Náboženská sloboda v dnešnom svete: čo môžeme pre ňu urobiť
Náboženská sloboda je civilizačnou témou. Bola veľmi potieraná v 20. storočí, a je pod rastúcim tlakom aj v 21. storočí. V medzinárodnom práve je definovaná ako sloboda myslenia, svedomia, náboženstva. Reprezentuje základné ľudské právo, je súčasťou a základom dôstojnosti človeka.
Autor: Ján Figeľ
Titulná fotka: © Arno MELICHAREK
Medzinárodné právo ju uznáva osobitne od roku 1948, kedy bola prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv. Článok 18 znie: “Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo obsahuje aj voľnosť zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako i slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním predpisov.”
Rovnako ju garantuje Medzinárodný dohovor o občianskych a politických právach (1966). Dohovor má 172 ratifikácií a šesť signatárskych štátov bez ratifikácie.
Tieto dva dokumenty spolu s Medzinárodným dohovorom o ekonomických, sociálnych a kultúrnych právach tvoria Listinu základných práv a slobôd. Táto bola ako celok začlenená do Ústavy ČSFR a následne aj do Ústavy SR.
Okrem toho náboženskú slobodu chráni aj Európsky dohovor o ľudských právach (1950) v čl. 9, pričom najvyššou justičnou inštitúciou pre tieto práva je Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V rámci Európskej únie bola prijatá Charta základných práv, ktorá o náboženskej slobode hovorí v čl. 22. Garantom zmluvného práva EÚ je Európsky súdny dvor v Luxemburgu.
Náboženská sloboda je lakmusový test všetkých ľudských práv. Je základom slobody a duchovného života človeka (na rozdiel od iných tvorov), ktorý nás inšpiruje veriť a vyznávať presvedčenie. Každá totalita sa usiluje ovládnuť myslenie, presvedčenie a správanie človeka, a tým aj jeho hodnotovú orientáciu a kultúru.
Právo versus realita
Náboženskú slobodu vo svete nerešpektuje alebo obmedzuje, popiera podľa Pew Research Center (USA) vyše polovica štátov. 79% populácie žije v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Patria sem totiž aj najľudnatejšie krajiny ako Čína, India, Pakistan a Nigéria.
A čo je rovnako zlé, trend je negatívny – náboženskej slobody ubúda. Formy perzekúcie alebo diskriminácie sú mnohoraké:
– Autoritársky, fundamentalistický režim – KĽDR, Saudská Arábia;
– Konflikty s náboženským pozadím v rámci štátu alebo medzi štátmi – Vých. Timor, Nigéria;
– Mocenské obmedzovanie náboženskej slobody zo strany vlády – Čína, Vietnam;
– Sociálne nepriateľstvo a násilie – Pakistan, India;
– Neštátni, teroristickí aktéri – Al Kajda, Taliban, ISIS, Boko Haram, Al Shabab.
Zákony proti blasfémii čiže rúhaniu sú uplatňované vo vyše 70 štátoch sveta. Zákony proti konverzii platia v 22 štátoch. A ateizmus sa postihuje hrdelným trestom v 13 krajinách.
EÚ a podpora náboženskej slobody
Európska únia je mierový projekt, ktorý má svoj začiatok v roku 1950, keď bolo vytvorené prvé Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ. Neskoršie, v roku 1957 Rímske zmluvy vytvorili Európske hospodárske spoločenstvo a Euratom. Až po vyše 60 rokoch – v roku 2016 – však prichádza explicitné poverenie pre podporu náboženskej slobody. Prečo?
Príčinou je genocída kresťanov, jezídov a iných menšín zo strany organizácie tzv. Islamského štátu ISIS v Iraku a v Sýrii, ktorá začala v lete 2014. Následne vypukla utečenecká a migračná kríza, ktorá zasiahla náš kontinent. Európsky parlament prijal ostrú a jednoznačnú rezolúciu proti tejto genocíde vo februári 2016. Okrem iného v nej požaduje vytvoriť stály post Osobitného predstaviteľa EÚ pre náboženskú slobodu vo svete.
Keď sa na mňa obrátil predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, prijal som túto výzvu. Prijal som úlohu prvého Osobitného vyslanca pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Mojou úlohou je napomáhať tejto dôležitej slobode cez medzinárodnú spoluprácu a rozvoj. S malým podporným tímom diplomatov navrhujem programy, projekty a dohody pre túto oblasť. Keďže ide o externú agendu EÚ, spolupracujem s Komisiou, EEAS, EP, členskými štátmi, mimovládnymi organizáciami, cirkvami a náboženskými spoločenstvami. Projekty z tejto oblasti môžu čerpať prostriedky z finančného nástroja EIDHR (European Instrument for Democracy and Human Rights), ktorý má rozpočet 1,4 mld. eur na sedem rokov. V r. 2017 sme vytvorili novú sekciu pre médiá v rámci Lorenzo Natali Media Prize za podporu udržateľného rozvoja. Po prvýkrát boli ocenení novinári píšuci o náboženskej slobode a medzináboženskom dialógu.
V rámci internej činnosti som prizývaný na rokovania v rámci dialógu s cirkvami, náboženskými spoločenstvami, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami podľa čl. 17 Zmluvy o fungovaní EÚ. Za prioritné regióny svojej angažovanosti považujem Blízky východ, subsaharskú Afriku, južnú a juhovýchodnú Áziu.
Na Blízkom východe som vykonal pracovné cesty do Iraku, Jordánska, Libanonu, Sudánu, Maroka, SAE, Bahrajnu a Egypta. Blízky východ – to je geopolitické centrum sveta. Tu sa spájajú tri kontinenty a tu je kolíska troch veľkých monoteistických náboženstiev.
Spolupracujem s charitatívnymi, humanitárnymi a ľudskoprávnymi organizáciami ako sú CSW, Brot für die Welt, katolícka Caritas, evanjelická Diakonia, Open Doors, Sant´ Egidio, CitizenGo, EPRID a ďalšími. Za jednu z najprofesionálnejších považujem celosvetovú sieť pápežskej nadácie ACN. Som veľmi rád, že od marca 2017 má pod názvom ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi svoju kanceláriu aj na Slovensku. Rád by som vyslovil svoje uznanie za dobrý rozbeh a konštruktívnu prácu nielen tejto kancelárie, ale celej organizácie, zvlášť v krajinách konfliktov.
Dôležitosť náboženskej slobody pre všetkých
Prečo si fenomén náboženskej slobody zaslúži osobitnú pozornosť? Lebo tu ide o nielen individuálne ľudské právo, ale aj o kolektívne. Ide tu o spoločenstvá, o prirodzené komunity (rodina, cirkev, národ). Ja nie som vyslancom len pre ochranu kresťanov, ale pre všetkých – veriacich i neveriacich.
Najviac prenasledovaní v pomerných aj absolútnych počtoch sú kresťania. John Allen v knihe Globálna vojna proti kresťanom uvádza počet 100 000 kresťanov zabitých ročne pre svoju vieru (11 každú hodinu). ACN správa uvádza 200 miliónov prenasledovaných a 350 miliónov diskriminovaných. Organizácia Open Doors hovorí o 215 miliónoch prenasledovaných kresťanov vo svete. Dôsledky sú varovné. Napríklad v Iraku po ťažkých rokoch vojny, chaosu a genocídy zostala len sedmina z pôvodného počtu kresťanov. Formy prenasledovania sú rozmanité: zastrašovanie, diskriminácia, znásilňovanie, lynčovanie, väznenie, mučenie, popravy…
Nielen kresťania sú však prenasledovaní. V dnešnom svete na mnohých územiach trpia Židia, šíti, rohingovia, ahmádijci, bahájci, budhisti, hinduisti, svedkovia Jehovovi, Ujguri, príslušníci Falun Gong a ďalší. Na druhej strane sú v mnohých štátoch atakovaní neveriaci, blogeri, humanisti, väzni svedomia. Vo všeobecnosti platí, že kde je prenasledovaná jedna náboženská menšina, podobný osud čaká aj iné menšiny.
Ku kresťanom, ktorí sú najviac prenasledovaným náboženstvom, by som rád uviedol dve poznámky:
- Kresťanov je vo svete najviac (2.3 mld);
- Krajiny s kresťanskou väčšinou obyvateľstva majú najviac svetovej moci. Aj preto a pre mnohé jednostranné nerozumné kroky západných vlád sú kresťania v Oriente považovaní za agentov a spojencov “kresťanského” Západu.
Západné štáty nesú zodpovednosť za mnohé neoprávnené invázie, za dominanciu a zároveň chudobu v mnohých regiónoch, za kolonializmus či neokolonializmus vo svete. Miera zodpovednosti je daná mierou vplyvu. Ak my zabudneme a opustíme núdznych vo svete, zopakujeme historické zlyhania a chyby.
Storočie genocíd
Genocída – to je zločin zločinov. Bola definovaná po II. svetovej vojne. V roku 1948 bola prijatý aj Medzinárodný dohovor proti genocíde. Medzinárodné spoločenstvo sa zaviazalo “Nikdy viac!” genocída ako bol holokaust a jeho predchodcovia. Nikdy? Realita je však “znovu, a znovu, a znovu”…
Masové vyvražďovanie Arménov a Asýrčanov Osmanskou ríšou z rokov 1915-16 uznal za genocídu nemecký Bundestag až v roku 2016, teda po sto rokoch! Neľudskými a likvidačnými boli nielen nacistické koncentračné tábory, ale aj sovietske gulagy. Nesmieme zabudnúť na genocídy v Kambodži, Rwande, Bosne, na Blízkom východe. Vystrieda toto “storočie genocíd” storočie nádeje? Alebo to bude storočie kontinuity, ako sa hovorí “bussines as usual”?
To závisí od toho, čo vo svete aj u nás prevládne. Zlu sa vo svete darí hlavne preto, lebo má silných a všade prítomných spojencov. Sú to traja súrodenci zla: ľahostajnosť, nevedomosť a strach. Sú v nás a medzi nami, keď nám je jedno, čo sa deje vo svete, keď nepoznáme a nehľadáme pravdu, keď sa bojíme ozvať alebo niečo urobiť pre spravodlivosť.
Preto potrebujeme dvíhať povedomie a informovanosť o dôležitosti náboženskej slobody pre všetkých, úcty k ľudskej dôstojnosti každej osoby. Potrebujeme prebúdzať svedomia k ľudskosti a zodpovednej solidarite. Cesta z každej krízy vedie cez zdravý rozum a živé svedomie.
Moje poverenie ako prvého osobitného vyslanca pre náboženskú slobodu v histórii EÚ je ovocím martýrov. Stretnutie pápeža Františka a moskovského patriarchu v roku 2016 po prvýkrát v histórii je tiež ovocie martýrov. Sme pozývaní násilím a utrpením vo svete k angažovanosti, edukácii a odvahe. Rozumná solidarita sa vyplatí. Ak nie sme ochotní ju preventívne poskytnúť, budeme prežívať dôsledky aj tak! Aj preto nadobudla utečenecká a migračná kríza veľké rozmery.
Sloboda je vzácny dar. Pozýva nás k zodpovednosti za ňu, za jej obsah, zmysel, naplnenie. Zodpovedná sloboda – to je zrelá odpoveď. Naša zodpovednosť sa nekončí plotom dvora, ani na hraniciach Slovenska. Či bude svet v 21. storočí lepším ako v predchádzajúcom, závisí aj od nás. Je aj v našom záujme, aby lepším bol. Svet bude lepším, ak bude medzi nami viac ľudskosti a solidarity.