Môj manžel mi na Facebooku nevyznáva lásku
Pred pár týždňami, na Deň matiek, môj manžel poznamenal dačo, čo ma hryzie už dlhšiu dobu.
Autor: Ashley Bufe
Mali sme taký typický Deň matiek – ráno kostol, potom rodinný obed a po tom všetkom sme sa pokúsili o „dobrú fotku“. Skontrolovala som si Facebook, prezrela stovky nádherných mám a blahoželaní k ich sviatku a potom som sa vrátila k povinným domácim prácam.
Keď už bol večer a naše deti ležali v posteliach, môj milý manžel ešte skladal bielizeň. Ako prechádzal okolo mňa, zastal a pozrel na mňa. Povedal: „Hej, vieš, že ťa ľúbim, že?“
Uškrnula som sa a odpovedala: „Áno.“
Pokračoval: „Vieš, myslím si, že si skvelá matka. Mám ti to napísať aj na Facebooku? Alebo stačí, ak ti to len takto poviem?“
Zasmiala som sa a odvetila: „Počuj, pomáhaš mi tu zložiť bielizeň o desiatej večer. To je omnoho krajšie vyznanie než čokoľvek, čo by si napísal na Facebooku.“
Ale jeho poznámka, nech bola akokoľvek zábavná, mi začala vŕtať v hlave.
Facebook môže byť super. Ale občas mám pocit, že našim vzťahom preukazuje medvediu službu.
Namiesto skutočných prejavov lásky sa sústredíme na to, ako to môže vyzerať vo svete sociálnej siete. Sú naše fotografie dosť dobré? Získali naše príspevky nejaké „lajky“?
Preto chcem povedať – a nielen svojmu manželovi, ale každému, kto pochybuje, či jeho prejavy lásky mimo sociálnej siete sú dostatočné:
Áno, sú.
Viem, že ma ľúbiš, pretože mi pomáhaš so skladaním bielizne.
Viem, že ma ľúbiš, pretože tak veľmi ľúbiš naše deti.
Viem, že ma ľúbiš, pretože mi vždy opätuješ objatia.
Viem, že ma ľúbiš, pretože ma počúvaš (alebo sa aspoň tváriš, že počúvaš), keď ti rozprávam svoje nudné zážitky o tom, čo sa doma stalo, kým si bol v práci.
Viem, že ma ľúbiš, pretože mi občas z práce zavoláš, aby si ma pozdravil a spýtal sa, aký mám deň.
Viem, že ma ľúbiš, pretože naozaj veľmi pracuješ na tom, aby sa naša rodina mala dobre.
Viem, že ma ľúbiš, pretože si obetoval kúpu mnohých pekných vecí a výletov, aby som si mohla dovoliť ostať doma s deťmi.
Viem, že ma ľúbiš, pretože mi vravíš, že ma ľúbiš. Nielen slovami, ale tiež činmi.
Nepotrebujem čítať slová na Facebooku, aby som sa tebou cítila milovaná.
Cítim sa tak, pretože sa ku mne správaš s láskou.
Tu je nedokonalá, zle osvetlená fotografia mojej rodiny v tohoročný Deň matiek – bez filtra. Ak ste ako ja, pravdepodobne ste sa pokúsili zvečniť vašu rodinu v takýto moment aspoň osemnásťkrát, aby ste získali „dokonalú“ fotografiu. Ale ja nechcem, aby si ma pamätali ako dokonalú. Chcem, aby si ma pamätali takú, aká naozaj som.
A toto je naozaj.