Naozaj sme zasadení proti LGBTI?

Slovenskú spoločnosť rozdelilo rozhodnutie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej, ktorá zastavila všetkých osem grantov zameraných na LGBTI komunitu – napriek odporúčaniam komisie.

Medzi podanými grantmi sa nachádza napríklad Dúhový pochod (s odporúčaním na podporu vo výške 19 000 eur) či Filmový festival inakosti (mal dostať podporu 35 000 eur). Doteraz ministerstvo kultúry podporilo značnú časť ich rozpočtov. Dôvodom rozhodnutia ministerky je údajne nedostatočná kvalita projektov a posudky odbornej komisie.

Ministerka schválila podporu 155 projektom, aj keď mnohí, ktorí roky granty dostávali, ich teraz mať nebudú. Nadšencov LGBTI komunít okrem iného znepokojuje aj fakt, že im dotácie stopli, ale narástli dotácie pre aktivity, ktoré súvisia s folklórom a ľudovým umením. Rovnako dostali dotácie aj festivaly so zameraním na seniorov či deti s hendikepom.

 

 

Ale nie je azda úlohou ministerstva kultúry podporovať skutočnú kultúru, tradície, pravé umenie a tých, ktorí sú naozaj znevýhodnení – hendikepovaných, národnostné menšiny a podobne? Nie politické aktivity vybraných skupín.

Hneď nato bola spustená petícia za odvolanie ministerky kultúry Ľubice Laššákovej, ktorej iniciátorom je Martin Burlas, hudobný skladateľ. Podpísal ju napríklad Milan Lasica, Juraj Kukura či Václav Mika, už má viac ako sedemtisíc podpisov.

Na rozhodnutie ministerky však reagovali okrem LGBTI komunít aj ľudia, ktorí sa v našej spoločnosti zasadzujú za práva rodiny, detí a rozvoja spoločnosti. Autorom listu je Tomáš Kováčik z Asociácie za život a rodinu. Podpísali sa podeň Patrik Daniška (Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o. z.), Antónia Stiffelová (Aliancia za rodinu), Juraj Šúst (Spoločenstvo Ladislava Hanusa) a ďalší.

Vo svojom liste, v ktorom vyjadrujú podporu ministerkinmu rozhodnutiu nefinancovať aktivity LGBTI organizácií, píšu:

 

 

Sme presvedčení, že osoby pociťujúce príťažlivosť k rovnakému pohlaviu sú v našej spoločnosti rovnocenné a nepatria k znevýhodneným skupinám. Naopak, existujú mnohé skupiny so zdravotným postihnutím či skupiny ohrozené chudobou, ktoré potrebujú podporu a pomoc. Sprístupnenie kultúry práve týmto skupinám je prioritnou úlohou dotačného programu. Ešte v roku 2015 podpísalo viac ako 2 400 ľudí pripomienky „Kultúrne granty nepatria inakosti, ale zdravotne postihnutým!“. Ďakujeme, že títo občania konečne prestali byť ignorovaní a dostane sa viac financií zdravotne postihnutým.

Dlhoročným paradoxom bolo, že politické ciele LGBTI+ lobby, ako sú adopcie detí pármi rovnakého pohlavia a manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ktoré sú proti Ústave SR a našim zákonom, boli podporované z peňazí slovenských daňových poplatníkov, ktorí väčšinovo odmietajú politické požiadavky LGBTI+ organizácií. Odmietame, aby štát použil peniaze určené pre zdravotne znevýhodnených na skryté dotovanie politickej kampane a politických programov liberálnych politikov, ktorých organizátori pozývajú a na akcii bežne vystupujú.

Dovoľujeme si na tomto mieste tiež vysloviť nádej, že sa na Vašom ministerstve nájde spôsob, ako podporovať zachovanie slovenského národa cez podporu pro-rodinnej a pro-manželskej kultúry. Demografické vymieranie národa spôsobené nedostatočnou pôrodnosťou nás už čoskoro začne dobiehať svojimi zásadnými dopadmi. Tieto dopady budeme ako krajina ťažko niesť nielen v ekonomickej rovine, ale aj v ťažkej dostupnosti sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, vo vzdelávaní a pod. Je načase, aby štát aj kampaňami podporoval budovanie hodnôt a kultúry, ktorá bude viesť k jeho zachovaniu.

 

 

Natália Milanová, poslankyňa NR SR, na svojom Facebooku vyjadrila prekvapenie z toho, aké „šialenstvo“ sa spustilo ohľadom zastavenia dotácií ministerstva kultúry pre projekty LGBTI komunity: „Nebránim sa ničomu, čo ľuďom z LGBTI komunity pomôže v ich každodennom pracovnom či partnerskom živote. No nepovažujem za správne, aby bol napríklad Dúhový pochod platený sumou 19 000 eur z peňazí programu MK SR „Kultúra znevýhodnených skupín“. Hoci je tam skutočne problematika LGBTI zaradená.

Po prvé je tá suma skutočne vysoká a po druhé by akcia takéhoto formátu mala získavať peniaze skôr od dobrovoľníkov, cez rôzne formy zbierok či napríklad bez ohľadu na to, že je to LGBTI akcia, požiadať o dotáciu cez Fond na podporu umenia či v prípade filmového festivalu cez Audiovizuálny fond. V týchto fondoch rozhodujú o projektoch odborné komisie a ministerka na ne nemá žiaden dosah.“ Pokračuje, že ministerka jej podala vysvetlenie, že dala všetky projekty preveriť, lebo posudky sa jej zdali až priveľmi dobré.

Otázkou napokon zostáva – ak už sme pluralitná spoločnosť: Prečo by malo ministerstvo kultúry podporovať niekoľkými tisícmi napríklad Dúhový pochod a neprispieť na Pochod za rodinu, ktorého sa, mimochodom, zúčastňuje diametrálne odlišné množstvo ľudí? (Aj keď pre korektnosť treba uviesť, že Pochod za život o to nežiadal.) Alebo skôr prečo by malo ministerstvo podporovať hlučné skupiny s politickým zámerom? (So všetkou úctou voči LGBTI komunitám.) Prečo podporuje skupiny, ktoré hendikepované nie sú, ale radia sa k nim, avšak tých, ktorí skutočne potrebujú podporu, ignoruje?