#modlitsasosvatymi_Sára Salkaházi: Som slabá, hoci ťa milujem
Blahoslavená Sára darovala svoj život za svoje spolusestry a Cirkev, napodobňujúc svojho Ženícha. Hoci si prechádzala náročným hľadaním Pravdy, keď ju našla, už sa jej nepustila až po obetu vlastného života. Jej život sa stal skutočnou modlitbou v službe Bohu a blížnym.
Blahoslavená Sára Salkaházi sa narodila v známej košickej hoteliérskej rodine, jej rodiskom bol otcov hotel „Schalkház“ na košickej Hlavnej ulici (dnešný hotel Slovan). Narodila sa 11. mája 1899 a o mesiac neskôr bola pokrstená v Dóme sv. Alžbety v Košiciach.
Ako malej jej zomrel otec Leopold, starala sa o ňu matka Klotilda. V Košiciach chodila na základnú školu, nechýbal jej temperament, veselá povaha, neboli jej cudzie ani rôzne žartíky, ale ani hlboké sociálne cítenie, vernosť a vytrvalosť. Už ako mladé dievča skúšala písať divadelné hry, avšak vyštudovala učiteľstvo. Štúdiá ukončila v závere prvej svetovej vojny. Vyučila sa aj za kníhviazačku a neskôr prispievala svojimi článkami do rôznych periodík, získala aj novinársky preukaz.
Vo svojom denníku opisuje svoj vtedajší novinársky spôsob života nasledovne: „Samostatnosť, cigarety, túlanie sa, rýchla večera v malom hostinci, cigánska hudba…“ V tom čase sa zasnúbila s hospodárskym správcom, ale napokon mu snubný prsteň vrátila. Vo svojom srdci stále hlasnejšie počula hlas, ktorý ju volal, aby celá patrila Ježišovi. Avšak boj medzi svetom a zasvätením sa Ježišovi v jej živote trval presne desať rokov.
Som prchká, prudká, nervózna, vášnivá, hoci ťa milujem.
Vo svojom denníku o tom píše: „Preto si ma, Pane, povolal, lebo som veľmi hriešna a tiež preto, lebo chceš ukázať, že vieš pracovať aj s takýmto biednym nástrojom.“ Už na začiatku svojho hľadania viery zdôrazňovala, že v duchovnom živote je potrebné byť úplne reálnym. „Milý, dobrý Bože, kiežby si mi dal milosť, aby som vždy dokázala byť taká, akú ma chceš mať ty!“
Keď sa na sociálnom kurze zoznámila so Spoločnosťou sociálnych sestier v Košiciach, po prvej žiadosti o vstup medzi ne pochopila, že sa musí zbaviť zlozvyku fajčenia aj „voľnosti“, aby v Kristovi našla skutočnú slobodu. Zakrátko si odvykla od cigariet a svetského spôsobu života a v roku 1929 bola prijatá medzi sociálne sestry.
Som neústupčivá, tvrdohlavá, vzdorovitá, hoci ťa milujem.
O rok neskôr na Turíce zložila prvé sľuby a jej mottom bolo slovo: Aleluja! Dva roky pôsobila v Košiciach, potom bola preložená do Komárna. Služba, ktorú tam vykonávala, bola náročná, Sára bola preťažená. V Komárne sa venovala aj svojej novinárskej činnosti, keď redigovala časopis Katolícka žena, okrem toho organizovala charitu, viedla kuchyňu pre deti, pôsobila ako katechétka.
Som nepokojná, bezhlavá, zmätená, hoci ťa milujem.
V stave úplnej vyčerpanosti sa vrátila do Košíc. Jej predstavené neprávom posúdili duševnú únavu ako nedostatok povolania a v tom roku nemohla zložiť večné sľuby. Sára však neustávala a stále viac sa usilovala spájať so svojím nebeským Ženíchom. Napokon zložila na Turíce v roku 1940 večné sľuby s novým mottom: Aleluja! Hľa, tu som, pošli mňa!
Časom v nej dozrievala túžba obetovať svoj život za Spoločnosť a sestry. Dostala k tomu súhlas a obetovanie sa uskutočnilo v úplnej tajnosti, len v prítomnosti predstavených, koncom roku 1943 v materskom dome Spoločnosti. „Miesto, kde trpíme, nie je vzdialené od miesta, kde vstaneme z mŕtvych,“ píše v denníku.
Som temná, lakomá, odmeraná, hoci ťa milujem.
Vojnová situácia sa začala následne zhoršovať, sociálne sestry boli neustále blízko aj prenasledovaným Židom, vybavili im falošné doklady, ukrývali ich vo svojich domoch. Dalo sa čakať, že ich odhalia. Deň po vianočných sviatkoch pátrali po Židoch, a hoci sa sestra Sára mohla zachrániť, neurobila to. Ako zodpovednú domu ju odvliekli.
Ešte v ten večer ju vyzlečenú donaha odstrelili do ľadového Dunaja poniže Petöfiho mosta. Sestra Sára si minútu pred tým kľakla smerom k svojim vrahom, s očami k nebu a prežehnala sa.
A čo ešte, čo všetko by ešte bolo vo mne, keby si ma ty nemiloval!
Boh prijal jej obetu, žiadnej sociálnej sestre sa za ukrývanie prenasledovaných počas druhej svetovej vojny nestalo nič.
…
MODLITBA SV. Sáry Salkaházi
Som prchká, prudká, nervózna, vášnivá, hoci ťa milujem. Som neústupčivá, tvrdohlavá, vzdorovitá, hoci ťa milujem. Som nepokojná, bezhlavá, zmätená, hoci ťa milujem. Som temná, lakomá, odmeraná, hoci ťa milujem. A čo ešte, čo všetko by ešte bolo vo mne, keby si ma ty nemiloval!
…
Snímka: wikipedia