Moji rodičia z nás vychovali dospelých katolíkov

Toto nie je návod na výchovu. Je to len skúsenosť jednej rodiny o tom, ako svedectvo rodičov pomohlo deťom stať sa vernými dospelými veriacimi.

Autor: Christina Dehan Jaloway

Uprostred všetkého, čím dnešný svet žije, rozumiem prekvapeným tváram ľudí, keď im poviem, že ja aj moji traja dospelí súrodenci sa stále snažíme milovať a nasledovať Ježiša a byť vernými, autentickými katolíkmi. Všetci žijeme v manželstve a vychovávame deti tak, aby poznali Krista a jeho Cirkev. Spolu so sestrami mám vyštudovanú teológiu a brat študoval filozofiu.

Dokonca i niektorí katolíci to považujú za nezvyčajné. Ako sa to našim rodičom podarilo? Nútili nás chodiť denne na omše? Trávili sme svoj voľný čas výlučne čítaním Písma a v modlitbe? Zakazovali nám počúvať svetskú hudbu a sledovať svetské filmy? Vymývali nám mozgy???

Odpoveď na všetky tieto otázky je – nie. Samozrejme, nedeľná svätá omša bola výnimkou, ale nepamätám si, že by som bola niekedy nútená do čohokoľvek súvisiaceho s vierou. Tak ako sa to rodičom podarilo?

Oni sami by odpovedali, že odpoveďou na to, prečo milujeme Ježiša je 1. milosť, 2. milosť a 3. milosť. Ale aj oni musia priznať, že mali dôležitú úlohu vo formácii našej viery. Neboli dokonalí a mali sme i rodinné problémy (kto ich nemá?), ale to nebolo zdrojom nášho rozdelenia vo veciach viery v Ježiša a Katolícku cirkev.

 

6 vecí, ktoré moji rodičia robili, aby sa katolícka viera stala súčasťou môjho života

1. Spomínali Ježišovo meno

Moji rodičia nám denne rozprávali o svojom vzťahu s Pánom a o tom, ako konal v ich životoch a ako ho videli konať v našich životoch. Ježišovo meno sa u nás vyslovovalo často, a vždy v pozitívnom význame. Nikdy som nenadobudla pocit, že Boh je policajt niekde na oblohe, ktorý len čaká na to, aby ma mohol zahriaknuť. Vedela som, že ma miluje viac než rodičia. Pre mňa a mojich súrodencov nebola viera len o chodení do kostola. Bol to vzduch, ktorý sme dýchali.

 

2. Denne sa s nami modlili

Ako typická katolícka rodina sme sa spolu modlievali pred jedlom a pred spaním. Na rozdiel od iných katolíckych rodín v okolí sme sa modlievali aj iné modlitby. Rodičia nám zdôrazňovali modlitbu ako srdečný rozhovor s Pánom. Od malička nás učili, že Boha zaujímajú všetky naše starosti a že ich môžeme vysloviť nahlas a smerovať naňho. Môj otec vravieval, že tento druh modlitby pomáha „naťahovať modlitbové svaly“, a presne tak to bolo! Modlitby boli krátke, aby sme nezačali vymýšľať, a povzbudzovali nás (vo vhodnom veku) každý deň si nájsť chvíľku na vlastnú modlitbu. Toto mi veľmi pomohlo rásť v intímnom vzťahu s Bohom.

 

3. Čítali Písmo

Moji rodičia sa stretli vďaka Katolíckemu charizmatickému hnutiu, čo bol kontext, v ktorom obaja zažili čítanie Písma aj inde, než len na svätej omši. Brali poznanie Písma vážne a chceli sa ponárať do Božieho slova. Počúvali sme biblické príbehy v aute a úprimne sme ich milovali. Naučili sme sa ich dokonca naspamäť. Môj otec vravieval: „Slovo je ako dážď a sneh, ktoré padajú a robia zem úrodnou. Ak potrebujete zavlažiť záhradu svojej duše, Biblia je zdrojom vašej vody.“

 

4. Modlili sa za duchovnú formáciu nás, detí

Moji rodičia sa za nás denne modlili – a my sme o tom vedeli. Brali našu výchovu k viere vážne a sami sa preto vzdelávali vo veciach Písma a učenia Cirkvi. Môžem úprimne povedať, že až po strednú školu som sa nestretla s učiteľom náboženstva, ktorý by ma naučil niečo nové – všetko dovtedy stihli pokryť rodičia.

 

5. Boli úžasnými svedkami

Pamätám si, ako som sa ráno budila do školy a videla som, ako si moja mama číta Písmo alebo sa pokľačiačky modlí predtým, než vkročí do kuchyne a pomôže nám pripraviť raňajky. Môj otec sa tiež modlieval pred nami a my sme videli, ako vážne berie svoj vzťah s Ježišom. Toto bol asi najdôležitejší moment vo formácii našej viery: fakt, že sme videli svojich rodičov žiť to, čo vyznávali, deň za dňom. Videla som na rodičoch, že kresťanský život je radosťou i v ťažkostiach. Nikdy som si nespájala Ježiša alebo Cirkev s nákladom pravidiel, pretože moji rodičia morálne rozhodnutia dávali do súvisu s naším osobným vzťahom ku Kristovi.

 

6. Často pristupovali k sviatostiam

Bola som taká šťastná, keď som prijala Ježiša po prvý raz. Vedela som, že už budem môcť aj ja prijímať Ježiša a že to bola tá najobľúbenejšia časť týždňa pre moju mamu. Chcela som zažívať tú radosť, ktorú som vídala na jej tvári každú nedeľu. Neskôr sme začali chodievať na sväté omše denne, ale ako malá som veľmi prežívala radostnosť svojich rodičov vo vzťahu k nedeľnej svätej omši, a to udržiavalo môj záujem napriek náročnosti kázní.

 

Možno môj zoznam pomôže rodičom, ktorí práve vychovávajú svoje deti. Viem, že to, čo sme ako súrodenci dostali, nebola samozrejmosť. Verím však i v to, že táto generácia to zmení. Po tom, ako mám za sebou deväť rokov učiteľstva na strednej škole a vidím rozdiely medzi deťmi najmä v tom, ako a kým sú vychovávaní moji žiaci, mám ešte väčšiu túžbu vychovať svoje deti tak, aby poznali lásku, radosť a krásu, ktorá prichádza s Kristom. Ďakujem svojim rodičom!

Zdroj: catholic-link.org