Nechajme sa premeniť nádejou!
Ako často sa vzdávame svojich snov, keď narazíme na prvú prekážku. Sme smutní a máme strach, keď život nejde podľa našich predstáv. Kristus vstal z mŕtvych, a my sa napriek tomu utápame vo svojich problémoch a ťažkostiach. Ako často zabúdame myslieť na to, čo je podstatné. Ako často zabúdame na nádej! Čo je vlastne nádej? Dokáže nádej zmeniť človeka?
Odpoveď je jednoduchá – nádej dokáže zmeniť všetko. Ak máš nádej, nič nie je také, ako bolo pred tým. Vo výkladovom slovníku sa dočítame, že nádej je presvedčenie alebo viera, že sa uskutoční niečo očakávané, splní niečo prisľúbené. Pre nás kresťanov je nádej ešte niečo viac, je to „teologálna čnosť, ktorou túžime po nebeskom kráľovstve a po večnom živote ako po svojom šťastí, pričom vkladáme svoju dôveru do Kristových prisľúbení a nespoliehame sa na svoje sily, ale na pomoc milosti Ducha Svätého.“ (KKC 1817) Keď máme nádej, uvedomujeme si, že to, na čom naozaj záleží, je večný život, že všetky ťažkosti a trápenia sú neporovnateľné so šťastím, v ktoré dúfame.
Svätý Peter – muž slov, ale aj muž činu
Ako sa náš život mení, keď stratíme nádej alebo keď ju opäť získame, môžeme vidieť na živote svätého Petra. Na začiatku ho Ježiš zavolal a on opustil všetko, čo mal a išiel za ním. Rozhodol sa byť jedným z jeho učeníkov. Medzi apoštolmi mal aj špeciálnu pozíciu – môžeme o ňom povedať, že bol líderský typ, bol ten, ktorý sa pýta aj za iných, ten, kto za nich odpovedá. Verí v Ježiša a je nadšený z jeho učenia. Možno očakával, tak ako mnohí iní, že Ježiš oslobodí Židov od nadvlády Rimanov, bude vodcom revolúcie a stane sa kráľom. Jednoducho, Peter veril, že je na strane víťaza. Keď Ježiš predpovedal svoju smrť, ale aj to, že ho jeho učeníci opustia, Peter povedal s istotou v hlase: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ Vtedy ho Ježiš upozornil, že skôr, ako kohút zaspieva, ho zradí. On však na to ešte horlivejšie odpovedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa!“ (Porov.: Mt 26, 31 – 35) Ako pevne musel byť presvedčený o svojich slovách! V tej chvíli bol Peter mužom slov.
O pár hodín neskôr v Getsemanskej záhrade Peter ukázal, že svoje vyjadrenia myslel svojím spôsobom vážne. Keď prišli vojaci po Ježiša, Peter vytiahol meč. Chcel bojovať, dokonca odsekol ucho veľkňazovmu sluhovi. Ježiš ho však zastavil a povedal mu, aby odložil meč, dokonca sa dotkol sluhu a uzdravil ho. Nechal sa odviesť v putách ako nejaký zločinec. V tej chvíli Peter stratil nádej.
Peter – muž premenený nádejou
Už to nebol ten odvážny muž, ktorý chcel bojovať a kričal: „Aj život dám za teba.“ Všetko, v čo veril, sa rozpadlo. Vyzeralo to tak, že nie je na strane víťaza. Mal strach, bál sa tak veľmi, že sa nechcel priznať ani len k tomu, že Ježiša pozná. Nezaprel ho len raz, zaprel ho trikrát. Ale napriek tomu s ním mal Boh ešte veľké plány.
Zlom v Petrovom príbehu začal vo chvíli vzkriesenia. Keď učeníci stretli Zmŕtvychvstalého, opäť našli nádej. Peter bol touto nádejou úplne premenený. Už nebol tým, ktorý má strach. Z Petra, ktorý trikrát zaprel Ježiša, sa stáva vodca apoštolov a líder celej Cirkvi. Už sa nebál, že ho zabijú, nebál sa prenasledovania ani nijakých ťažkostí, lebo vedel, že to, na čom naozaj záleží, je večný život. Mal nádej! Bol odhodlaný položiť za Krista život.
Kresťania – ľudia nádeje
Mať nádej je pre kresťanov kľúčové. Ak nemáme nádej, všetko sa nám zdá zbytočné. V našich životoch však často zabúdame na to, čo je dôležité a trápime sa pre malichernosti. Nech sme však prežili čokoľvek, Kristus vstal z mŕtvych, aby sme my mohli žiť, aby sme mali nádej. Nechajme sa premeniť touto nádejou. Buďme ako svätý Peter!