Nádej je dobrá vec a dobrá vec nikdy nezomrie
„Veď ja poznám zámer, ktorý mám s vami – hovorí Pán. Sú to myšlienky pokoja a nie súženia: dám vám budúcnosť a nádej,“ hovorí Jeremiáš a týmito slovami upriamuje náš pohľad na Ježiša, jedinú istotu v neistote, strachu a beznádeji.
Film Vykúpenie z väznice Shawshank z roku 1994 patrí medzi kinematografické skvosty a je jeden z najlepších filmov z väzenského prostredia. Film je bohatý na množstvo silných myšlienok. Jednu z nich ponúka scéna, v ktorej hlavný hrdina omylom odsúdený na doživotie, Andy Dufresne (Tim Robbins), hovorí svojmu priateľovi Redovi (Morgen Freeman), kriminálnikovi odsúdenému za vraždu na doživotie, o nádeji a túžbe dostať sa z tohto väzenia von na slobodu. Red zastaví Andyho uvažovanie s tým, že nádej je vo väzení veľmi nebezpečná vec. Mať nádej za múrmi väznice znamená myslieť na útek, a to je veľmi riskantná a nanajvýš nebezpečná predstava, ktorá by pri neúspechu skončila zastrelením. Andy sa však nevzdáva a opakuje Redovi: „Ver mi, nádej je dobrá vec, tá najlepšia zo všetkých, a dobrá vec nikdy nezomrie.” Mal nádej a tá mu stačila na to, aby svoj plán o úteku z väznice Shawshank zrealizoval, čo sa mu nakoniec aj podarilo.
Nádej na ceste do Emáuz
Po ukrižovaní Ježiša Krista zavládol v srdciach apoštolov smútok. Opisuje to aj udalosť, keď sú dvaja učeníci na ceste do Emáuz a majú pocit, akoby sa im zrútil celý svet. Celú svoju nádej vkladali do Ježiša, toho však Rimania kruto zabili. „A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael,“ (Lk 24, 21) hovorí jeden z nich cudzincovi, ktorý sa k nim pripojil na ceste z Jeruzalema do Emáuz. No oni si v tom smútku vôbec nevšimli, že tým cudzincom je sám Ježiš. Keď sa priblížili k dedine, prosili ho, aby s nimi zostal. Keď potom počas večere žehná a láme chlieb, odrazu ho spoznajú. Títo učeníci pochopili, že ich nádej sa naplnila. Ježiš žije, porazil smrť a oni ho videli na vlastné oči.
Kresťan – človek plný nádeje
Dnes mnohí ľudia žijú bez nádeje. Aj my občas prežívame chvíle, v ktorých sa cítime zúfalí. No ako kresťania by sme nikdy nemali takto rezignovať. Boh nás miluje a vykúpil nás, to platí bez ohľadu na to, ako sa cítime. On má s každým z nás svoj špeciálny a jedinečný plán. A pretože vstal z mŕtvych, aj my jedného dňa vstaneme z mŕtvych a budeme prežívať večné zjednotenie s ním v nebi.
Nádej je nebeský dar, ktorý sme si nemohli zaobstarať sami
Nádej dáva iskru životu, ženie človeka dopredu v ťažkých časoch a nebyť schopný dúfať ho drví, rozkladá a vovádza do neznesiteľného utrpenia. Aj tieto situácie, v ktorých sme sa ako svet v priebehu posledných rokov ocitli, sú ťažké. Najprv nás zasiahla pandémia koronavírusu, teraz vojna na Ukrajine. Nevieme, kedy sa toto všetko skončí, ale máme nádej a jedine v tejto nádeji môžeme v pokoji prežívať tieto dni. A o tom je aj posolstvo Veľkej noci a Ježišovho zmŕtvychvstania. Prijať jej odkaz znamená uchovať si v srdci nádej aj napriek tým najťažším okolnostiam života, tak ako to vyjadril pápež František vo svojej homílii na Bielu sobotu v roku 2020: „V túto noc nadobúdame jedno základné právo, ktoré nám nebude odobraté: právo na nádej. Je to jedna nová, živá nádej, ktorá pochádza od Boha. Nie je iba optimizmom, nie je akýmsi tľapnutím po pleci či príležitostným povzbudením s chvíľkovým úsmevom. Nie. Je to nebeský dar, ktorý sme si nemohli zaobstarať sami.“
Ježišova nádej je iná. Vkladá do srdca istotu, že Boh vie všetko zlé obrátiť na dobré, pretože dokonca aj z hrobu dáva vychádzať životu. Hrob je miesto, odkiaľ ten, kto doň vstúpi, viac nevychádza. Ježiš z neho však vyšiel pre nás, aby priniesol život tam, kde bola smrť, aby začal nové dejiny na mieste, ktoré boli zavalené kameňom. Preto sa nepoddávame rezignácii, nezavaľujeme nádej skalou. Môžeme a musíme dúfať, pretože Boh je verný. Nenechal nás osamote, navštívil nás a prišiel do každej našej situácie, do bolesti, úzkosti, smrti. Jeho svetlo osvietilo temnotu hrobu a dnes chce rozžiariť aj tie najtemnejšie kúty nášho života. Temnota a smrť už nemajú posledné slovo, preto odvahu, lebo s Bohom nie je nič stratené!