme. A život proste pokračuje. No chceme ho skutočne prežiť s Bohom? Áno, niekedy je skutočne ťažké nájsť si čas na modlitbu. Skúsme si teda vyhradiť aspoň chvíľku času a prežehnať sa pred spaním či pred pracovným stretnutím. „Miluj ma teraz,“ hovorí nám Pán.

 

3. „Nemám na to náladu.“

Aj toto sa často hovorí. „Nemám na to náladu.“ Cítiť Božiu blízkosť je síce krásne a dôležité, avšak nie potrebné na to, aby sme ho pozdravili. Mnohí svätci roky necítili jeho prítomnosť. Matka Tereza napríklad päťdesiat rokov.

Vieme, že Boh dá dušiam, ktoré ho úprimne hľadajú, niekedy prejsť „púšťou“ či „čiernou nocou“. Najmä tým, ktorí ho milujú pre neho samého a nerobia to všetko len pre radosť, ktorá vyviera z modlitby.

 

 

4. „Nechcem od Boha nič.“

Aj keď by to bola pravda (môže to vôbec byť pravda?), bolo by dobré poďakovať sa mu za všetko, čo nám dal, a prosiť za druhých a ich potreby. Modlitba nie je len prosenie, ale aj ďakovanie, ospravedlnenie a klaňanie sa.

 

5. „Nechcem Boha otravovať.“

Všetko je to inak! On chce, aby sme ho otravovali! Stvoril nás z lásky a každú chvíľu života nás drží s láskou. Môžeme ignorovať toľký záujem?

 

 

6. „Neviem, ako sa modliť.“

To nikto nevie presne. Treba s tým len začať, napríklad vyznaním toho, čo práve cítime: „Pane, ja neviem, ako k tebe hovoriť.“ Mnoho autorov vo svojich knihách hovorí o modlitbe a o jej prehlbovaní.

 

7. „Nemám na to čas.“

Ak je to pravda, nejde o výhovorku. Avšak, ak si na modlitbu nenájdeme čas, ak si to nenaplánujeme, nikdy ten čas ani nebudeme mať. Prečo o tom nepovedať aj Bohu? Napríklad takto: „Pane, pomôž mi lepšie si naplánovať čas.“

Ak aj vy patríte k tým zaneprázdneným, dajte si do svojho okolia niekoľko vecí, čo vám pripomenú modlitbu. Napríklad noste ružencový prsteň alebo prívesok s krížom. To všetko vám pomôže vytvoriť si čas na modlitbu. Možno postačí aj obraz Božieho milosrdného srdca na stene a budík nastavený na tretiu poobede.

Máte deti a niekedy vás unavujú ich ustavičné žiadosti či povinnosti? Obráťte sa na našu Matku Pannu Máriu, bude orodovať za vaše modlitby!