Nedajme si ukradnúť dušu!
Mohlo by sa zdať, že v našej domácej spoločnosti máme ako kresťania zelenú, že netrpíme, že nie sme ohrození. Pozrime sa však na to bližšie. Možno neplatíme krvou, no predsa zostávame terčom. Jestvujú mnohé rafinované spôsoby, ako nás od Boha odtrhnúť. Čo všetko nás prenasleduje a útočí na našu vieru doma?
Prenasledovaní ideológiami…
Všetci sme im vystavení. Usilujú sa získať čo najväčší vplyv, získať dominanciu v spoločnosti, preniknúť do legislatívy, chcú nás ovládať. Vytvárajú tlak na naše myslenie a spôsob života, vnucujú sa nám neraz pod rúškom lichotivých prísľubov a neškodných pravidiel, no vo svojej podstate idú proti nám, proti láske, proti slobode, dôstojnosti a identite človeka, proti životu.
Produkujú v spoločnosti klímu, ktorá nepraje kresťanstvu a jeho hodnotám. Usilujú sa nastoliť (ne)poriadok, vysmiať sa Stvoriteľovi do tváre.
Prenasledovaní falošnými ponukami šťastia…
Kresťan má pred sebou jasný cieľ svojho života, ktorým je nebo, sám Boh a naše dokonalé naplnenie v ňom. Avšak i svet má svoje ponuky šťastia, ktorými nás chce zmiasť. Predstiera nám na podnose úspech, kariéru, slávu, príťažlivosť v očiach druhých, pôžitok, krásu, zdravie tela za každú cenu.
Prázdno ovenčené poctami a zabalené v prepychovom balení… Dostávame od neho ponuky oddať sa čomukoľvek, čo je pominuteľné, avšak popri tom môžeme ľahko zanedbať svoju dušu.
Prenasledovaní tlakom na výkon…
Aj toto je rafinovaný spôsob, ako nás odtrhnúť od Boha, od lásky, od rodín i od seba samých. Práca, ktorá sa stáva modlou. Dnešný svet sa jej čoraz väčšmi klania a núti k tomu i nás. Pracovné nároky i tempo, v ktorom sa musíme obracať, sa stále zvyšujú. Ocitli sme sa uprostred súťaže na toho, kto bude lepší, výkonnejší, úspešnejší, kto toho zvládne viac. Zúfalo kričíme, že nemáme čas!
Potrebujeme sa zastaviť, no kolotoč sa stále krúti, a tak sa nám veľmi ľahko môže začať točiť i hlava. Stratíme orientáciu i smer, kontakt so svojím srdcom, s ľuďmi okolo nás i s Bohom, ktorý je tak blízko, no náš výhľad je pre rýchle obrátky príliš rozmazaný na to, aby sme ho dokázali zachytiť a rozpoznať. Uprostred preplnených kalendárov a v neustálom behu za tým, čo všetko treba stihnúť, nemáme čas myslieť, rásť, budovať vzťahy, budovať si poklad v nebi.
Prenasledovaní mediálnou a virtuálnou realitou…
Prenasleduje nás i všetko, čo sa nám podsúva ako skutočnosť alebo jej náhrada. Médiá zamestnávajú našu pozornosť určitým výsekom skutočnosti, sú akoby sitom, cez ktoré k nám prenikne určitý druh informácií, nie je to však komplexný a neskreslený obraz reality. Môže nás mýliť, znepokojovať, ba dokonca zavádzať alebo na nás i útočiť. Virtuálny svet nám zas ponúka únik od toho, čo sa okolo nás a v nás naozaj deje, kradne nám čas a my zabúdame žiť skutočný život.
Prenasledovaní reklamou na život bez kríža…
Číha to na nás zovšadiaľ. Moderný svet razí životný štýl pohodlia, blahobytu, prosperity, zdravia za každú cenu. Chceme sa mať dobre, čo najviac sa vyhnúť bolesti, nechceme prinášať obety alebo si niečo odopierať. A ak na nás doľahne choroba, tak sme ochotní vrhnúť sa do náručia i samému diablovi, len aby sme boli vyliečení a je nám jedno, akej moci sa zveríme.
Tak ľahko zabúdame na svojho Pána, keď nám niekto sľubuje život bez bolesti! Je to však pasca! Kríž je predsa podstatou našej viery, je znamením spásy, je Božím i naším víťazstvom. Čo sa stane s naším kresťanstvom, ak z našich životov odstránime kríž? Čo sa stane s nami?
Prenasledovaní vlažnosťou…
Najhoršie prenasledovanie je však to, ktoré na nás striehne v našom vlastnom vnútri. Sme v pokušení jednoducho sa uskromniť s priemernosťou, byť kresťanmi len naoko, prispôsobiť sa mentalite sveta, zháňať sa za pominuteľnými dobrami väčšmi než za tým, čo pretrvá, uveriť v srdci, že toto nám stačí, že toto nás uspokojí.
Lenže túžba po zisku je opakom kresťanstva, pretože Boh nás učí dávať svoj život, nie sa obohacovať. A ak nebudeme pevne zakorenení v Bohu, neobstojíme! Ak naša viera nebude živá, vyhasne! Ak budeme mlčať, prekričí nás lož! A ak soľ stratí chuť, čím ju osolia?