Musím mať rád Pannu Máriu? Plus 4 ďalšie otázky o mariánskej úcte

Ako je to s Pannou Máriou naozaj? Potrebujem k nej prechovávať úctu? A ak áno, ako? Odpovedáme na päť otázok o mariánskej úcte, s ktorými sa najčastejšie stretávame.

V čom spočíva pravá úcta k Panne Márii?

Odpoveď je úplne jednoduchá. Spomínajú ju viacerí svätci, my sa odvoláme na slová svätého Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu, ktorý hovorí, že cieľom všetkých pobožností je Pán Ježiš. Ak teda praktizujeme nejakú pobožnosť k jeho mame, mali by sme to robiť len preto, aby sme čo najlepšie položili základy pobožnosti k Ježišovi. Akákoľvek pobožnosť, ktorá by nás od neho odďaľovala, nie je pravá ani správna.

Aké sú známky pravej úcty k Panne Márii?

Pravá úcta je podľa svätého Ľudovíta vnútorná, dôverná, svätá, vytrvalá a nezištná. To, že je vnútorná, znamená, že vychádza z ducha a zo srdca. Dôverná znamená, že sa vďaka nej človek môže k Márii obracať v akejkoľvek situácii ako dieťa k svojej mame. Pravá úcta by mala byť aj svätá, teda by mala človeka viesť k vyhýbaniu sa hriechu a napodobňovaniu života Panny v jej poslušnosti, pokore a trpezlivosti. Vytrvalosť mariánskej úcty pomáha upevňovať v dobrom a smelo sa postaviť proti svetským spôsobom a zásadám. A napokon nezištná mariánska úcta je tá, ktorá sa k Márii utieka z lásky, nie z vypočítavosti.

Aké sú základné spôsoby úcty k Panne Márii?

Mariánsku úctu môžeme rozdeliť na vnútornú a vonkajšiu. Vnútorná je tá, v ktorej Božiu Matku uctievame ako druhú po Ježišovi, meditujeme o jej čnostiach, obetujeme a spájame sa s ňou a všetky svoje činnosti začíname a končíme skrze ňu, v nej, s ňou a pre ňu, aby sme tak všetko robili skrze Ježiša, v ňom, s ním a pre neho. On je náš konečný cieľ. Vonkajšia úcta môže byť prejavená napríklad zapísaním sa do mariánskych bratstiev a spoločenstiev, vstúpením do reholí s mariánskou úctou, nosením mariánskych znakov (ruženec, škapuliar a pod.), či modlením sa ruženca.

Ako nám Mária môže pomôcť priblížiť sa k Ježišovi?

Podľa svätého Ľudovíta nás Panna Mária úplne vkladá do služieb Bohu. Nechce nič iné, len aby nám pomohla prísť k nemu bližšie. Ako to robí? Pozrime sa na chvíle, v ktorých sa o nej píše v Biblii. V prvom rade nás Božia mama učí hovoriť Bohu áno. Vidíme, ako to robí nielen vo chvíli, keď sa stala matkou jeho syna, ale aj keď ho ako dvanásťročného hľadala v Jeruzaleme, či keď držala jeho mŕtve telo pod krížom. Ďalej na seba nikdy neupriamuje pozornosť. Môžeme sa to učiť od nej aj v Káne Galilejskej, keď pobáda sluhov, aby urobili všetko, čo im povie Ježiš a sama decentne ustupuje. A napokon, no určite to nie je poslednou vecou, ostáva vernou, hoci jej srdce prebodli bolesti, ako jej prorokoval Simeon.

Musíme mať radi aj Máriu? Nestačí, že máme vzťah s jej Synom?

Otázka skôr znie: Prečo by sme ju nemali mať radi? Veď kto pozná svojho syna najlepšie? A kto nám môže pomôcť dostať sa k nemu bližšie? Existuje povolanejšia osoba ako tá, ktorá ho kŕmila, prebaľovala, túlila si ho, keď si ublížil, ktorá zachovávala vo svojom srdci všetko, čo povedal, ktorá stála pod krížom a pod ním prijala za svoje deti všetkých nás? Mária nikdy neupriamovala svoju pozornosť na seba, ale na Ježiša. Robila to pred dvetisíc rokmi a rada to urobí aj dnes. Nie je tu na to, aby Ježiša zatienila, ale aby sme prostredníctvom nej budovali vzťah s Ním.