(Mojich) desať rokov
Desať rokov je veľa i málo. Zdá sa mi, že sú to desaťročia, pretože to množstvo rozhovorov, pestrosť autorov i respondentov či stovky termínov a porád akoby nemožno vtesnať či vtlačiť do 120 mesiacov. Zároveň akoby to bolo včera, keď sme prvýkrát spustili v prvý decembrový deň 2013 do virtuálneho sveta náš mediálny projekt. Ešte stále si pamätám to napätie a zimomriavky zo štatistík prvých čitateľov. Postupne pribúdali čitatelia, knihy, tlačené Slovo+, podcasty či video-formáty.
Keď sa pozerám spätne na desať rokov, cítim vďačnosť, pokoru a bázeň. Vďačnosť Bohu, že nám „ponúkal“ napriek našej nedokonalosti cestičky, aby toto dielo vytrvalo dodnes. Vďačnosť ľuďom, ktorí boli na začiatku, celé roky aj posledné mesiace. Vďačnosť za autorov, čitateľov i darcov. Každý z vás mal a má dôležité miesto. Bez každého z vás by sme nemali zmysel (a ani silu) existovať.
Vnímam pokoru nad tým, že sme mohli a že môžeme – menej či viac – meniť životy druhým ľuďom. Snáď až vo večnosti zistíme, koľko ovocia, povzbudenia a požehnania prinieslo naše písanie a čítanie. A mám bázeň z toho všetkého. Pretože bázeň je aj vďačnosť, aj pokora – nad tým, keď vás veci presahujú. A Slovo+ je dielo, ktoré sme zasiali, polievali a udržiavali, ale jeho rast a ovocie sme nemali celkom vo svojich rukách.
Tento príhovor píšem (nateraz) poslednýkrát ako šéfredaktor Slovo+. Pretože: Všetko pod slnkom má svoj čas a svoje miesto. Aj čas začínať, aj čas prenechať miesto iným. Lebo… dielo má rásť ďalej a ja k 1. júnu z rodinných dôvodov odovzdávam túto štafetu ďalej, aby som mal dostatok síl na to, čo je potrebné. Pre Slovo+ chcem byť naďalej užitočný a – osobne – dúfam, že viac aj autorsky.
Novou šéfredaktorkou Slovo+ sa stáva Terézia Kureková, ktorá už v súčasnosti pracuje sčasti aj pre Slovo+ a týmto sa jej kompetencie a prepojenie rozšíria. Teri, mnoho požehnania, sily a odvahy na tejto ceste prinášať inšpirujúce čítanie!