Ján Baránek: Najdôležitejšou úlohou je vytvoriť silný kresťanský blok

V nedeľu neskoro večer sme sa dozvedeli výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Dá sa povedať, že kresťanské strany obstáli relatívne dobre. KDH obhájilo pozície, ktoré v tomto type volieb vždy malo, a nové strany, Kresťanská únia a KDŽP, sa po svojej premiére v politickom ringu zaradili medzi ostatných hráčov. KÚ dokonca predbehla dve parlamentné strany a tretej sa vyrovnala. Čo tieto výsledky znamenajú z pohľadu kresťanskej demokracie na Slovensku, nám v rozhovore povedal politický analytik Ján Baránek (60).

Titulná fotka: TV Lux

KDH po komunálnych voľbách opäť zaznamenalo úspech. Získalo jeden mandát a ďalší v prípade, ak si Briti svoj odchod z únie nerozmyslia. Prečo majú horšie čísla v prípade prieskumov k parlamentným voľbám? Tie sa stále pohybujú na úrovni, na akej ich KDH malo pred poslednými voľbami, po ktorých sa ocitlo mimo parlamentu.

Je to spôsobené tým, že v týchto voľbách je vždy oveľa nižšia účasť ako v parlamentných. Tentoraz sa pohybovala okolo dvadsiatich dvoch percent. A keďže voliči KDH sú disciplinovaní, zisk sa potom relatívne navýši. Čo sa týka parlamentných volieb, myslím si, že dnes je ešte zbytočné hovoriť o tom, či má KDH šancu dostať sa do parlamentu, alebo nie. Do marca môžu vniknúť ešte dve, tri nové strany. Kiskova strana, Harabinova… Celé sa to pomení, premieša. A netýka sa to iba KDH, ale všetkých strán.

 

 

Niektorí kresťanskí voliči mali výhrady voči líderstvu bývalého europoslanca za liberálnu SDKÚ Ivana Štefanca na kandidátke KDH. Ako riešenie sa im odporúčalo krúžkovanie, ktoré však zjavne nestačilo. Aký veľký význam má poradie na volebnej kandidátke?

Vždy to má význam. Volič totiž ráta s tým, že strana dá na prvé miesta svoje najvýraznejšie osobnosti. A keď nie je pevne rozhodnutý niekoho uprednostniť a zakrúžkovať, vhodením hlasovacieho lístka dáva hlas lídrovi. Preto sa v stranách zvádzajú vnútrostranícke súboje o poradie na kandidátke.

 

Je možné u voličov KDH, aj v súvislosti s úspechom Ivana Štefanca v týchto voľbách, hovoriť o posune v nazeraní na hodnotovú politiku? O posune k takej politike, ktorú s dávkou zjednodušenia môžeme vyjadriť vetou: „Veď sme to dali do stanov, môžeme sa venovať iným, podstatnejším veciam…“?

Nemyslím si, že volič KDH je už liberálnejší. Problém vidím v tom, že kresťanský volič nemá veľmi na výber, aj keď tých kresťanských strán je teraz viac. Volič, ktorý išiel voliť na istotu, volil radšej KDH ako KÚ alebo KDŽP. Stále funguje sila značky KDH. Ďalšou vecou je to, že nie všetci voliči poznajú profily tých kandidátov. Teda napríklad to, či je niekto viac či menej liberál, ako v minulosti hlasoval a prípadne, čo pred štyrmi rokmi povedal. Preto by som z tohto nevyvodzoval, že kresťanský volič na Slovensku „zliberálnel“.

 

A samotná strana?

Zaiste je tu badať istý príklon k liberálnejšej politike. Možno akási snaha o to. Ale nemyslím si, že niečo také by sa mohlo podariť, ak by mal Hlina alebo vedenie naozaj snahu spraviť z KDH liberálnejšiu stranu. KDH nie je iba Hlina a vedenie. Je tam veľa členov, ktorí by s tým iste nesúhlasili. Členská základňa KDH je hodnotovo stále rovnaká.

 

 

Podľa predsedu KDH mohlo hnutie skončiť vo voľbách dokonca pred kotlebovcami, keby Kresťanská únia neobrala hnutie o hlasy. KÚ v tejto súvislosti vo svojom prvom povolebnom stanovisku píše, že voľby ukázali pravý opak. Podľa tohto stanoviska KÚ ponúka alternatívu pre kresťanov, ktorí doteraz volili iné strany. Dajú sa slová Hlinu, respektíve KÚ aj niečím podložiť?

Nie, nedajú sa podložiť. Aby to bola pravda, musela by byť Záborská so Škripekom na kandidátke KDH. Dobre, Hlina to údajne Škripekovi ponúkal, ale Záborskú nechcel. A Záborská mala dvadsaťtisíc preferenčných hlasov…

 

Existencia Kresťanskej únie je veľmi krátka, napriek tomu v týchto voľbách neprepadla. So svojimi 3,9 percentami dokonca predbehla dve parlamentné strany (Sme rodina a Most-Híd) a tretej (SNS) sa v podstate vyrovnala. Nie je zo strany KDH, ktoré na povolebnej tlačovej konferencii vylúčilo predvolebnú koalíciu s inými kresťanskými stranami, hazardom či riskovaním, že sa opäť do parlamentu nedostane?

To, čo sa povie dnes, teda v máji, vôbec nemusí platiť pred voľbami, ktoré budú v marci budúceho roku. Takých vyhlásení, kto s kým pôjde, kto s kým nepôjde, sme už v minulosti počuli od našich politikov príliš veľa. A nakoniec to bolo úplne inak. Beriem to ako štandardnú výmenu názorov po voľbách. Nemyslím si, že by toto malo byť niečo definitívne. Možno sa nakoniec bude musieť pospájať viacero strán – a možno aj tie kresťanské. To, čo dnes vyzerá ako nemožné, o pol roka môže znamenať nutnosť.

 

 

Keď už sa bavíme o možných koalíciách či spoločných kandidátkach do parlamentných volieb, v médiách sa spomína aj možnosť koalície Hlinu s Matovičom. Dobre, zhodujeme sa v tom, že nateraz je asi zbytočné špekulovať o politických spojenectvách, ale spýtam sa inak. Je z pohľadu kresťanských voličov Igor Matovič aj so svojimi excesmi prijateľný?

Jedna vec je, či by to bolo pre nich prijateľné, a druhá, či by to vôbec vydržalo. Pri Matovičovi nemáte nikdy istotu, s čím príde na druhý deň. V tejto súvislosti by bolo tiež zaujímavé vedieť, kto by chcel byť lídrom takéhoto zoskupenia, pretože KDH skončilo v týchto voľbách lepšie ako Matovič. Doteraz sa tváril ako líder takéhoto možného spojenectva práve Matovič.

A ďalšia vec, asi by mu ťažko niekto vyčítal nekresťanské správanie, ak má v OĽaNO aj po odchode Vašečku a Škripeka stále ešte niekoľko kresťanov. Keďže tam stále zotrvávajú, Matovič môže kedykoľvek povedať, že „však my tu máme silných kresťanov, praktizujúcich katolíkov“.

 

Akým smerom by sa mala vyvíjať kresťanská politika?

My sa nachádzame v kultúrnej vojne. Musíme urobiť všetko pre to, aby sa tu vytvoril silný kresťanský blok, monolit. To je najzákladnejšia výzva. Nie osobné animozity, záujmy tých ľudí. Toto je najdôležitejšie.